#modlitsasosvatymi_Ignác z Loyoly: Všetko na väčšiu slávu Božiu!
Zakladateľ rehole jezuitov si prešiel neľahkou cestou hľadania. Keď sa ho dotkol Boh, daroval sa mu celý, bez výhrad. Ako píše vo svojich Duchovných cvičeniach: „Človek je stvorený, aby chválil Boha, nášho Pána, vzdával mu úctu a slúžil mu, a takýmto spôsobom si spasil dušu, a ostatné veci na povrchu zeme sú stvorené pre človeka, aby mu pomáhali dosiahnuť cieľ, pre ktorý je stvorený.“
Ignác sa narodil v roku 1491 v Španielsku ako najmladšie z trinástich detí otca Beltrána de Oñaz a matky Mariny Sanchezovej de Licon. Pokrstili ho a dostal meno Íñigo z Loyoly, až počas štúdia na parížskej univerzite sa začal podpisovať Ignác z Loyoly.
Osvojil si rytierske spôsoby, neboli mu cudzie rytierske hry, poľovačky, turnaje či bohaté hostiny. Pohyboval sa v okruhu vysokopostavených ľudí a rád a veľa čítal. Zamiloval sa do dámy, ktorej totožnosť nikdy neprezradil, a viedol skutočne svetský život.
Jeho život sa zmenil vo chvíli, keď bol zranený v boji proti Francúzom pri pevnosti Pamplona. Guľa z kanóna mu poranila obe nohy. Vo francúzskom zajatí sa k nemu správali ohľaduplne a po dvoch týždňoch ho odniesli naspäť do rodného zámku v Loyole. Ale jeho zdravotný stav sa zhoršil, prijal sviatosti umierajúcich. Choroba napokon začala ustupovať, a keďže mu bolo dlho, chcel čítať rytierske romány. Na hrade však žiadne nemali, tak mu jeho švagriná dala dve knihy životopisov svätých – Život Krista a Zlatú legendu. Najprv s nechuťou, no predsa ich začal čítať a zistil, že aj svätci sú hrdinovia, a oslovilo ho aj sebazapieranie a pokánie pustovníkov.
Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, celú moju pamäť, celý môj rozum a celú moju vôľu.
Práve vtedy zakúsil vlastné obrátenie a rozhodol sa stať kartuziánom – išlo o najprísnejšiu rehoľu. Po uzdravení si však ešte chcel vykonať púť do Svätej zeme. Cestou sa v španielskom pútnickom mieste Montserrat vzdal rytierskych šiat a namiesto nich si vzal drsné šaty pútnika. Vyspovedal sa a rozhodol sa slúžiť Bohu so životným heslom: „Všetko na väčšiu slávu Božiu!“
Vtedy však v Barcelone vypukol mor, takže do Svätej zeme nemohol pokračovať. V meste Manresa viedol veľmi prísny život, modlil sa na kolenách denne sedem hodín, dodržiaval prísny pôst, konal skutky kajúcnosti. Potom sa väčšmi začal venovať katechéze aj ošetrovaniu chorých v nemocniciach.
Veď všetko, čo mám, si mi dal ty. Tebe, Pane, to vraciam. Všetko je to tvoje. Nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.
Svoje skúsenosti z duchovného života vložil do známej knihy Duchovné cvičenia. Ani jemu sa však nevyhla nechuť k modlitbe či sviatostiam, škrupuliam – i to mu však pomohlo lepšie viesť ľudí, ktorí mu boli zverení. Pre prílišnú kajúcnosť mal veľmi podlomené zdravie. Okoloidúci ho jedného dňa našli ležať pred jaskyňou, tak ho odniesli do dominikánskeho kláštora, kde vyzdravel.
Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí.
Neskôr ide opäť putovať do Svätej zeme. Chcel tam zostať, ale provinciál františkánov mu v mene poslušnosti kázal odísť. Ignác následne začal študovať latinčinu, filozofiu a teológiu a získal titul magister umení.
Po rokoch bol vysvätený za kňaza a so svojimi spoločníkmi sa venovali tiež apoštolátu a dobročinnosti. Pápež Pavol III., keď si vypočul ich misiu, pochopil, že je to potreba danej doby. Schválil ich apoštolát a tak vznikla Spoločnosť Ježišova – jezuiti. Okrem troch sľubov čistoty, chudoby a poslušnosti skladajú aj štvrtý sľub poslušnosti voči pápežovi. Ignác založil prvé kolégium v Ríme, kázal, dával duchovné cvičenia.
Na sklonku života ochorel Ignác na zimnicu, bol zaopatrený a neprestajne sa modlil. Zomrel 31. júla 1556 ako 65-ročný.
…
MODLITBA SV. IGNÁCA Z LOYOLY
Vezmi, Pane, a prijmi celú moju slobodu, celú moju pamäť,
celý môj rozum a celú moju vôľu.
Veď všetko, čo mám, si mi dal ty. Tebe, Pane, to vraciam. Všetko je to tvoje.
Nakladaj s tým celkom podľa svojej vôle.
Daj mi len svoju lásku a milosť, lebo tá mi stačí.
Snímka: wikipedia