Matlákovci: Všetko, čo robíme, sa snažíme brať cez okuliare viery

Do svojej kuchyne a života nám dovolili nazrieť saleziánski spolupracovníci Mária (28) a Jakub (30) Matlákovci zo Zvolena s takmer ročným synom Matejkom.

Máriina cesta k Bohu bola vskutku priama. Rodičia ju od začiatku vychovávali vo viere a boli jej príkladom aktívneho kresťana. „Dali mi možnosť pocítiť, aká je sila v spoločenstve, keďže sú saleziánmi spolupracovníkmi. Vďaka saleziánskej rodine a charizme som zažila veľa pekných akcií, ktoré ma vo viere len prehlbovali. Naučili ma nenechávať si dary, ktoré som dostala, len pre seba, ale dávať ich ďalej,“ vysvetľuje. Obzvlášť vzácna vo viere je pre ňu každá Veľká noc. Má tieto sviatky veľmi rada. „Každý jeden deň si to všetko viac predstavujem a uvedomujem, čo všetko pre nás urobil a stále robí.“

Jakuba tiež vychovávali vo viere spolu s jeho bratom. Vníma to ako tradičnú vieru – chodil do kostola, lebo ho tam rodičia brávali. Zlom nastal, keď začal vnímať vieru viac v srdci, v deviatom ročníku, keď sa zúčastnil svojich prvých duchovných cvičení. Potom, keď bol prvák na strednej, šiel na Veľkú noc do Altöttingu, najstaršieho pútnického mesta v Nemecku. Spomína, že v modlitbe prosil Pána, aby mu ukázal cestu života, a dostal priamu odpoveď vo Svätom písme, v konkrétnom žalme: „Ukážeš mi cestu života, u teba je plnosť radosti.“ (Ž 16, 11)

 

 

AK SI NÁJDEME ČAS, BOH SI HO NÁJDE VŽDY

Ježiš je v živote manželov ich Priateľom, niekým, s kým sa môžu rozprávať kedykoľvek a o čomkoľvek. „Ak si nájdem na neho čas, on si ho nájde vždy,“ vyznávajú.

Svoju vieru sa usilujú pretavovať aj do práce. Jakub pracuje v drevárskej firme a jeho viera sa prejavuje vzťahom k zamestnancom. „V komunikácii a ich riadení a v čo najväčšej túžbe po spravodlivosti medzi firmou a zamestnancami,“ hovorí.

Jeho manželka je momentálne na materskej dovolenke spolu s ich takmer ročným synom Matejkom. Predtým učila v materskej škôlke. „Pri kolegyniach som sa vždy snažila dať na vedomie, keď mi napríklad nejaký vtip prišiel skôr vulgárny ako vtipný. Myslím, že si to uvedomovali a snažili sa v mojej prítomnosti viac vážiť slová,“ opisuje.

Obom je blízka saleziánska spiritualita, keďže v takom prostredí vyrastali. Jakub, ktorý pochádza z Košíc, pôsobil v živom saleziánskom stredisku a Mária spoznala saleziánov vďaka svojim rodičom. Hovoria aj o tom, kto ich v živote inšpiruje. „Môj manžel, moji rodičia a životopisy svätých,“ vraví manželka. „Moja manželka, môj syn a životopisy svätých,“ dodáva manžel.

Radi siahnu po prostriedkoch na ceste k nebu, ako sú sviatosť zmierenia, svätá omša, duchovné cvičenia, duchovné obnovy či zasvätenie u saleziánov spolupracovníkov. Evanjelium by zhrnuli do jedného slova: „Milosrdenstvo.“

 

 

MAŤ OTVORENÉ DVERE I SRDCE PRE MLADÝCH

So smiechom hovoria, že ich cesta k manželstvu bola „bezhlavý útok z oboch strán“. Obaja túžili po rodine, aj keď Jakub mal otvorené srdce aj pre kňazstvo.

Zoznámili sa na jednom tábore a už vtedy sa medzi nimi niečo začalo. „Kubi začal pomaly bojovať o moje srdce, nevedel však, že to bude také ľahké. Nuž, nevedela som sa pretvarovať, že aj on sa páči mne,“ hovorí s úsmevom Mária. Pomerne rýchlo sa dali dokopy a samotné chodenie považujú za nezvyčajné, náročné a krásne zároveň. Temer po roku Jakub odišiel na ročnú misiu do africkej Angoly.

 

 

„Mal to v pláne ešte predtým, ako ma spoznal, a ja som to prijala a rešpektovala. Bol v tom všetkom s nami Boh, inak neviem, ako by sme to zvládli. Ale bol to úžasný čas. Museli sme hľadať iné prejavy lásky ako pohladenie či objatie, pri ktorých nepotrebujete slová. Vymenili sme si množstvo listov, bol to požehnaný rok. Krátko po misiách ma Jakub požiadal o ruku a o deväť mesiacov sme sa zobrali,“ dodáva Mária.

Viera má prvé miesto v ich manželstve. „Všetko, čo robíme, sa snažíme brať cez okuliare viery, s Bohom,“ vyznávajú spoločne. Prejavuje sa to najmä v spoločnej večernej modlitbe a ako saleziáni spolupracovníci sa tu snažia byť pre mladých, mať pre nich stále otvorené dvere i srdce.

 

 

VĎAKA NÁŠMU MATEJKOVI SI UVEDOMUJEME BOŽIU DOBROTU

Matlákovci sú manželmi tri roky. Za tento spoločný čas kráčania v manželstve vnímajú ako najdôležitejšie pravidelné spoločné duchovné aktivity a spoločenstvo. Na druhej strane, zo svojej krátkej, hoci nie zanedbateľnej skúsenosti v manželstve považujú za to, na čo by si manželia mali dávať obzvlášť pozor, urážanie. „Hnev môže byť oprávnený, ale urážanie vždy pramení z pýchy,“ vysvetľujú.

Ako veľký Boží dar vnímajú aj svojho syna. „Vďaka nášmu Matejkovi si uvedomujeme Božiu dobrotu, vo všetkých jeho pokrokoch,“ hovoria. Matej bude mať o mesiac rok a je pre nich priam zázračné pozorovať, ako rastie, učí sa nové veci. „To proste človek nevymyslí,“ dodávajú s úsmevom.

A usilujú sa ho už odmalička viesť k viere, k Bohu. Zatiaľ zloží rúčky na slovo „amen“, brávajú ho so sebou na sväté omše – nielen v nedeľu, lebo chcú, aby si odmalička zvykal na to, že je to ich prirodzená súčasť.