Miluj tak, aby sa tvoja manželka cítila milovaná

Mnohí muži svoje ženy milujú, ale napriek tomu sa ich manželky necítia milované. Nie, nestačí ich jednoducho milovať a basta. Potrebujeme sa naučiť prejavovať svoju lásku k nim tak, aby jej rozumeli, aby prežívali, že sú milované. Ale ako? Ako mám milovať svoju manželku tak, aby to cítila, aby to prežívala, aby to vedela?

Dôvera

Prvá vec je dôvera. Môžeš totiž milovať, koľko chceš, ak ti tá druhá strana nedôveruje, ak ti neverí, že ju miluješ, nebude tvoju lásku prežívať a bude mať stále pocit, že nie je (dosť) milovaná.

Preto je veľmi dôležité, aby ste popri láske vo svojom manželstve budovali najmä dôveru. Práve dôvera je to, čo robí zo zaľúbenosti manželskú lásku.

Milý manžel, potrebuješ byť pre svoju manželku dôveryhodným človekom. Potrebuješ sa ním stať. Mnohé zaľúbené dievčatá, mnohé nevesty a vydaté ženy majú hlboko zakorenenú nedôveru voči mužom. Majú predsudky a zranenia. Musíš preto veľmi trpezlivo a opatrne budovať túto krehkú vec, ktorou dôvera je. Bohužiaľ, jedna z prvých vecí, o ktorých musia mnohí mladí muži presvedčiť svoje manželky, je: „Ale ja nie som ako tvoj otec.“

Aj podľa Písma je dôvera nevyhnutnou podmienkou prežívania lásky. „A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám.“ (1 Jn 4, 16)

 

Povedz jej: „Milujem ťa!“

Keď sa pýtame, ako milovať svoju manželku, výrazne nám v tom môže pomôcť Hymnus na lásku (1 Kor 13). Svätý Pavol hovorí, že lásku nemôžeme nahradiť ničím iným, hocako by sa to na ňu podobalo.

Iste, bez lásky sú prázdne aj tie najkrajšie slová: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.“ (1 Kor 13, 1) Ak však svoju manželku miluješ, musíš jej to povedať. Vlastne nie, nestačí, keď jej to povieš (raz), musíš jej to hovoriť (znova a znova, každý deň). Pôsobí to oboma smermi. Ak hovoríš svojej milovanej manželke: „Milujem ťa! Ľúbim ťa!“, ona prežíva, že je milovaná, a v tebe takýmito vyznaniami rastie tvoja láska k nej.

Rečami lásku nenahradíš. Ale ak ju máš, môžeš ju slovami prejaviť a živiť. Tak ako platí o duchovnom živote, že „nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4), tak môžeme povedať aj o manželskej láske, že žije vyznaniami lásky z manželových úst. Ak takéto vyznania z manželových úst nezaznievajú alebo zaznievajú len veľmi zriedka, láska i manželka chradne. Nech sa tvoja manželka nikdy nemusí pýtať: „Som krásna? Páčim sa ti?“ Nech to vie od teba prvého: „Si nádherná!“

Nie každý muž musí byť básnikom, ale každý ženatý muž sa môže naučiť vyznávať svojej manželke lásku. Jednoducho, citlivo, nežne, presvedčivo. Nie vždy musí mať naliehavé emocionálne nutkanie jej to povedať. Tu však nejde o emócie, ale o pravdu. O pravdu a o lásku. Nehovoríš jej to preto, že to práve ty teraz tak cítiš a potrebuješ jej to povedať. Nehovoríš to kvôli sebe, ale kvôli nej. Aj v tom je láska.

 

„Milujem ťa viac ako…“

Lásku nenahradí ani inteligencia, rozumnosť, vedomosti či zázračná viera: „A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.“ (1 Kor 13, 2)

Mnohí manželia sú inteligentní, vzdelaní, majú dobre rozbehnutú kariéru či podnikanie, dobre zarábajú, majú dobré postavenie v spoločnosti i v cirkvi, sú hlboko veriaci a zbožní, a… a nič. Bez lásky nič.

Môžeš byť všetko toto a mať všetko toto, ale ak si ženatý a nemiluješ svoju manželku, nie si ničím. Nič ti to neosoží. Tvojou výhrou nie je pozícia vo firme, výška konta, uznanie spoločnosti, tvoje aktivity či dobrý pocit z toho, čo si dosiahol, ale tichý úsmev tvojej manželky vychádzajúci z vedomia: „Miluje ma.“

Tvoje zamestnanie, tvoje aktivity, tvoje vedomosti a dokonca ani tvoje náboženstvo nesmú byť prekážkou tomu, aby si miloval svoju manželku. Tvoja manželka potrebuje vedieť, že je pre teba v tvojom živote prvá. Hneď po Bohu. Manželka má mať prednosť v láske nielen pred tvojou prácou, tvojimi koníčkami, tvojou službou, ale aj pred vašimi deťmi, pred vašimi rodičmi, príbuznými či priateľmi. Jednoducho, dáma má prednosť!

