Martin Jarábek: Mária nie je iba matkou bolesti, ale aj matkou nádeje

Mesiac október je mesiacom modlitby svätého ruženca. Je to najrozšírenejšia mariánska modlitba a Panna Mária vo Fatime nás k tejto modlitbe jasne vyzýva. V čom je modlitba ruženca taká dôležitá? Prečo je pre nás dobré vybudovať si vzťah k Panne Márii a o čo by sme prišli, keby sme ju zo svojho života vynechali? Na tieto a ďalšie otázky nám v rozhovore odpovedal riaditeľ katolíckeho Rádia Mária na Slovensku, otec Martin Jarábek.

Na Slovensku sú veľmi obľúbené mariánske pútnické miesta. Myslíte si, že mariánska úcta je v našom národe hlboko zakorenená?

Určite, a to aj vďaka našim vierozvestcom, svätým Cyrilovi a Metodovi. Pochádzali z Carihradu, kde bola stáročia živo pestovaná úcta k Ježišovej a našej Matke. Pri svojej návšteve Šaštína to pripomenul aj Ján Pavol II., ako jeden z dvoch hlavných pilierov viery na Slovensku – mariánska úcta a vernosť nástupcovi svätého Petra.

Ďalej by som chcel vyzdvihnúť putovanie, ktoré nám má pripomenúť, že sme tu na zemi len pútnici a naša vlasť je v nebi. Pripomína nám to aj exodus – prechod Izraelitov z otroctva do slobody. Tento rozmer je prítomný vo viacerých náboženstvách ako súčasť duchovného života.

 

Čo nám dáva putovanie na tieto mariánske miesta?

Putovanie je spojené s obetou, námahou, nedostatkom spánku či pohodlia, s obmedzenými vecami… Pomáha nám oslobodiť sa od domáceho prostredia a keď sa vrátime, máme zrazu iný pohľad na bežné veci. Putovanie nám pomáha prejsť zo starého života do nového. Je tiež spojené so sviatosťou zmierenia, teda očistením, oslobodením, zložením nielen hriechov, ale aj starostí a problémov.

 

Čo ešte nám putovanie môže prinášať?

Nové myšlienky, nové pohľady, ktoré nám môžu pomôcť posunúť sa niekam aj v duchovnom živote.

Asi najsilnejšie duchovné skúsenosti máme z miest, kde žil a pôsobil Ježiš. Navštevujeme však aj mnohé pútnické miesta, kde sa buď zjavovala Panna Mária, alebo je to miesto, kde si viacerí vyprosili zázrak. Pri návšteve mnohých miest vidíme ďakovné tabuľky, tak ako je tomu napríklad na Kalvárii v Bratislave. Prichádzame odtiaľ povzbudení vo viere a posilnení sviatosťami. Nejde teda len o akúsi náboženskú turistiku. Je v tom oveľa viac.

 

Aké je vaše najobľúbenejšie pútnické miesto?

Každé pútnické miesto je niečím charakteristické a pôsobivé. Najviac si však cením návštevu Svätej zeme, lebo sú to miesta, kde sa pre mňa evanjelium stalo hmatateľným, živým. Som veľmi rád, že som mal spolužiačky v Ríme, sestry františkánky. Spoločne s ich výkladom sme mohli navštíviť takmer všetky miesta, kde žil a pôsobil svätý František z Assisi. Momentálne asi najviac navštevujem Medžugorie – spovednicu celého sveta. Miesto obrátení, pokoja a modlitby.

 

 

MÁRIA ROZUMIE NAŠIM PROBLÉMOM A BOLESTIAM

Keďže Panna Mária nikdy nepodľahla pokušeniu diabla, predurčuje ju práve to, aby sme ju prosili o pomoc v boji proti Zlému?

Už na prvých stránkach Písma nachádzame proroctvo, ktoré sa nazýva aj protoevanjelium. „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15) Titul „žena“ sám Ježiš pripisuje svojej Matke, pretože kým Eva je matka všetkých žijúcich, Mária je Matkou vo viere. Z ľudí je Mária najviac podobná Ježišovi, a to nielen vzhľadom; verne ho nasledovala a vždy hovorila Bohu „áno“. Z evanjelia vieme, že sa sama pričinila o prvý verejný Ježišov zázrak, po ktorom v neho uverili jeho učeníci.

