Misionár Bohdan Novák: Afričania žijú jednoduchšie, no srdcia majú viac otvorené

Ježiš si vyberá svoje nádoby aj v súčasnosti. Podobne ako apoštol Pavol, aj misionár Bohdan Novák z Prešova zažil vo svojom živote Boží dotyk. Dnes už nie je závislý na drogách, ale na Ježišovi. O tom, aké je to kráčať s Kristom a bez neho, vyjsť z tmy na svetlo a čo predchádzalo tomu, aby sa stal misionárom, hovorí v nasledujúcom rozhovore. Prezradil aj to, či na svoje misijné cesty chodí s rodinou.

Autor: František Baláž

Spomínate si na prvotný impulz, keď vás Boh povolal k tomu, aby ste sa stali misionárom?

Takmer pred tridsiatimi rokmi som prešiel obrátením a začal som chodiť do vtedajšieho spoločenstva Hnutie Svetlo-Život. To bol taký prvý krok k tomuto povolaniu. Boh mnohými spôsobmi ku mne prehováral. Cez ľudí, cez modlitbu, cez rôzne témy na stretnutiach v spoločenstve ma pozýval, aby som slúžil ako misionár. Ak sa za mňa ľudia modlili, mali o mne obrazy a slová povzbudenia – nezávisle od seba –, že ma Boh povoláva do služby, a tak to išlo niekoľko rokov.

Musela to byť pre vás v mnohom radikálna zmena. Ako ste vnímali to, čo od vás Boh žiada?

Spočiatku som si z toho trochu aj uťahoval, že skončím v misijnej škole. Napokon som ju absolvoval v Belgicku, kam som sa prihlásil. Po vyplnení dokumentov sa štyri mesiace nič nedialo. Keď mi však z tejto školy prišla pozitívna odozva, musel som sa rýchlo rozhodnúť. Všetko sa to udialo v priebehu jedného týždňa. Súčasťou školy (YWAM – youth with a mission, pozn. r.) už bol dokonca aj misijný výjazd do Indie.

Čo je predmetom výučby v misijnej škole?

Napríklad dejiny cirkvi alebo kerygma. Témy sa striedali po týždni, rovnako ako prednášajúci, ktorí boli z rozličných kútov sveta. Všetko to bolo spojené s modlitbou a s rozhovormi v skupinách, v rámci ktorých sme to všetko preberali. Súčasťou tejto štvormesačnej školy bola aj príprava na výjazd do Indie, kde som prežil dva mesiace.

To bola vaša prvá misia?

YWAM je svetová organizácia, ktorá má svoju základňu aj v Indii. Evanjelizačný program spočíval v modlitbách, prednáškach na rôzne témy, svedectvách a dokonca aj pantomímach. Počas štúdia v Belgicku sme si už pripravovali svedectvá o tom, ako sa nás Boh dotkol a čo robí v našich životoch, o ktoré sme sa delili s miestnymi. Samozrejme, nechýbala ani svätá omša a rôzne druhy modlitieb – príhovoru, za uzdravenie, za oslobodenie. Súčasťou programu boli aj výjazdy do rôznych častí Indie. Chodili sme tiež pomáhať rehoľným sestričkám, ktoré sa starali o deti z ulice.

Od vašej prvej misie v Indii už prešlo takmer dvadsať rokov. Aké krajiny ste ako misionár navštívili?

Pán Boh mi otvoril dvere v Česku, v Maďarsku, v Rumunsku, vo Francúzsku, v Holandsku, samozrejme na Slovensku. Raz som bol na misiách v Kazachstane a posledné roky sa pravidelne zúčastňujeme misií v Afrike, konkrétne v Tanzánii. Taktiež aj v Chorvátsku.

AFRIČANIA MAJÚ STÁLE VEĽA OTÁZOK

Je program misionára v každej krajine rovnaký alebo závisí do istej miery od vyspelosti obyvateľstva daného miesta?

V každej krajine je to iné. Už len keď si porovnáme napríklad Slovensko a Maďarsko. U nás máme ešte relatívne dosť veľa kňazov a môžeme bez problémov pristupovať k sviatostiam. V Maďarsku je oveľa menej slúžiacich kňazov. Tam misie spočívajú skôr v službe, a to konkrétne bezdomovcom, v Budapešti je ich mnoho. Čiže evanjelizácia je úplne iná ako na Slovensku. Chorváti majú tiež odlišnú mentalitu, keďže potrebujú individuálnejší prístup. Najprv vám musia začať dôverovať, aby ste ich mohli lepšie spoznať. No a Afrika je úplne o niečom inom.

Aké sú tie najväčšie rozdiely?

Mnoho vecí, ktoré učí Cirkev, vrátane kerygmy a katechizmu, je potrebné im vysvetliť a zjednodušiť, aby pochopili podstatu. Niektorým výrazom ani nerozumejú, čiže najskôr začínam s týmto. Napríklad ak Svätý Otec povie nejaké posolstvo, pre nás Slovákov je to jasné, ale im to hovorím zjednodušeným jazykom. Afričania majú stále veľa otázok, lebo mnohé veci ešte vôbec nepočuli alebo nevedia, ako to/ono funguje v živote.

