Mentorka Helena Priesolová: Ženy potrebujú zmeniť optiku nazerania na svoj potenciál

Môže každý robiť to, čo ho baví? Ako dosiahneme naplnenie svojho poslania? Aj o tom sme sa rozprávali s mentorkou a lektorkou Helenou Priesolovou (35), ktorá pomáha ženám odhaľovať svoj potenciál, kariérne smerovanie či osobné poslanie. S manželom a dvoma dcérkami žije v Liptovských Sliačoch, odkiaľ rozvíja projekt Spokojná.

Zvlášť ženám sú blízke pojmy ako sebavedomie či sebaprijatie. Často však nevedia, čo presne znamenajú. Čo je teda zdravé sebavedomie a ako sa prejavuje?

Sebavedomie ako také je povedomie o vlastnej hodnote, schopnostiach a o sebe samom. Keď mám sebavedomie, tak viem, kto som – mám vedomie seba. Je to subjektívny pocit seba samého, o svojej hodnote, schopnosti dosahovať nejaké ciele. Sebavedomie ovplyvňuje naše správanie, ale aj celkový prístup k životu. Keď ho máme zdravé, vidíme svoje silné, ale aj slabé stránky bez prehnaného preceňovania alebo podceňovania. Vieme lepšie riešiť problémy, vyrovnávať sa s výzvami a vstupovať do nich s väčšou odvahou. Dobrou správou je, že ak také nie je, dokážeme ho meniť.

Ako?

Zdravé sebavedomie veľmi súvisí s vnútornou spokojnosťou. Tá jednak vychádza z poznania seba samého a z vnútorného nastavenia životných hodnôt a vízie. Ak žijeme v súlade so sebou, sme vyrovnaní a spokojní. Toto je výborný základ pre zdravé sebavedomie. Môžeme ho podporiť rozvíjaním svojich silných stránok i dosahovaním malých úspechov pri stanovení realistických cieľov.

My ženy často žijeme v nespokojnosti. Snažíme sa byť dobrými manželkami, mamami, mať navarené a upratané. No málokedy nám to prináša naplnenie. Aký by mal byť prvý krok, keď si uvedomíme, že nie sme spokojné?

Treba si uvedomiť, že vnútorná spokojnosť nesúvisí s výkonom. Upratané, vyžehlené, navarené, mať všetko tip top… to sú vonkajšie faktory a tým nedosiahneme vnútornú spokojnosť.

Čím ju teda dosiahneme?

Prvým krokom k spokojnosti je nachádzanie si odpovedí na to, kto som, aká je moja identita, aké mám dary a talenty, v čom som dobrá, v čom nie, a prijať to. Keď sa takto seba-definujem, v druhom kroku sa potom viem pozrieť na to, kde som teraz, a zamyslieť sa, kam sa chcem dostať. To znamená, že by som mala zistiť, čo je moja životná vízia, smer a poslanie, ktoré chcem na tomto svete napĺňať. Spýtať sa seba samej, aké kroky môžem spraviť, aby som sa tam dostala? V ďalšom kroku odporúčam spraviť si akčný plán, ktorý bude obsahovať menšie aktivity, vďaka ktorým sa postupne dostanem tam, kam chcem.

VZORCE SPRÁVANIA, KTORÉ SA NÁM NEPÁČIA, VIEME ZMENIŤ

Vnútorná nespokojnosť často prichádza, keď je žena na alebo po materskej dovolenke. Akoby sme počas nej zabudli, kým sme a čo dokážeme… Prečo sa to deje?

Na materskej dovolenke v návale povinností ľahšie zabúdame na seba. Myslíme na deti, manžela, na domácnosť, až sa môže stať, že na náš vnútorný život zostáva málo času. Často nemáme kapacitu ísť do seba, venovať sa tomu, čo prežívame, kde sa práve nachádzame… Postupne ide do úzadia potenciál, ktorý do nás Boh vložil. Aj ja sama som si tým na materskej prešla.

Ako sa ti z toho podarilo vyjsť?

Keď som sa stala mamou, s hrôzou som zistila, že ako rodič reagujem v naučených vzorcoch z detstva, ktoré sa mi vôbec nepáčili. Vyrastala som v nie úplne zdravom rodinnom prostredí, z ktorého som si odniesla neprospešné stereotypy. Takže po uvedomení si, že reagujem presne tak, ako som to videla doma ešte ako malá, som začala skúmať, ako z toho von.

A čo si zistila?

Dočítala som sa, že my ľudia máme v sebe zrkadliace neuróny. Osobnosť dieťaťa sa vyvíja predovšetkým do šiesteho roku života. Čo doň vložíme do tohto veku, to bude zrkadliť celý život. Moja dcérka mala vtedy tri roky, takže mi ostávali tri roky na to, aby som s tým mohla ešte niečo urobiť. Keď som si toto uvedomila, došlo mi, že na sebe musím poriadne popracovať. (smiech) Tam sa to vtedy celé začalo. Toto bola moja hnacia sila, aby som sa pohrúžila do osobnostného rozvoja.

Keď si toto prečíta mama, ktorej dieťa má viac ako šesť rokov, asi ju to môže vydesiť. Má nejakú šancu ovplyvniť vzorce správania, aj keď má staršie deti?

