Martin “Augustín” Dvornický: Rap a kresťanstvo majú veľa spoločného

Martin “Augustín” Dvornický (24) je slovenský raper, ktorého mnohí poznajú ako kresťanského aktivistu, evanjelizátora. Čo má spoločné so svätým Augustínom a prečo vlastne začal rapovať?

Kresťanský raper – ide to vôbec dokopy?

Pokiaľ vnímame rap ako umenie, tak určite áno. Aj keď všeobecne vieme, že rap alebo hip-hop nemá veľmi dobré meno.

Tu by som na začiatok rád načrtol, aký je rozdiel medzi hip-hopom a rapom a kam siahajú jeho korene. Hip-hop ako subkultúra vznikol v New Yorku (USA) v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy sa delil na takzvané „štyri elementy“, a to sú rap, DJ-ing, breakdance a grafiti. Neskôr sa pridal aj piaty element, beatbox. Štýl a technika rapovania súvisí so západoafrickými básnikmi nazývanými grioti, ktorých piesne obsahovali hovorené prvky. Významným vplyvom boli taktiež hovorené pasáže piesní populárnych soulových a funkových hudobníkov.

V newyorských kluboch bola v 70. rokoch populárna predovšetkým diskohudba, na uliciach to však bol funk, soul a reggae. Na ulici sa konali takzvané „block parties“ (párty na ulici), kde dídžeji používali na reprodukciu hudby dva gramofóny. Pomocou mixovacích techník predlžovali inštrumentálne pasáže funkových piesní, do ktorých niekto spontánne animoval publikum, a tak vznikol rap.

Teraz schválne, čo sa ľuďom prvé vybaví, keď sa povie slovo rap? Väčšinou si to ľudia spájajú s vulgarizmami, s peniazmi, s drogami a podobne. Skúsme tento žáner chvíľku nevolať rap, ale napríklad rýmovanie do hudby. Pod týmto slovným spojením sa zrejme nikomu nevybavujú negatívne asociácie, a pritom hovoríme stále o tom istom.

Takže pôvodne mal byť rap vlastne dobrý?

Podľa mňa prvotný zámer hip-hopu a jeho vznik nebol s cieľom šíriť nejakú nenávisť a zvrátené hodnoty. Skôr išlo o zábavu, umenie, vyjadrenie seba a s tým sa spája určite aj pozdvihnutie duše k Bohu spevom.

Ako hovoril svätý Augustín, kto spieva, dvakrát sa modlí. Myslím si, že rap, prípadne aj iné žánre majú veľký vplyv ako na spoločnosť, tak aj na jednotlivca. Diabol si, zdá sa, tento žáner ukradol a skrze nevedomých umelcov často presadil svoje hodnoty, takže ho ľudia majú zafixovaný ako niečo zlé. Podľa mňa rap a kresťanstvo majú veľa spoločného. Napríklad slovo. Slovo je hlavnou komoditou pri rapovaní, no a v kresťanstve – to isté. Alebo aj chudoba. Rap vznikal v chudobných štvrtiach na ulici, a práve to vždy bola cieľová skupina Ježiša Krista.

Odkedy a prečo práve tento žáner robíš?

Počúvam ho odmalička. Môj starší brat ho počúval ešte na kazetách, a tak som sa mu asi chcel podobať. Pamätám si, keď sme si prvé rapové skladby posielali vtedy ešte cez infra na mobile; čakal som tri hodiny, kým sa pošle jedna skladba, aby som mohol mať tú empétrojku vo svojom Sony Ericssone K510i.

Neskôr som stretol na sídlisku ľudí, ktorí robili takzvaný freestyle. To vyzerá asi tak, že si pustíte hudbu a spontánne k nej vymýšľate slová. Vedeli sme sa na tom riadne pobaviť. Strašne sa mi to páčilo. Chcel som byť ako oni, a tak som to začal trénovať. Neskôr som chodil aj na súťaže a začal písať svoje prvé texty. Spozoroval som, že mi to ide a že mám na to talent. Rapu sa venujem zhruba od trinástich rokov s tým, že som mal obdobie, keď som sa tomu veľmi nevenoval, a potom boli obdobia, počas ktorých som sa tomu venoval intenzívnejšie.

