Martina Lipáková: My nemáme svojho šoféra, našou „šoférkou“ je Panna Mária

Medžugorie je jej dobrým domovom a trávi tam väčšiu časť roka. Jej rodina vlastní cestovnú spoločnosť M-TOURS, ktorá organizuje duchovné zájazdy aj na toto veľmi obľúbené mariánske miesto a ona v nej funguje ako sprievodkyňa. O svojich nezabudnuteľných zážitkoch a skúsenostiach pri tejto zaujímavej práci nám čosi viac prezradila Martina Lipáková (22) z Prešova.

Ako sa vlastne začal tvoj príbeh s Medžugorím?

Ako malé dieťa som nevnímala vieru tak jasne, ale skôr ako niečo povinné. Mala som deväť rokov, keď ma rodičia vzali na toto pútnické miesto prvýkrát. Stále som to vnímala ako dieťa – je to niečo zaujímavé, veľa obchodíkov, veľa pútnikov, kopce, no najviac sa mi, samozrejme, páčilo more. Neskôr sa rodičia rozhodli, že na toto miesto začnú organizovať púte. Mňa brali stále so sebou, takže sa stalo aj to, že za jeden rok som bola na tomto mieste aj sedemkrát. Postupne som sa začala učiť aj chorvátsky jazyk, dokonca som sa tam chcela aj presťahovať a dokončiť školu. Veľmi som si to tam obľúbila. Neskôr sa to tak rozbehlo, že som už normálne začala fungovať a pracovať ako sprievodkyňa.

 

Mohla by si nám bližšie predstaviť vašu cestovnú spoločnosť M-TOURS?

Fungujeme už osem rokov. Význam nášho loga je v preklade „mariánske cesty“, ornamenty okolo znázorňujú prepletené rybičky, čiže Gréckokatolícku a Rímskokatolícku cirkev a našu vzájomnú jednotu. Ďalej je tu symbol koruny, čo znázorňuje Pannu Máriu ako Kráľovnú neba. Naša rodina vlastní tri autobusy, čo tiež vnímame ako veľké požehnanie, že Pán sa aj o to pre nás postaral. Pracujeme spoločne, sme rodinná firma. Každý z nás má hlavu na niečo iné. Aj u nás je mnoho bojov a prídu i problémy a výmeny názorov, nie je to jednoduché. Máme zodpovednosť za toľko ľudí v autobuse, no veríme, že Panna Mária nás v tomto chráni. Naša spoločnosť patrí v prvom rade jej, ona si nás vybrala. Vždy sa snažíme posúvať vpred, aj čo sa týka služieb, komfortu a personálu, aby boli naši klienti spokojní.

 

 

Koľko pútí na toto krásne mariánske miesto si už absolvovala?

Ja som ich absolvovala už asi deväťdesiat. No od svojich sedemnástich rokov to už nerátam na počty, ale na sezóny. Leto som nikdy poriadne netrávila doma na Slovensku. Vždy to bol len autobus, sedemnásť hodín na ceste, hranice, more a Medžugorie. Aj keď to bolo veľmi náročné a vždy aj je, mám túto prácu a to miesto veľmi rada. Toto je môj život. Ja sa už vlastne ani necítim ako Slovenka, vždy viac času z roka trávim práve tam, v Medžugorí. Samozrejme, každá púť je iná, lebo vždy máme v autobuse rôznych ľudí. Tešíme sa hlavne z mladých, ktorí si idú do Medžugoria vyprosiť mnohé veci. Mnoho vecí sa vám vyrieši možno nie hneď, ale vyriešia sa. Odpoveď na svoje modlitby, ktoré ste tu Panne Márii predkladali, dostanete možno po určitom čase, ale Boh vždy požehná prosbu, ktorú si tam nesiete. Mne ich už požehnal veľa.

 

Je nejaká púť do Medžugoria, na ktorú si špeciálne pamätáš?

Taká púť asi nie je, lebo každá je niečím špeciálna. Pre mňa je najväčšou radosťou, keď sa vrátime späť domov na Slovensko a ľudia, ktorí sa predtým nikdy nevideli, sa lúčia s plačom, objímajú sa a bozkávajú, lebo toto miesto ich na istý čas spojilo. To ma vie naozaj dojať. Alebo sú to napríklad príbehy tých, ktorí s nami cestujú a v Medžugorí pristúpia po dlhých rokoch k sviatosti zmierenia; toto sú naozaj silné zázraky a pre nás veľké výhry a za to sme Panne Márii veľmi vďační, že si nás takto používa.

 

Hovorí sa, že nikto neprichádza do Medžugoria len tak náhodne, ale každého konkrétne si tam Panna Mária sama pozve. Je to naozaj tak?

Áno, je to tak. Už mnohokrát sa nám stalo, že ľudia ani nechápali, prečo tam idú, ale niečo ich tam jednoducho ťahalo. Samozrejme, o Medžugorí stále platí, že buď vás toto miesto osloví, alebo nie. Boli ľudia, ktorých toto miesto veľmi neoslovilo, ale tých bolo naozaj málo. Omnoho viac je tých pozitívnych prípadov. Ľudia prijmú toto Máriino pozvanie a v ich životoch sa následne dejú naozaj veľké veci. Medžugorie je jedno neskutočne premodlené miesto. No všetko je to aj o našej viere. Ľudia sem prichádzajú s túžbou, že sa niečo v ich živote udeje, lebo je to Medžugorie. Neskôr však pochopia, že to celé sa udialo hlavne na základe ich viery, že prijali Pannu Máriu, ten samotný zázrak a Božiu milosť. Tých zázrakov, uzdravení a svedectiev z tohto miesta je naozaj mnoho a je naozaj radosť ich neskôr počúvať cestou v autobuse.