Predpokladám, že na misie chodíte v tímoch, v ktorých máte na starosti jednotlivé témy evanjelizácie. Na čo sa špecializujete vy?

Sú to väčšinou témy o základoch kresťanstva, modlitbe, kerygme a o osobnom vzťahu s Bohom. Je to základ pre ľudí, ktorí o tom počujú prvýkrát. Tiež sa venujem Božiemu slovu. Väčšinou spočíva moja práca v službe mladým mužom. Mnoho ráz hovorím aj o uzdravení a oslobodení, keďže veľa Afričanov žije v nejakom druhu okultizmu. Keď to počujú, tak naozaj túžia prísť späť ku Kristovi, pretože sa z toho nevedia dostať sami.

V ČASTI KIGOMA PÔSOBÍ MNOŽSTVO ČARODEJNÍKOV

Je okultizmus v Tanzánii naozaj citeľný?

Kňazi Katolíckej cirkvi v chudobných oblastiach nemajú často možnosť, ako pomôcť ľuďom. Ak sú chorí, na lekára sa čaká aj týždeň. Preto hľadajú rýchlejšie spôsoby uzdravenia. Idú napríklad za šamanmi. V časti Kigoma, kde som bol tento rok, pôsobí množstvo čarodejníkov alebo liečiteľov.

Napĺňate teda význam slova MISIA, čo znamená duchovná starostlivosť, respektíve duchovná obnova spoločnosti.

O tom hovoril už svätý Ján Pavol II. – o obnove Cirkvi v Duchu Svätom, ktorý je živým prúdom Katolíckej cirkvi a oživuje ju. V Tanzánii otvárame pre ľudí nové témy o Kristovi, ktorý je živý, je tu dnes pre každého; nie je to Boh, ktorý je vzdialený a vôbec sa o človeka nezaujíma. Takéto slová sa ich dotýkajú. Žijú jednoduchšie, no srdcia majú viac otvorené pre Ducha Svätého, ktorý naozaj prichádza a uzdravuje, oslobodzuje a vylieva svoje požehnanie na tieto rodiny.

Aký je váš najsilnejší zážitok z vašich mnohých misijných ciest?

Nie je to iba o jednom zážitku, ale vždy, keď som na misiách, tak dostanem viac, ako dám. Je úžasné vidieť, ako Boh koná a nezáleží na tom, či niekde príde tristo, päťsto alebo osemtisíc ľudí. Aj keby sa len jeden človek obrátil, už vtedy to má zmysel. Je úžasné, ako sa Kristus snaží zbudovať svoju Cirkev aj dnes.

SI MISIONÁR, MÁŠ BYŤ PRIPRAVENÝ NA VŠETKO

Stala sa vám aj nejaká zábavná príhoda?

Prvýkrát, keď som sa rozhodol prijať pozvanie na misie do Tanzánie cez organizáciu Renewal Ministries (RM), môj tím z USA meškal dva dni. Zrušili im totiž všetky lety. Nemal som žiadne skúsenosti a presne vtedy som potreboval mať mentora. Tamojší biskup sa veľmi tešil, že prídeme. Hneď nám poslal svojich kňazov, ktorým sme slúžili. Na evanjelizáciu chodilo denne niekoľko stoviek ľudí, ktorí prvýkrát počuli o Duchu Svätom, o Božej láske a o odpustení, takže aj keď som bol sám, oplatilo sa tam ísť. Keď môj tím dorazil po tých dvoch dňoch, vyčítavo som lídrovi Tomovi Edwardsovi vytkol, že ma tam nechal. On mi pokojne odvetil – Si misionár, máš byť pripravený na všetko, aj na hnedú vodu z kohútika.

Spomenuli ste organizáciu Renewal Ministries, ako ste s ňou prišli do kontaktu?

Je to celosvetová katolícka organizácia, ktorá pôsobí v rámci krátkodobých misijných výjazdoch v štyridsiatich krajinách vrátane Slovenska. V mestskej športovej hale v Prešove prebiehala kedysi evanjelizačná konferencia Oheň. Tam som s touto organizáciou prvýkrát prišiel do kontaktu, keď som bol pozvaný na duchovné cvičenia. Odvtedy som s nimi slúžil na mnohých seminároch po celom Slovensku, či už v pozícii tlmočníka alebo vodiča. Pán Boh pospájal tú cestu a takto mi otvoril dvere pre misie.

RM pôsobí aj v iných afrických krajinách ako Uganda, Kongo či Keňa. Prečo ste sa rozhodli práve pre Tanzániu?

Do tejto krajiny som bol pozvaný. Chcel som ísť na misie bez toho, aby som niečo hľadal a zázračne mi prišiel email, že či si viem predstaviť navštíviť Tanzániu, a tak ju každoročne navštevujem už od roku 2016.

