Modliť sa spolu? Kedykoľvek!

Keď sa máme spolu modliť, nie vždy nám to ide. Neboli sme na to zvyknutí. On sa modlí inak ako ja. Alebo sa vôbec modliť nechce. Príde nám to trápne. Však sa modlí každý z nás dosť. Prečo spolu? A hlavne – ako?

Ak platí „kde sú dvaja či traja zhromaždení v mojom mene, som s nimi aj ja“ (Mt 18,20), tak potom modlitba patrí predovšetkým do spoločenstva muža a ženy, ktorí sa stali jedným telom. Sú dvaja, a predsa jedno: do ich modlitby sa pridáva Boh, aby počúval a komunikoval s nimi, keď hovoria spolu k nemu.

Poďme si dať pár tipov, ako na to:

 

1. Rozhodnutie

Ak ešte o tom nie ste presvedčení, alebo z akýchkoľvek príčin váhate, treba sa znovu posadiť a znovu v pokoji, s láskou povedať: My potrebujeme hovoriť s Bohom. Nemôžeme ťahať naše manželstvo sami. Sú situácie, ktoré nás presahujú a nevieme s nimi pohnúť. A naopak, sú zas mnohé, s ktorými sa chceme s Bohom v radosti podeliť, lebo vieme, že nie sú len vďaka našim zásluhám, ba často sú úplne bez nich. Chceme dať takto jasne najavo, že Boh k nám patrí. Že je „náš“ a my sme jeho. Začneme hneď!

 

 

2. Pravidelnosť

Spoliehať sa na to, že nám to zapne, a že to pôjde prirodzene, je omyl. Aj modlitba je súčasťou nášho života a máme dni, kedy sa nám modliť chce, a kedy nie – priam rovnako, ako sa nám niekedy chce umyť zuby či vstať z postele, alebo nie. Kým tie zuby prežijú, výpadok modlitby sa prejaví veľmi rýchlo. Preto k manželskej modlitbe patrí ako jej pevná súčasť „poriadok“, po česky doslova „kázeň“. Znamená to, že sme pevní v tom, kedy a ako tú modlitbu budeme „prevádzkovať“. Ak sa dohodneme na kratučkej rannej, ešte v posteli, hneď po prebudení, je to nádherný spoločný štart. Ale lepšie je spoločné odovzdanie dňa v čase, kedy ešte vládzeme fungovať. Vyhradiť si na modlitbu desať minút nie je žiadnou stratou času. Tento čas vám dá neskutočne veľa.

 

3. Spontánne

Možno sa vám priečia modlitby „à la JKS“ a neprídu vám prirodzené. Skúste to úplne inak: urobte si z modlitby skutočný rozhovor. Oslovte Boha menom, ktoré vám je blízke: Ocko, Pán, Ježiš… a ďalej pokračujte, akoby tam bol, ako so starým známym. Ak dá každý z vás kúsok, ak predloží všetko zo svojho dňa, zo spoločného prežívania, čoskoro sa vám prirodzene stane, že každý svoj spoločný rozhovor zakončíte ako modlitbu – a len ho predložíte Bohu. Niekedy stačí málo: rozprávať sa o päťke a zhoršenom prospechu svojho štvrtáka. Koľko úsilia vás to stojí, ako nerozumiete, kde je problém, ako vás to oboch bolí. Čo s tým, čo s ním? Celkom prirodzene sa presmerujte  na toho, ktorý to vie: „Bože, vkladáme ti do rúk problém nášho syna a jeho prospechu. Robíme, čo vládzeme, ty však vieš urobiť všetko. Požehnaj ho, aj naše úsilie, aj jeho učiteľov a sprevádzaj nás všetkých. Dôverujeme ti, že náš Jakub je v tvojich rukách a ty vieš, kade ho vedieš. Amen.“ A môžete ísť variť večeru v pokoji.

 

 

4. Sprítomnite si jeho tvár

Niekedy si ťažko predstavujeme Boha, ku ktorému máme spontánne hovoriť. Nie je to žiadny problém: na mieste, kde sa spoločne ako manželia modlíte, si zaveste obraz (stačí aj vytlačený z počítača), ktorý vám obom najlepšie sprítomňuje Božiu tvár: niekomu stačí kríž, niekto potrebuje čosi osobnejšie, pohľad z očí do očí, aby pocítil blízkosť a lásku. Určite nájdete!