 

 

V MEDŽUGORÍ SA NEBO DOTÝKA ZEME

Medžugorie nie je typické pútnické miesto s množstvom chrámov, ktoré je možné obdivovať. Niekto by si povedal, že tam okrem dvoch kopcov a kostola doslova nič nie je. Čím je potom Medžugorie také výnimočné?

Tam netreba pozerať na fyzické, svetské, priam hmatateľné veci, ale na ten pokoj, ktorý tam je, ktorý nikde inde nezažijete. To je na tom výnimočné, že v Medžugorí sa nebo dotýka zeme. Odporúčam ľudom, ktorí tam vycestujú, aby sa tentokrát zahľadeli na Medžugorie s touto myšlienkou, že som niekde, kde nedosahujú moje svetské problémy, všetko ostalo na chorvátskej hranici a ja idem sama za Pannou Máriou s mojimi prosbami. Potom je tu samotné Medžugorie, na ktoré hľadíme svetskými očami. Áno, sú tam len dva kopce, jeden kostol a milión obchodov. Tie suveníry patria k životu, ľudia si tým zarábajú na živobytie, len je na nás, ako sa my budeme pozerať na to všetko. Je to skutočne milosť prísť až do cieľa; prísť na miesto, kde sa zjavuje Panna Mária, je neuveriteľný pocit. Veľkým duchovným zážitkom je absolvovať aj výstup na vrch Križevac a modliť sa pritom krížovú cestu. Počas pútí sa snažíme našim pútnikom ukázať aj ďalšie zaujímavé veci, napríklad to, ako žijú ľudia mimo Medžugoria, ukázať im aj iné miesta a tak im túto púť spríjemniť. Našou podstatou je to, aby každý pútnik zažil Medžugorie aspoň trošku tak, ako ho poznáme my.

 

Medžugorie je aj miesto plné obchodov so suvenírmi, reštaurácií a zahraničných pútnikov. Si aj ty toho názoru, že keď sa Panna Márie chce na tomto mieste dotknúť srdca človeka, spôsob si aj napriek tomuto svetskému chaosu vždy nájde?

Táto otázka je veľmi zaujímavá a dostávam ju veľmi často. Tak ako som už spomínala, človek si musí uvedomiť, že okolo Medžugoria žijú aj ľudia, ktorí tam doslova vyrastali a prežili vojnu. Tento svetský chaos tam bude panovať stále, no vždy sú tam miesta, kde môžeme byť v tichu a samote len s Pannou Máriou. Či je to vrch Podbrdo, Križevac, socha vzkrieseného Krista, tunajší kostol alebo len obyčajná lavička pri hoteli. Panna Mária je tam všade prítomná, je len na nás, čomu dáme prednosť. Je však veľmi dôležité na tomto mieste formovať aj spoločenstvá, lebo mnohokrát si vás Panna Mária môže použiť pre niekoho, kto v danej chvíli potrebuje zažiť jej dotyk. Stačí sa len úplne odovzdať a zveriť jej všetko.

 

 

JE TO PRE MŇA VEĽKÝ DAR, ŽE SOM BOLA POVOLANÁ PRÁVE DO TEJTO PRÁCE

Počas pandémie ste svoje výjazdy do Medžugoria nemohli veľmi realizovať. Teraz je však situácia iná a zdá sa, že toto leto bude priať aj takýmto duchovným výletom…

Áno, pandémia nám to veľmi sťažila, to je pravda, ale vďaka Bohu sme to zvládli. Neviem, aká sezóna nás teraz čaká. Veci sa pomenili aj u nás. Ja sa teraz viac venujem štúdiu medicíny, rodine, súrodencom. Chceli by sme všetko zosúladiť, aby sme znovu mohli vycestovať a ďalším pútnikom ukázať krásy tohto mariánskeho miesta aj celú našu rodinnú firmu. My sa stále modlíme a prosíme Pannu Máriu, aby to bola ona, ktorá nám ukáže, kedy a koho tam máme odviezť a my jej ho tam odvezieme. My nemáme svojho šoféra, našou „šoférkou“ je Panna Mária. Kedy a ako vycestovať, to nám už podľa sviatkov alebo voľnej kapacity v hoteloch ona sama ukáže. Tento rok nás čakajú rôzne púte, no leto bude ako vždy patriť Medžugoriu. Ak by teda mal niekto záujem spoznať našu rodinnú firmu bližšie, veľmi radi vás privítame v našom autobuse a odvezieme vás na púť do Medžugoria.

 

Čo ťa na tejto práci baví najviac?

Mám túto prácu veľmi rada a najradšej mám to, keď ňou môžeme vyčariť na tvári druhého človeka úsmev. Ja mám aj také osobné motto: „Ak nie je dôvod na úsmev, tak sa usmej vtedy, keď ťa Boh spraví ešte silnejším, lebo on nám stále dáva svoj úsmev, aj keď nevieme ako a kedy zhrešíme.“ Vtedy keď vidím, že ľudia sú spokojní a usmievajú sa, vtedy viem, že táto práca má zmysel, vtedy som naozaj šťastná. Je to pre mňa veľký dar, že som bola povolaná práve do tejto práce.