#modlitsasosvatymi_František z Assisi: Daj, aby som prinášal vieru, nádej a lásku
Taliansky svätec, ktorý ovplyvnil celé stáročia aj rehole, ktoré čerpajú z jeho odkazu. Nebol to však projekt, ktorý vytvoril, ale Boh, ktorý sa ho dotkol a on ho nasledoval s nerozdeleným srdcom v duchu chudoby. Ako nás svätý František z Assisi učí modliť sa?
Svätý František sa narodil v mestečku Assisi v roku 1181. Jeho otec, Pietro di Bernardone, bol zámožný obchodník so súknom a jeho mama Giovanna. Najprv ho pokrstili ako Jána podľa Jána Krstiteľa, ale po otcovom návrate z obchodnej cesty vo Francúzsku mu zmenil meno na František – chcel mať z neho obchodník a nie človeka, ktorý by mal niečo spoločné s Bohom.
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja.
Dostalo sa mu dobrého vzdelania, žil si bezstarostný život, v ktorom mu materiálne nič nechýbalo, nechcel byť len bohatý, túžil byť aj šľachticom. Keď v roku 1199 vypukla občianska vojna medzi mešťanmi a šľachtou v Assisi, František sa zapojil v meštianskych oddieloch. Keď po porážke František padol so spolubojovníkmi do zajatia, vykúpil ho z neho jeho otec. Avšak v zajatí ťažko ochorel a po návrate z väzenia sa už nevrátil k svojmu bezstarostnému životu. Aj keď sa neskôr chcel pridať do ďalšej armády, cestou mal niekoľko mystických snov, preto sa vrátil do Assisi a prežíval svoju vlastnú duchovnú aj ľudskú krízu. Vtedy sa však začal proces jeho obrátenia. Namiesto svetských radovánok začínal venovať čas modlitbe.
Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť…
Zlomovým okamihom sa stala chvíľa, keď sa pri prechádzke na koni stretol s malomocným. Napriek tomu, že dovtedy mal voči tomu vždy odpor, zoskočil z koňa a pobozkal malomocnému ruku. A nielen to. Skrze tento skutok ho naplnila hlboká duchovná radosť.
… odpustenie, kde sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť.
Putoval do Ríma, všetky peniaze venoval ako milodar pri hrobe svätého Petra, postil sa spolu so žobrákmi pri vstupe do baziliky. Po návrate z Ríma sa modlil v kostole San Damiano, kde k nemu trikrát prehovoril Kristus z kríža: „František, nevidíš, že sa môj dom rozpadá? Oprav ho!“ On pochopil, že má opraviť materiálnu stavbu kostola, v ktorom sa práve modlil. Okrem neho opravil aj kostol Santa Maria degli Angeli, ktorý dnes poznáme pod názvom Porciunkula.
Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia…
Keďže na stavbu si požičiaval financie z obchodu svojho otca, ten naňho podal súdnu žalobu. Na námestí sa konal súdny spor, na ktorom sa František vyzliekol donaha, vzdal sa svojho dedičstva a zriekol sa aj svojho otca: „Do dnešného dňa som ťa volal svojím otcom na tejto zemi, odteraz však chcem hovoriť: Otče, ktorý si na nebesiach.“
… vieru tým, čo pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú…
Od tohto momentu začal žiť v dobrovoľnej chudobe na okraji spoločnosti. Neskôr si zobral za svoje slová z Evanjelia podľa Matúša: „Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo. … Neberte si do opaskov ani zlato ani striebro ani peniaze; ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu…“ Začal zvestovať vieru a žiť ako Dvanásti. Postupne sa k nemu pripojili ďalší bratia.
… svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia.
V roku 1209 žiadal František Inocenta III. v Ríme o schválenie prvej regule františkánskej rehole. O rok neskôr získal ústne povolenie žiť v chudobe a kázať pokánie. František bol vysvätený za diakona a zostal ním po celý život – z úcty voči kňazstvu a zo skromnosti nechcel prijať kňazskú vysviacku. Neskôr za ním prišla Klára a spoločné založili rád chudobných panien – dnes klarisky. Svoj priestor našli aj ľudia žijúci vo svete, pre ktorých František založil tretí rád. Všetkým František odporúčal žiť evanjelium.
Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali…
V roku 1223 pripravil „živý betlehem“, ktorý sa zrodil z adorácie Krista v jasliach v Grecciu, a ktorý poznáme dodnes. O rok neskôr dostal stigmy – znaky ukrižovaného Krista, čo bol prvý známy prípad stigmatizácie v Cirkvi. Práve v tomto čase zložil známu Pieseň brata Slnka, v ktorej vyjadruje úžas nad Božím stvoreným dielom.
… skôr chápať iných, než aby mňa chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali.
František a jeho nasledovníci sa už od počiatkov vyjadrovali nákazlivou radosťou, ktorá pramenila z pravej slobody – a chudoby. Avšak aj František si zažil nemálo utrpenia a najmä posledné roky jeho života boli naplnené mnohým ponižovaním a utrpením.
Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých…
Zomrel v roku 1226 v Porciunkule, ktorá je dnes súčasťou Baziliky Santa Maria degli Angeli pri Assisi.
… len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu.
…
MODLITBA SV. FRANTIŠKA Z ASSISI
Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja. Daj, aby som vnášal lásku, kde panuje nenávisť; odpustenie, kde sa množia urážky; jednotu, kde vládne nesvornosť. Daj, aby som prinášal pravdu tým, čo blúdia; vieru tým, čo pochybujú; nádej tým, čo si zúfajú; svetlo tým, čo tápu vo tmách; radosť tým, čo smútia. Pane, daj, aby som sa snažil skôr potešovať iných, než aby mňa potešovali; skôr chápať iných, než aby mňa chápali; skôr milovať iných, než aby mňa milovali. Pretože len keď dávame – nadobúdame; len keď zabúdame na seba – nachádzame seba samých; len keď odpúšťame – dostáva sa nám odpustenia; len keď odumierame sebe – povstávame k večnému životu. Amen.
Snímka: wikipedia