Povedzme si na rovinu, že veľa rodičov to naozaj zistí až po tomto veku. Dôležité je si uvedomiť, že sú tu isté veci, ktoré sa mi nepáčia alebo ktoré nechcem, aby som v nich išiel ja, ale aj moje deti. A potom si definujem aj to, v čom chcem, aby sme rástli, a začnem v tom na sebe pracovať. Náš mozog je neuroplastický, takže tie naučené veci vieme zmeniť aj neskôr.

NAJŠŤASTENJŠÍ SÚ TÍ, KTORÍ CEZ SVOJE TALENTY ROBIA ŠTASTNÝCH INÝCH

Sprevádzaš hlavne ženy. Je niečo, čo majú spoločné, v čom bojujú alebo sa trápia?

Ako mentorka sprevádzam ženy v oblasti sebapoznania, zdravého sebavedomia, životného poslania a kariéry. V rámci toho sa stretávam so ženami, ktoré sa so mnou často delia o to, že nepoznajú svoje talenty a dary, porovnávajú sa, cítia sa menejcenné, nevedia povedať nie, v minulosti prežili dokonca vyhorenie. Chýba im práve to sebapoznanie, sebavedomie a smerovanie.

Dokážu sa v týchto veciach posunúť aj samy alebo potrebujú vždy mentora?

Uvedomujem si, že ja som na túto cestu išla najskôr sama. Našla som si kurzy a workshopy, veľa som čítala a študovala. Vďaka tomu som spoznávala riešenia od odborníkov, ktorí boli mojimi mentormi, hoci s viacerými sme sa osobne nepoznali. Napriek tomu ma to posúvalo. Z vlastnej skúsenosti viem, že mentor nám môže pomôcť posunúť sa rýchlejšie. Spolieham sa vo svojom živote na biblické: „K to hľadá, ten nájde.“    

A čo ak sa v tom žena sama nevie posunúť?

Na to sú tu mentori a lektori, ktorí cez rôzne techniky a spôsoby vedia ľudí v tomto procese sprevádzať, aby nestagnovali, ale rástli a prinášali požehnanie nielen do svojich životov, ale aj do života ostatných ľudí. Napokon, najšťastnejší sú tí ľudia, ktorí cez svoje dary a talenty robia šťastných iných ľudí. Veď načo by nám boli, keby sme ich mali len pre seba. Ak cez ne pomáhame druhým posúvať sa a podelíme sa o ne s inými, to je spôsob, ako vieme prakticky dávať tomuto svetu hodnotu lásky.

Hovoríme veľa o talentoch, vďaka ktorým môžeme nájsť svoje poslanie a robiť to, čo nás baví. Lenže iba dvadsať percent ľudí na svete pracuje v práci, ktorú majú radi.

Áno, to znamená, že máme asi dvadsať percent spokojných ľudí v práci a osemdesiat nespokojných. Nie je to dobré číslo. Mnoho ľudí si chodí do práce „odtrpieť“ nutné povinnosti a prijali fakt, že to prosto tak má byť. Mnohí ani nepomyslia na to, že niekde môže byť práca, ktorá im bude robiť radosť.

A môže?

Odpoviem najprv zoširoka. Existuje určitá pyramída ľudských potrieb. Na jej spodnej časti potrebujeme mať pokryté tie základné veci ako jedlo či bývanie. Keď ich nemáme, je ťažké riešiť sebarealizáciu, ktorá je na jej špičke. Preto si väčšina ľudí, prirodzene, najprv rieši základné potreby a sebarealizácia prichádza neskôr alebo vôbec.

Mnoho zo žien, ktoré sprevádzam, hovoria, že nemôžu robiť to, čo by im dávalo väčšiu zmysluplnosť a naplnenie. Veľakrát však len potrebujú zmeniť optiku. Je to znovu ten cyklus, o ktorom rozprávam – spoznať seba, svoje obdarovanie, nájsť svoj potenciál a poslanie a verím, že aj konkrétnu prácu či voľnočasové aktivity, kde ho môžeme naplniť.

Verím biblickému prisľúbeniu: „Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám.“ Chcem preto pripomenúť, že slovo má moc. To znamená, že keď ho vyslovím do duchovného sveta a dám Bohu moc nad svojím životom, dôverujem mu, že má moc postarať sa, veľa vecí zariadi tak, že zrazu prichádzajú okolnosti, ktoré úplne zapadajú do toho, po čom túžim. V tom je tá úžasná nádej pre veriacich ľudí, že Boh vidí a stará sa.

Si sama spokojná s tým, čo momentálne žiješ?

Som teraz vo veľmi výnimočnej etape svojho života, keď pracujem, zároveň mám rodinu a deti, ktoré v podstate tiež sprevádzam v osobnostnom rozvoji cez výchovu. (úsmev) Popritom investujem čas do projektu Spokojná, takže prácou žijem viac ako osem hodín denne. Je to intenzívne obdobie, v ktorom sa učím efektivite a prioritizovaní úloh. Viem však, že idem v súlade so svojím poslaním, víziou, hodnotami, talent mi, a vidím výsledky u žien, ktoré sprevádzam. Poháňa ma vpred, keď môžem pomáhať iným cez to, čo do mňa Pán Boh vložil.

Mentorku Helenu Priesolovú môžete kontaktovať na stránke:

https://www.helenapriesolova.sk/

Snímky: archív respondentky