#modlitsasosvatymi_Mária: Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný
Matka Božia je nádherným vzorom modlitby, počnúc svojím „áno“, ktoré dáva anjelovi pri zvestovaní, po „áno“, ktoré opakuje aj pod krížom. Zostala verná v každej chvíli a opakovala svoje „fiat“.
V Lukášovom evanjeliu (1, 46 – 55) máme zaznamenanú modlitbu Magnifikat, ktorú sa Mária modlí po tom, ako jej anjel zvestuje, že sa stane matkou Mesiáša.
Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi…
Mária začína svoju modlitbu tým, že sa nezameriava na seba, ale na toho, ktorý je jej Bohom a Spasiteľom. Neuzatvára sa do kolotoča svojich predstáv a prosieb, ale chváli Boha, ktorý je pre ňu Alfou aj Omegou.
… lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Keď jej anjel prináša zvesť o tom, že sa stane matkou Mesiáša, nepokladá to ani náhodou za svoje zásluhy, ale skláňa svoje srdce pred Bohom, ktorého môže byť služobnicou. Pred Bohom, ktorý si obľúbil maličkých a pokorných.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia…
Slová, ktoré vyslovuje, nie sú zameraním na ňu samu, ale poukázaním na Boha, ktorý skrze jej „áno“ vchádza do sveta. Aby podľa jej príkladu aj ostatné pokolenia dávali Bohu svoje „áno“ a nasledovali ho s celým srdcom. Aby bol Boh oslavovaný skrze životy ľudí.
… lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno…
Mária si mohla prisvojiť zásluhy za to, že sa stane matkou očakávaného Vykupiteľa, no to by sa nesnúbilo s jej pokorou. Opäť chváli Boha za veľké veci, ktoré urobil v jej živote.
… a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ona je doslova stelesnením milosrdenstva, keď skrze jej telo prichádza do tohto sveta náš Spasiteľ. A toto milosrdenstvo nezostáva zaseknuté niekde v prvom storočí, ale odovzdáva sa z pokolenia na pokolenie všetkým, čo majú bázeň voči Bohu.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Celý Magnifikat je chválospevom Božej dobroty. Tej, ktorá obľubuje maličkých a pokorných a je ďaleko od tých, čo si myslia, že si vo svojom živote vystačia sami bez Boha.
Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
Mária nezostáva uzavretá vo svojom príbehu, ale rozširuje ho na celý svet. Nie je zameraná na svoju vyvolenosť, ale na Krista. Jej život aj modlitba sa točia okolo Krista, ktorého mohla aj fyzicky nosiť vo svojom lone, no ešte dôležitejšie je to, že ho nosila vo svojom srdci. Vie, že Boh je ten, ktorý má v tom svete posledné slovo, a nie mocní tohto sveta. Že tí, ktorí sa povyšujú, budú ponížení. Pokora jej života a modlitby je vzorom i pre tú našu.
Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Avšak Mária nezostáva odtrhnutá od reality života a aj jej kontemplatívna modlitba je hlboko praktická – tak ako sa to prejavovalo v celom jej živote. Keď utekala za svojou príbuznou Alžbetou, aby jej pomohla, hoci už sama bola v požehnanom stave. Keď sa išli dať zapísať do Betlehema, kde nastal čas pôrodu, aj keď utekali do Egypta. Keď bola pozorná na to, že na svadbe chýbalo víno, aj keď nasledovala Krista až na Kalváriu. Keď pochovávala Syna, aj keď zotrvávala s učeníkmi na modlitbách.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo…
Boh, ktorý sa ujíma Márie. Mária, ktorá mu to dovoľuje. Žena milosrdenstva, ktorá sa stáva obrazom milosrdenstva dobrého Boha. Nielen teoreticky, ale aj hlboko prakticky. Milosrdenstvo v praxi – od modlitby ku skutkom.
… ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.
Zostáva verná tomu, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré. Že Boh je dobrý otec a svoje sľuby plní – a to aj vtedy, keď sa uskutočňuje skrze Golgotu. Jej pohľad nezostáva zaseknutý na kríži, ale ide ďalej – až k úsvitu veľkonočného rána.
…
MODLITBY PANNY MÁRIE – MAGNIFIKAT
Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,
lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.
Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,
lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno
a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.
Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,
ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.
(Lk 1, 46 – 55)
Obrázok: wikipedia