Modlím sa a nebo mlčí. Čo robiť?

Iste to poznáte. Modlíte sa a – Boh mlčí, žiadna odpoveď neprichádza. Vysielate svoje prosby k nebu – a nič sa nedeje. Čo v takomto prípade robiť?

Možno nás ako prvé láka prestať sa modliť. Nevidíme v tom zmysel. No je to práve naopak – treba sa doslova „zavesiť“ na modlitbu (a Ježiša v nej) ako našu záchrannú kotvu. Veľkou pomôckou je nám určite to, ak sme už naučení modliť sa a – čo je veľmi dôležité – v tomto čase ticha vytrváme vo svojich modlitbách. Ale ak aj nie, nezúfajme si. Stále sa to môžeme naučiť.

Pomocníkom sú v tomto čase naučené, recitované modlitby, ktoré nás môžu doslova podržať. Napríklad modlitba ruženca, breviár, pobožnosti, nejaké modlitby svätých či niečo iné, čo nám je blízke alebo čo sme zvyknutí modliť sa (alebo na čo si zvyknúť chceme). Treba v tom rozhodne vytrvať. Nevadí, že nám to neprináša nejaké emocionálne uspokojenie, veď sme pozvaní, aby sme boli v prvom rade veriaci, nie cítiaci.

Vezmime si na túto cestu dve knihy od jedného sprievodcu – Pete Greiga. Je skvelým sprievodcom po ceste nevypočutých modlitieb a mlčiaceho neba. Jeho kniha Keď Boh mlčí hovorí o tichu nevypočutých modlitieb a kniha Ako sa modliť v jednej časti vraví o tom, ako sa vyrovnať s nevypočutými modlitbami.

Keď Boh mlčí

Autor nás totiž pozýva vstúpiť do ticha nevypočutých modlitieb skrze štyri dni Veľkej noci – Zelený štvrtok (Ako to zvládnuť?), Veľký piatok (Prečo na moje modlitby nikto neodpovedá?), Bielu sobotu (Kde je Boh, keď nebo mlčí?) a Veľkonočnú nedeľu (Keď je každá modlitba vypočutá).

Vstúpite do arény nevypočutých modlitieb aj vy? Netreba sa báť. Aj keď Boh mlčí, Božie prisľúbenia zostávajú a Boh svoje slovo naplní. „Život je možno veľmi ťažký, a to je v poriadku. Ježiš hovorí, že každý deň má dosť svojich problémov. Ježiš mal zo všetkých ľudí najrealistickejší pohľad na to, aký ťažký môže život byť,“ píše Greig.

 

 

Ako sa modliť, keď Boh mlčí?

V druhej knihe Ako sa modliť ponúka šesť konkrétnych rád, ako na to, keď bojujeme s nevypočutými modlitbami. Vzorom je Ježišova modlitba v Getsemani, kde tiež zápasil s rovnakou ťažobou mlčiaceho neba. Táto jeho modlitba nás učí, ako sa modliť v ťažkých chvíľach.

 

1. Rozhodnite sa byť zraniteľnými pred svojimi priateľmi.

Nechcime to zvládnuť sami. Netvárme sa ako hrdinovia, ktorí nikoho nepotrebujú. Aj Ježiš v Getsemanskej záhrade volal na svojich priateľov a prosil ich, aby sa zaňho modlili. Neuzatvárajme sa do seba, neutekajme preč, ale dajme svojim blízkym priateľom účasť na svojom prežívaní a poprosme ich o modlitbu.

 

2. Rozhodnite sa vytrvať v modlitbe.

Po tom, čo Ježiš poprosil svojich priateľov o modlitbu, poodišiel a modlil sa. Nechcime ani v tomto čase ticha utiecť od Boha. Je to veľké pokušenie. Potrebujeme sa, práve naopak, priblížiť k Pánovi ešte bližšie ako vo chvíľach, keď bola komunikácia s ním samozrejmá a nezápasili sme s tichom. A možno aj do nášho ticha zaznie Otcovo slovo, ktoré nám prinesie viac útechy než všetky slová sveta.

 

3. „Abba, Otče…“ – pridŕžajte sa Božej lásky.

Máte pocit, že tento boj je nad vašej sily? Zavolajte na Otca a pridŕžajte sa jeho lásky voči vám. Stačí jednoduché oslovenie: „Abba, Otče…“ Greig doslova píše, že „sa môžeme dokonale spoľahnúť aj na to, čomu nerozumieme“. Boh nás môže utešovať aj prostredníctvom slov Písma, ktoré je dobré vziať do ruky a začítať sa doň, ale aj skrze našich priateľov alebo vtedy, keď nám dáva pokoj pri modlitbe. „Tí, čo sa modlia, nachádzajú pokoj,“ píše Greig.

 

4. „Tebe je všetko možné“ – proste o Božiu silu.

Nepodľahni pokušeniu nedôverovať Otcovej láske a pochybovať o jeho moci. Príkladom je nám Ježiš, ktorý sa aj v tých najťažších chvíľach spolieha na Otcovu všemohúcnosť. Iste, vôbec to nie je ľahké – dôverovať, aj keď všetko mlčí a odpoveď neprichádza. Ale je to skutočné pozvanie k dôvere. Nezatvárajme si srdce pred touto Božou láskou a mocou. Ak sa budeme aj v tomto čase držať Boha, napokon získame nádej a objavíme aj v týchto chvíľach zmysel.

 

5. „Vezmi odo mňa tento kalich“ – buďte úprimní.

Tieto slová nás možno neraz prekvapia. Ježiš žiada Boha, aby – ak je to možné – vzal od neho tento kalich. Pozýva nás k totálnej úprimnosti voči Bohu. Netváriť sa, že to bez problémov zvládame, keď to tak nie je. Úprimnosť je základom v našom vzťahu s Otcom. Nehovorme Bohu to, čo si myslíme, že by chcel počuť, ale to, čo je naozaj v našom srdci, čo prežívame, cítime, vnímame, myslíme. Nemusíme sa modliť dokonalo (Dá sa to vôbec?) ani „hrať formu“. Buďme úprimní ako deti. „Väčšinu nevypočutých modlitieb možno pripísať na vrub Božiemu svetu, Božej vojne alebo Božej vôli,“ píše Greig, „Stvoriteľ nie je kozmický automat, ktorý musí na naše modlitby odpovedať plechovkou koly alebo mierom na Blízkom východe.“

 

6. „Nech sa stane nie moja, ale tvoja vôľa“ – modlitba podriadenosti.

Potrebujeme sa vzdať kontroly a totálne sa odovzdať do Božích rúk. Autor píše: „Máme pred sebou pozvánku k ťažšiemu druhu dôvery: podriadiť sa Božej vôli nielen vtedy, keď nám dáva zmysel a máme z nej dobrý pocit, ale aj vtedy, keď nám vonkoncom nejde do hlavy, ba dokonca nás veľmi bolí.“ Verím tomu, že raz sa obzrieme na svoj život a pochopíme, prečo niektoré naše modlitby neboli vypočuté. Ak nie počas života, tak najneskôr v nebi.

 

Viac inšpirujúcich kníh pre lepší vzťah s Bohom nájdete tu