Vo svojich osemnástich rokoch, keď som prežil obrátenie, som sa rapu úplne vzdal, lebo som v tom nevidel zmysel, ale neskôr mi Boh ukázal, že je to nástroj, ktorý chce používať na šírenie svojej lásky.

Pri mene si píšeš aj druhé meno, Augustín. Birmovné. Inšpirované svätým Augustínom. V čom sa ti páči tento svätec?

Svätý Augustín sa mi páči najmä vďaka spisom, ktoré nám zanechal. Sú to veľmi krásne vyznania. Pred obrátením bol významný rečník – a kto ma pozná, tak vie, že aj ja som taký ukecaný, ale to nie je všetko, čo máme spoločné. Bol to človek, ktorý si tiež prešiel veľkou životnou zmenou a veľmi kľúčovú rolu v tom hrala jeho neprestajne sa modliaca a milosrdná matka. Tiež mám takú skvelú matku. Odporúčam pozrieť si o ňom dvojdielny film.

No bol si tiež kedysi taký podobný hriešnik ako on?

Myslím si, že všetci sme hriešni. Nedávno ma oslovila taká myšlienka, že neodsudzuj brata, ktorý smilní, lebo ten, kto povedal „nezosmilníš“, povedal aj „neodsudzuj“, čiže ak súdiš, tak sa rovnako previňuješ. Ale áno, dá sa povedať, že som mal ťažkú pubertu.

Zasiahol ti vtedy do života Boh? Ako sa to udialo? Koľko si mal rokov?

Do svojich osemnástich rokov som si život iba zmyselne užíval a ničil. Sebe aj svojmu okoliu.

Keď som zrazu nevedel v osemnástich čo ďalej, vycestoval som do Anglicka, kde sa začala moja zmena. Začal som sa zaujímať o meditácie a iné náboženstvá a tak som mal na chvíľku pocit, že som lepší človek. Mal som prácu, voľnočasové aktivity a venoval som sa svojej duši. No uvedomil som si, že stále sa cítim prázdny, nemal som pokoj a prenasledovali má výčitky z toho, ako som si počínal. Uvedomil som si, že takto to ďalej nejde, bol som nešťastný.

Čo sa stalo potom?

Musím povedať – zasiahol Boh! Po návrate na Slovensko som žil dlhšiu dobu v depresiách a nevedel som, ako z toho von, a tak som sa začal modliť kresťanské modlitby. To bolo posledné miesto, kde som čakal úľavu, zmysel, pomoc a uzdravenie. Kresťanstvo mi veľmi nevoňalo. Modlil som sa, lebo som bol pokorený. Ale pri trpezlivých modlitbách sa to stalo.

Zažil som pocit, ako keď niekto kráča dva mesiace po púšti a zrazu mu niekto podá vodu. Púšť bola pre mňa tá depresia a svet, v ktorom som už nevidel zmysel, a podanie vody bola vypočutá modlitba a stretnutie s Ježišom v duchu a pravde. Zrazu som cítil jeho prítomnosť a podporu.

Okrem toho, že po modlitbe som sa cítil lepšie, do môjho života začali prichádzať aj ľudia a možnosti, v ktorých som nachádzal zmysel. Mal som chuť modliť sa a hľadať stále viac, a tak som išiel na duchovnú obnovu k piaristom. Bola tam možnosť modlitby príhovoru, a tak sa za mňa modlili.

Čo si tam prežil?

Niečo ako pochopenie toho, že som milovaný. Zacítil som, že Ježiš je pri mne duchovne prítomný a že ma miluje. Že od neho všetko závisí. Že som jeho chrámom. Že evanjelium je pravda. Že on naozaj zaplatil za hriechy a v jeho ranách sme uzdravení.