Pre diabla asi najpokorujúcejšia vec je, že Boh sa nestal anjelom, ale práve človekom. Nižším stvorením, ktoré je hriešne a krehké. Do svojho diela lásky a spásy Boh vyvolil mladé dievča Máriu. Tu sa skrýva diablova nenávisť, ale zároveň Máriina veľkosť. Ona je voči nemu slobodná, tým, že ju Boh uchránil od dedičného hriechu. Najmä zo skúseností mnohých svätcov či exorcistov vidíme, ako reagujú zlí duchovia už len na meno Mária.

 

Mária skusuje všetky Ježišove rany vo svojom srdci. Aj preto je Máriino srdce otvorené porozumieť každej našej ľudskej bolesti? 

Podľa filozofov Boh nemôže trpieť, utrpenie a bolesť považujú za nedokonalosť. Pre neveriacich je kríž bláznovstvom a pre veriacich Židov pohoršením. Ježiš je pravý Boh a pravý človek, a tak zakúša ľudské utrpenie aj smrť na svojom ľudskom tele. Pre matku je asi najväčšie utrpenie vidieť trpieť vlastné dieťa, radšej by sama trpela, aby nemusela vidieť jeho utrpenie.

Mária má srdce prebodnuté sedmorým mečom, podľa proroctva Simeona. Práve utrpenie sa stáva kameňom, na ktorom sa buď potkýname, alebo staviame našu vieru. Kým Ježiš je Bohočlovek, Mária je „iba“ človek, preto nám je akosi bližšia, zároveň najbližšia Bohu. Mária pod krížom je nielen matka bolesti, ale aj matka nádeje. Dôveruje, že kríž nemá posledné slovo. Verí Božím prisľúbeniam. Na nás a naše utrpenie sa pozerá ako naša Matka, veď nám ju Ježiš zveril a nás zveril Márii. Panna Mária rozumie našim problémom, bolestiam a berie si ich za svoje ako dobrá Matka.

 

MODLITBA RUŽENCA UPOKOJUJE A PRINÁŠA SLOBODU

Prejdime k svätému ružencu. Pre niekoho je táto modlitba monotónna, pre iných je to doslova duchovná zbraň. V čom je modlitba ruženca taká dôležitá?

Ruženec vznikal dlhé storočia, najviac sa rozšíril v 15. storočí a jeho podoby sa rôznili. Môžeme povedať, že dnes, keď žijeme v dobe rýchleho občerstvenia a instantných jedál, je to evanjelium v kocke. V centre každého Zdravas‘ Mária je jedno tajomstvo z Ježišovho života. Každý desiatok začíname modlitbou, ktorú Ježiš naučil svojich učeníkov, pokračujeme slovami Archanjela, pridávame pozdrav svätej Alžbety a prosíme Máriu Bohorodičku, aby sa prihovárala za nás hriešnikov. Napokon vzdáme úctu Najsvätejšej Trojici.

Vari všetci poznáme, aký je rýchly tok našich myšlienok a ako je ťažké udržať pozornosť pri sústredení sa na tajomstvá Ježišovho života. Opakovanie modlitieb je potom akoby koľajnicami, ktoré vedú naše myšlienky a pomáhajú očistiť myseľ. Pritom máme pred duchovným zrakom raz Ježišovo narodenie, inokedy vykupiteľskú smrť na kríži a vystúpenie na nebesia.

 

Čo ešte môžeme povedať o svätom ruženci?

Ruženec je reťaz, ktorá nám prináša slobodu a hlbšie pri ňom vnikáme do podstaty evanjelia. Z fyziologického hľadiska boli robené výskumy a zistilo sa, že pri modlitbe ruženca klesá frekvencia nádychov a aj sa prehlbujú, taktiež sa ustáli tep srdca. Táto modlitba má upokojujúce vlastnosti. Často je ako bleskozvod a ochrana pred útokmi myšlienok.

Pri modlitbe ruženca sa prehlbuje uvedomenie podstatných vecí, prichádza inšpirácia, pokoj srdca, duchovná sila a regenerácia telesnej sily. Ruženec má v sebe množstvo prisľúbení a prináša mnohé milosti. Veľa ľudí dnes vyhľadáva relax, uvoľnenie, duchovno a práve ruženec môže byť cestou k oslobodeniu, rastu a vnútornej harmónii.

