Maťo (28): Nepoznám nikoho, kto by pre vedu stratil vieru

V tejto rubrike s názvom Milé rozhovory ponúkame krátke nahliadnutie do života zaujímavých ľudí s láskavým príbehom či záľubou.

Maťo je mladý otec, ktorý sa ako vyštudovaný fyzik stal členom špičkového vedeckého tímu pracujúceho pre CERN, európsku organizáciu pre jadrový výskum. Je možné byť vedcom a zároveň byť hlboko presvedčený o existencii Boha?

 

Pracuješ vo vedeckom odbore priamo v CERNe. Ako si sa k tejto práci, a teda i odboru, dostal?

Obaja rodičia sú vyštudovaní fyzici, otec je stále aktívny v tomto odbore, a ja som tak nejak prirodzene išiel v jeho šľapajach. V Bratislave na „matfyze“ som sa musel chvíľku hľadať, nevedel som, akým spôsobom sa špecializovať. Nechcel som celé dni tráviť v laboratóriu, ale zároveň ma až tak nebavilo počítať s ceruzkou a papierom. Nakoniec som natrafil na ľudí, ktorí spracúvajú a vyhodnocujú dáta z Veľkého hadrónového urýchľovača v CERNe.

Zistil som, že práca s dátami ma veľmi baví, a zároveň je to taký mix programovania, štatistiky, fyziky, ktorý mi od začiatku vyhovoval. V neposlednom rade je to veľmi aktuálny odbor, kde sa priamo posúvajú hranice ľudského poznania. Je veľmi zaujímavé pracovať na meraní, ktoré v podstate nikto pred nami nespravil.

 

Sú vlastnosti, ktoré s ostatnými vedeckými pracovníkmi zdieľaš? Dá sa na základe „lásky k vede“ vypracovať nejaký všeobecný osobnostný profil?

Napríklad snáď všetci matfyzáci sú ľudia s dobrým srdcom. Môžeme mať všelijaké muchy, ale ľudsky sme fakt v pohode, napriek všetkému, čo sa o nás hovorí. (úsmev) Neviem, čím to je, ale pozorovali to aj moji rodičia, ktorí tu študovali pred tridsiatimi rokmi. Taktiež som si všimol, že ľudia, ktorí robia serióznu vedu, sú neobyčajne pracovití a poctiví – neviem si predstaviť, že by sa napríklad niekto z CERNu dopracoval k nejakému výsledku neporiadne. Ak nájdeme čo len malú chybu, často strávime aj niekoľko týždňov tým, že všetko počítame nanovo, hoci vieme, že výsledok to aj tak veľmi nezmení a nikto by si ani nevšimol, že je tam niečo zle.

 

 

Stále sa nájdu tí, ktorí tvrdia, že veda a viera nejdú dokopy. Utvrdila ťa veda vo viere, či občas tebou zalomcovali fakty a ty si musel zalistovať v nejakých vieroučných knihách a zistiť uspokojivú odpoveď?

Niekde som počul, že medzi fyzikmi je rovnaký pomer veriacich a neveriacich ako v bežnej populácii. Neviem, či je to pravda, ale medzi fyzikmi, ktorých poznám, sú silne veriaci aj tvrdí ateisti. Osobne nepoznám nikoho, kto by sa k viere dopracoval vďaka vede, a rovnako nepoznám nikoho, kto by pre vedu vieru stratil. Viera a veda sa skrátka zaoberajú inými otázkami a samotní vedci v tom zvyčajne žiadny konflikt nevidia.

Veľmi ma však obohatili debaty s mojimi neveriacimi kolegami. Vedci vedia klásť dobré a náročné otázky a priznávam sa, že veľakrát som nevedel hneď odpovedať a obhájiť kresťanský pohľad. Často som musel pátrať po uspokojivej odpovedi, ale v konečnom dôsledku mi to veľmi pomohlo lepšie porozumieť mnohým otázkam.

 

Kým je Boh v tvojom živote?

Boh je pre mňa takým pevným miestom. Aj keď prídu ťažkosti, aj keď sa napríklad vôbec nepodarí deň, vždy sa môžem tešiť z Boha, ktorý tam vždy pre mňa bude. Je to veľmi upokojujúce.