 

5. Miesto, kde sa budete modliť

Nájdite si také miesto, na ktorom budete ozaj nerušení. Vysvetlite aj deťom, že teraz idete hovoriť s Bohom, že je to pre vás – ba aj pre nich – veľmi dôležité, aby vás nerušili. Veľmi rýchlo vás pochopia a budú to rešpektovať. Možno to bude vaša spálňa, možno pracovňa, výber ostáva na vás. Dôležité je, aby tam bolo vždy stíšenie, okrem sprítomnenia Božej tváre aj sviečka a kríž.

 

6. Modlitba aj v čase hnevu

Hoci je to ťažké, skúste sa modliť aj vtedy (a práve vtedy), ak ste spolu v potýčke. Nielen preto, „aby slnko nezapadlo nad vaším hnevom“ (Ef 4,26). Ale aj preto, lebo Bohu nie sú vzdialené vaše emócie a chce byť prítomný aj v tomto čase medzi vami – aby vás spájal a upokojoval. Spokojne pomenujte obaja to, čo v sebe nosíte, každý sám za seba, bez obviňovania toho druhého. „Pane, bolí ma, že môj manžel sedel pri hokeji a ja som už pri deťoch nevládala. Vybuchla som. Nemala som. Ale už som nemala síl a videla som, že ma ignoruje. Hnevám sa na neho, zdá sa mi vzdialený a ja sa cítim odsunutá.“ „Pane, ja som bol úplne zabratý do deja, veď sme sa dohodli, že mi ten čas dá. Nič som nepočul, čakal som na gól. Miesto toho mi tresla po ovládači – tri minúty pred koncom zápasu, a bolo 1:1! Vytočilo ma to, veľmi. Viem, že som úplne stratil kontrolu nad tým, čo sa deje za mnou, ale nemohla počkať aspoň tie tri minúty?“ A rozprávajte… a proste o pokoj… o jednotu, o vyrozprávanie Bohu všetkého, čo nosíte v sebe. Uvidíte, zmierenie bude oveľa jednoduchšie a hladšie.

 

 

7. Modlite sa všade a v každej situácii

Ako manželia nemáte popri deťoch a práci čas na rozdávanie: tak využite ten, čo máte. V aute cestou na nákup. Ak idete nečakane spolu vlakom. Ak ste pozvaní na návštevu – alebo idete z nej. Vložte každú situáciu do kratučkej modlitby odovzdania či vďaky. Modlite sa, ak príde pomoc či požehnanie, ktoré ste nečakali. Modlite sa spolu, ak vaša sedemnástka zúrivo trucuje a nie je s ňou žiadna reč. Modlite sa, ak ste sa vzájomne nepochopili so svokrovcami. Modlite sa, ak jednému z vás príde správa, že blízky priateľ má rakovinu a potrebuje podporu. Každá situácia, kedy ste spolu, je vhodná na modlitbu – aj vtedy, ak idete na ples, aj vtedy, ak spolu vešiate bielizeň.

 

8. Modlite sa, aj keď ten druhý sa nechce/nevie modliť

Je to zvláštne, ale aj takto sa to dá. Poproste toho druhého, ktorý z akýkoľvek dôvodov nie je ochotný/schopný sa modliť, aby bol aspoň prítomný pri tejto modlitbe, keď sa ten z vás, čo sa vládze/vie/chce modliť, modlí. Nech je táto prítomnosť minimálne úctou voči viere, ktorú máte, voči Bohu, ktorý dáva tomu druhému silu. Možno nemusíte všetkému rozumieť, ale vložte do tejto situácie, kedy sa vás manžel či manželka modlí a vy nie, svoje „ja“. Pripojte sa aj v tom mlčaní k modlitbe, ktorú počúvate. Nikdy si neviete predstaviť, koľko požehnania aj z tejto účasti môže plynúť. Skúste byť toho svedkom, skúste vnímať. Boh sa vie aj tu ukázať.

 

9. Žehnajte (si)!

Toto je vec, bez ktorej by ste nemali existovať – žehnajte každému: od vašich detí, svokrovcov, učiteľov vašich detí, až po susedov, šéfov… vaše spoločné žehnanie je neuveriteľne silné práve preto, lebo ste dvaja v jednom tele a Boh je vo vás! A nezabúdajte žehnať jeden druhému: naživo, pri odchode, alebo mlčky neskôr, ak zabudnete na požehnanie naživo! Vyprosujte partnerovi požehnanie, aby bol mužom či ženou, akého a akú chce mať z neho Boh. Rovnako tak deťom. Na túto zbraň duchovného boja nesmiete zabudnúť!

 

Boh je blízko a chce s vami ťahať káru manželstva. Nebojte sa ho teda práve teraz pozvať do vášho stredu!