 

Pri modlitbe ruženca sa nám môže stať, že ho odriekame akosi automaticky a mysľou sme pritom niekde inde. Má aj takáto modlitba zmysel?

Veľa vecí robíme automaticky. Spomeňte si, ak ste vodič, aké boli vaše prvé jazdy, všetko bolo nové, nedokázali ste mať ani zapnuté rádio. Postupne sa veci zautomatizovali a dnes dokážeme popri šoférovaní robiť tisíc iných vecí, dokonca aj keď je to nebezpečné. Čo týmto, samozrejme, neodporúčam, je to len príklad, ako nám pomáha schopnosť človeka prejsť od neznámej nevedomosti až k neuvedomelej vedomosti.

Pýtate sa, či má roztržitá modlitba zmysel? Radšej roztržitá modlitba ako žiadna modlitba, hovorieval to aj svätý pápež Ján XXIII. Musíme však rozlíšiť, či sme dobrovoľne roztržití, alebo nás len niekto vyrušuje, lebo naša modlitba ho vyrušuje. Niekedy si myslíme, že modlitba s ľahkosťou je lepšia modlitba, no čo ak sa Pánu Bohu viac páči modlitba, pri ktorej sme sa necítili pohodlne, lebo nás stála väčšie úsilie?

 

Myslíte si, že my Slováci sa radi modlíme svätý ruženec?

Občas počujem námietku, že je to modlitba iba pre staršie babičky. Istý kňaz spomínal, ako bol pre neho silný príklad otca, keď sa vždy večer modlil ruženec, kľačiac pritom pri posteli. Pre mnohých je ľahšie modliť sa ruženec, ako sa modliť vlastnými slovami. V Rádiu Mária sa napríklad raz za mesiac modlíme modlitbu ruženca, kde sa spojí vyše 80 národností a približne 15 miliónov poslucháčov – je to modlitba, ktorá nás vie spojiť. Tam vidno, že nielen Slováci sa radi modlia ruženec.

Z farnosti sme chodievali pravidelne na duchovnú obnovu s birmovancami, kde sme každý deň mali jedno tajomstvo ruženca. Videl som, že aj mladí sa radi modlia a dokonca zostavovali vlastné prídavky k menu Ježiš.

 

 

CEZ MÁRIU SME DOSTALI JEŽIŠA A K JEŽIŠOVI IDEME OPÄŤ S MÁRIOU

Keď môžeme Boha osloviť priamo, prečo by sme sa mali s prosbami a modlitbami obracať aj na Pannu Máriu?

Jediný prostredník medzi Bohom a človekom je Ježiš Kristus, naučil nás volať Boha Otcom. Zároveň však Ježiš zveril Matku učeníkovi a učeníka Matke. Vypočul Máriinu prosbu v Káne a urobil prvý verejný zázrak, napriek tomu, že ešte neprišla jeho hodina.

Možno sa to už stalo aj vám, že hoci ste mali prístup k nejakej zvláštnej osobnosti, predsa len je nám ľudsky bližšie osloviť nejakého sprostredkovateľa, ktorý má s tou osobnosťou bližší vzťah. Mária má k Ježišovi najbližšie, je Ježišova aj moja mama, a tak viem u nej nechať odkaz pre Ježiša. Je to aj Božia pokora, keď ustanovil Máriu – ženu, ako prostredníčku všetkých milostí. Cez Máriu sme dostali Ježiša a k Ježišovi ideme opäť s Máriou.

Keď v bežnom živote chceme niečo vedieť urobiť, tak ideme za niekým, kto to dokázal, kto má tú schopnosť. Aj v duchovnom živote sa obraciame s prosbou na brata, sestru, svätcov, tých, čo sú v nebi a majú čnosti, ktoré chceme získať. Božia veľkosť tým vôbec neutrpí, práve naopak – ešte viac oslavujeme Boha, ktorý je mocný aj v živote krehkých ľudí.

 

O čo by sme prišli, keby sme Pannu Máriu zo svojho života vynechali?