 

Povedz to jazykom, ktorému rozumie

Bez opravdivej lásky nám neprospejú ani dobročinné skutky: „A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.“ (1 Kor 13, 3)

Praktické skutky môžu byť vynikajúcim prejavom lásky, ale nemôžu byť jej náhradou. To platí aj o prežívaní tvojej lásky tvojou manželkou. Hovoríš si: „Veď tvrdo pracujem, od rána do večera driem v práci, urobil som hento, postavil som tamto, kúpil som toto, všetko som zabezpečil, tak čo jej ešte chýba?“ Nuž, chýba jej láska, presnejšie také jej prejavy, ktoré budú pre ňu zrozumiteľné.

Ak chceš, aby ti tvoja milovaná rozumela, aby prežívala, že ju miluješ, budeš sa musieť naučiť povedať jej to „jej jazykom“. Podľa múdrych ľudí jestvuje päť jazykov lásky: slová uistenia, skutky služby, pozornosť, darčeky, fyzický kontakt. Sú to spôsoby, pomocou ktorých rozumie ten druhý, že ho milujeme.

Láska je o tom. Učiť sa hovoriť jazykom toho druhého. Nie nútiť partnera, aby sa naučil náš jazyk, aby rozumel on nám, ale učiť sa jeho jazyk, aby sme rozumeli my jemu.

Keď som sa do toho pustil, išlo mi to spočiatku stuha, ale postupom času som v tom začal nachádzať isté zaľúbenie. A aj mne samému to pomáha prežívať, že som milovaný. Ja mám napríklad pomerne veľmi konkrétnu predstavu o tom, ako by mal vyzerať ranný prejav manželskej lásky – typický chlap! –, ale naučil som sa úprimne tešiť z toho, že prejavom o nič menšej lásky je aj prichystaná šálka „tej mojej“ kávy spolu s tabletkami, ktoré beriem každé ráno. Špeciálne keď sa ráno prišuchcem do kuchyne a vidím na barovom pulte tie tri biele tabletky dobre známych tvarov, viem, – naozaj viem! – že to znamená: „Milujem ťa!“ A cítim sa milovaný a som šťastný.

Nepredpokladaj automaticky, že tvoja žena musí pochopiť z toho, čo pre ňu robíš, že ju miluješ. Nemusí. Vráť sa k láske. Prestaň sa utiekať k výkonu. Nie, nemusíš prestať usilovne pracovať a plniť si povinnosti. Len si uvedom, že tvoje poslanie je milovať tvoju manželku, a to tak, aby vedela, že je milovaná. Nie „robiť niečo“, „robiť veľa“, ale milovať.

Boh hovorí: „Poznám tvoje skutky aj tvoju námahu a vytrvalosť. Si vytrvalý, veľa si zniesol a neochabol si. Mám však proti tebe to, že si zanechal svoju prvotnú lásku. Preto si spomeň, odkiaľ si padol, rob pokánie a konaj ako prv.“ (Zjv 2, 2–5)

Tvojou úlohou je zistiť, akému jazyku lásky rozumie tvoja žena. Vzťah prvých ľudí je opísaný slovami: „Adam poznal svoju ženu Evu.“ (Gn 4, 1) Musíš poznať svoju ženu. Bez ohľadu na to, koľko rokov ste manželmi, je čas začať ju nanovo spoznávať. Pekne od začiatku, od podlahy. Snaž sa jej porozumieť, nájsť si cestu k jej srdcu. Uč sa prejavovať lásku jej jazykom. To je prvá vec, ktorú si potrebuješ zistiť: čo chápe ona ako lásku. Kedy vie, že ju miluješ. A nerátaj s tým, že sa to dozvieš jednou priamou otázkou: „Miláčik, prosím ťa, aký je ten tvoj jazyk lásky? Aha! Ďakujem!“ Je to proces, počas ktorého si musíš získať jej dôveru a presvedčiť ju, že to myslíš so svojou snahou o porozumenie a o lásku úprimne.

 

* * *

 

Text je krátený. Plnú verziu s konkrétnymi príkladmi a svedectvami nájdete v najnovšej knihe Richarda Vašečku Muži, milujte svoje manželky / Ako dosiahnuť, aby bola vaša žena spokojná. Knihu si už teraz si môžete objednať v predpredaji.