RM navyše oficiálne oslovuje biskupov z týchto krajín, či majú vôbec záujem o misie. Požehnanie od biskupa je veľmi potrebné, a nielen tamojšieho, ale aj domáceho. Nášmu Otcovi arcibiskupovi som preto veľmi vďačný.

Okrem povolania misionára ste boli povolaný aj do manželstva, z ktorého vzišli vaše štyri deti. Ako je možné skĺbiť tieto dve povolania?

Je to Božia milosť. Pre mňa je základom, že moja manželka súhlasí s tým, aby som takto slúžil, inak by sa to veľakrát nedalo skĺbiť. Keď som doma, snažím sa vynahradiť ten čas rodine tým, že som s nimi a venujem sa im.

Boli ste spolu niekedy ako rodina na misiách?

S manželkou sme boli niekoľkokrát v Chorvátsku, ale s deťmi ešte nie. Verím, že v blízkej budúcnosti ich so sebou niekde vezmem, aby mali živú skúsenosť. Možno sa ešte potrebujú trochu jazykovo viac zlepšiť, aby som im nemusel robiť tlmočníka (smiech). Rád by som ich zobral aj do Afriky, aj keď moja manželka tam zatiaľ nechce ísť.

Pred tridsiatimi rokmi ste prešli obrátením, v súčasnosti ste misionárom. Spomínate si ešte na vašu cestu premeny?

Bol som na tom veľmi zle, závislý na drogách a alkohole. Ako mladí sme v partii vyskúšali asi všetko. Chcel som dokonca skončiť so životom, no doma o tom nikto nevedel. Moja mama dokonca u nás doma našla drogy a chcela ma nechať zavrieť, ale povedal som, že do basy nejdem. Tá situácia sa vyhrotila na svadbe môjho známeho, ktorý bol tiež v našej partii, kde sme brali drogy. Ja som mal depresie, no on na svadbe spieval, tancoval a zabával sa. Dokonca ani nepil a nefajčil. Pred tým chodil aj na elektroliečbu, no na svadbe bol ako iný človek.

Chceli ste vedieť, čo ho zmenilo?

Na svadbe boli prítomní aj ostatní členovia partie, s ktorými som sa tam pohádal a povedal som im, že s nimi končím. Samozrejme, chcel som sa rozprávať s mojím priateľom, ktorý sa vtedy ženil, že čo sa stalo v jeho živote. Stretli sme sa asi po týždni, keď mi avizoval, že ma vyzdvihne a spolu niekam pôjdeme, no nevedel som kam. Mama si myslela, že sa opäť idem niekde s partiou zabávať a brať drogy. Nakoniec sme prišli na evanjelizáciu do Michaloviec. Sadol som si dozadu, ale následne som sa nejakým zázrakom ocitol v druhom rade, vďaka jednej rehoľnej sestričke. Celý ten deň prešiel veľmi rýchlo, no a keď nadišiel čas modlitieb, môj kamarát, ktorý ma tam zobral, ma postrčil k modlitbovému tímu, ktorý sa za mňa prihováral.

KEĎ SA ZA MŇA MODLILI, MYSLEL SOM SI, ŽE IM ŠIBE

Niekedy je v živote takéto kamarátske postrčenie zrejme potrebné.

Povedal som im, v akej situácii sa nachádzam, že je to veľmi zlé. Oni mi hovorili, že sa nemám báť, pretože ma Pán Ježiš uzdraví, a pritom sa na mňa usmievali. Naozaj som si myslel, že im šibe, a v tom sa začali modliť v jazykoch, čomu som vôbec nerozumel. Pri modlitbe sa ma pýtali, či si viem predstaviť, že stojím pred Ježišom. Skúsil som si teda predstaviť, že Ježiš je tu so mnou, zavrel som oči a to bol moment, keď sa ma Ježiš skutočne dotkol a prežil som uzdravenie od závislostí na alkohole, drogách a nečistote. Toto bol ten moment, keď som sa znovu narodil.

Vidím tam veľkú paralelu medzi apoštolom Pavlom a vami. Je možné vôbec porovnať ten život s Ježišom a bez neho?

Boh pomaly odlupuje tie vrstvy cibule môjho srdca. Kráčanie vo viere, život s Kristom je úplne iný ako život v depresiách, samote, v smútku a strachu. Aj keď navonok sa všetko javí, že je v pohode, keď je človek sám, tak túži zomrieť.

Niekedy sa zdá, že nevidíme a nepočujeme Boha, pretože sa to nedeje podľa našich predstáv. Nakoniec však Boh urobí oveľa viac, než očakávame. Aj keď iným spôsobom, no oveľa lepším. Boh mi stále posiela do cesty ľudí, cez ktorých požehnáva moju prácu. Samozrejme, niekedy je to ťažšie, inokedy ľahšie, ale stále kráčam vo viere.

Snímky: Archív respondenta