Niektorí katolíci nemajú vzťah k Márii. Ktovie, či za tým nie sú zranenia od ich vlastnej matky. Boh Pannu Máriu nevynechal, pri Ježišovi ju vidíme vo všetkých rozhodujúcich momentoch života. Mária mala od počiatku v Cirkvi svoje miesto. Ak by sme ju vynechali v našom živote, tak si myslím, že by tam chýbala, aj keď to tak nemusíme cítiť.

 

Panna Mária je na mnohých miestach uctievaná ako Panna Mária Lurdská, Fatimská, Medžugorská… Stále je však jedná a tá istá. Prečo?

Nie je to len s Máriou, zoberme si napríklad vnímanie osobnosti Ježiša Krista. V dejinách Cirkvi bol vždy jeden pohlaď – obraz, ktorý dominoval. Najstaršie vyobrazenie nachádzame v katakombách – Dobrý Pastier. Prví kresťania cítili jeho blízkosť, ako ich nesie na svojich pleciach. V čase slobody prišli prvé bludy a koncily, Ježiš je vyobrazený ako učiteľ, nasledoval rozmach kresťanstva, a tak sa Ježiš zobrazoval ako Pantokrator – vládca sveta. Neskôr ho vidíme napríklad v Sixtínskej kaplnke ako Sudcu a dnes nám do popredia vystupuje obraz Božieho milosrdenstva.

V litániách máme množstvo rôznych zvolaní, ktorými oslovujeme Máriu. Sú rôzne miesta obdarené jej zvláštnou prítomnosťou. U pápeža Františka je to obraz Márie rozväzovačky uzlov, potom Ružencová Panna Mária, Kibeho Matka Slova. Je to stále tá istá Mama, a predsa náš iný pohľad na ňu. Je to pre nás možnosť vidieť ju z inej strany, očami iného človeka.

 

Prečo práve Rímskokatolícka cirkev na Slovensku dostala ako patrónku svojej krajiny Sedembolestnú Pannu Máriu?

Úcta k siedmym bolestiam Panny Márie má svoj pôvod u svätého Efréma Sýrskeho, ktorý šíril úctu k bolestiam Panny Márie už v 4. storočí. Najstarší kostol zasvätený Panne Márii Sedembolestnej je v Trstíne-Hájičku z roku 1245.

Tradícia úcty k Sedembolestnej Panne Márii je však na Slovensku najviac zviazaná so Šaštínom, kde sa nachádza milostivá socha Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Dala ju vyhotoviť nábožná grófka Angelika Coborová-Bakičová, veľká ctiteľka Bolestnej Panny Márie. Uložila ju do kaplnky, ktorá dodnes stojí vedľa národnej baziliky.

Silná mariánska úcta, ktorá tvorila súčasť cyrilometodského dedičstva Slovákov v spojení so siedmymi bolesťami Panny Márie, v ktorých nachádzali počas dlhých stáročí útechu v ich národnom, náboženskom a sociálnom útlaku, vytvárali silné predpoklady, aby sa úcta k Sedembolestnej Panne Márii stala symbolom Slovákov, ktorí ju už oddávna považovali za svoju hlavnú patrónku.

 

Ste riaditeľom Rádia Mária na Slovensku. Prečo vaše rádio nesie práve takýto názov?

Myšlienka založiť modlitebné rádio bez reklamy, bez politiky, žijúce z príspevkov poslucháčov, vznikla pred 35 rokmi v Medžugorí. Je to rádio, ktoré chcela Panna Mária, aby prinášalo jej hlas k strateným deťom, aby ich mohla pozývať k obráteniu. Myslím si, že dôkazom toho môže byť aj jeho zaujímavé rozšírenie. Do troch rokov v Taliansku malo viac vysielačov ako štátny rozhlas RAI. Dnes sa nachádza vo vyše 80 krajinách sveta približne 97 Rádií Mária. Sú aj rádiá pre rôzne menšiny, ako napríklad u nás v Komárne Mária Rádió v maďarčine.

 

Snažíte sa byť aj tematicky viac nesmerovaní práve na Pannu Máriu?

Máme päť základných hodnôt a hneď prvá je mariánska duchovnosť. Snažíme sa spoznávať a nasledovať Máriine čnosti. Spolu s Máriou k Ježišovi, preto program tvoria tri základné veci – modlitba, katechéza a osobný rozvoj. Po svätej omši je najpočúvanejší program práve modlitba svätého ruženca.

 

Titulná snímka: Zuzana Kostkova / Človek a Viera