Podstúpil som svätú spoveď a odvtedy sa už päť rokov každý deň modlím.

Nakoľko sa ti zmenil život po Božom dotyku?

Okrem nespočetných uzdravení na tele a na duši, ktoré stále zažívam nielen vo svojom živote, ale v živote ľudí, za ktorých sa modlím, dokončil som si strednú školu, angažujem sa v práci s mládežou. Venujem sa tvorbe textov, cvičeniu s vlastnou váhou. Uzdravili sa moje vzťahy v rodine. Žijem v čistote. Nepodlieham závislostiam a nasledujem najlepšieho a jediného Boha. (úsmev)

Pohybovať sa v raperskom prostredí ako znovuzrodený kresťan, to chce aj odvahu. Tebe sa však napriek tomu podarilo trikrát vyhrať freestyle súťaž v rape. Ako sa to stalo?

Vyhral som v Nitre tri alebo štyri ročníky po sebe. Mal som túžbu ísť na túto akciu napriek tomu, že moje hodnoty už boli trocha iné, ale stále som mal rád niektorých ľudí, ktorí sa pohybovali v tom prostredí, no a keď som sa zaregistroval do súťaže, tak som rozmýšľal, ako to spravím tak, aby som sa páčil hlavne Bohu.

Prvý úspešný krok bol, že som nepoužíval vulgarizmy, a aj napriek tomu sa mi podarilo vyhrať. V tomto takzvanom freestyle battle ide o to, aby si vymyslel také rýmy, v ktorých toho druhého zhodíš. To bol druhý krok, odmietal som to robiť takto a začal som skôr smerovať svoje výmysly publiku a zabávať divákov. Síce som sa dostal do najlepšej šestnástky v Česku a Slovensku, ale tam ma už v prvých kolách porota vylúčila preto, lebo som nechcel urážať druhého. Pred svetom som prehral, pred Bohom som bol víťaz.

Nejaký čas pôsobíš v spoločenstve Piar. Čo pre teba znamená toto spoločenstvo?

Spoločenstvo Piar je moja rodina. Tam, kde moja pokrvná rodina nestačila, stáli oni. Pri mojom obrátení to bolo veľmi dôležité, pretože to bolo veľmi náročné obdobie. Som za obe rodiny veľmi vďačný.

Piaristická spiritualita je zameraná na prácu s mládežou a to sa mi veľmi páči. Príbeh svätého Jozefa Kalazanského, nášho zakladateľa, je veľmi inšpiratívny, a tak odporúčam prečítať si knihu o jeho rehoľnej skúsenosti, ale aj jeho životopis.

Nedávno sa založila Piaristická fraternita na Slovensku, kde som zložil svoje sľuby ako laik. Je to vlastne tretí rád, ktorý združuje ľudí, ktorí túžia poznávať Boha a kráčať v tejto spiritualite.

Ako v spoločenstve slúžiš?

Zo začiatku som skôr prakticky pomáhal pri chystaní duchovných obnov, nosení techniky a pri príprave miestnosti a podobne. Postupne som sa zapájal do evanjelizačných projektov, či išlo o nejakú prednášku, alebo som začal slúžiť modlitbou príhovoru. Neskôr sa nám podarilo rozbehnúť projekt s názvom TOW MEOT, čo pochádza z hebrejčiny a znamená „veľmi dobrý“. Náš projekt je evanjelizačný, a tak trošku združuje rôznych umelcov. Mám pripravené vystúpenie, počas ktorého sa snažíme najmä mladým ľuďom ukázať, ako ich vidí Boh, že aj oni sú stvorení na jeho obraz ako veľmi dobrí.

Ako raper si sa dostal aj na slovenskú hudobno-evanjelizačnú scénu. Vnímaš to ako svoje poslanie?

Nebolo to ani tak o tom, že už som bol nejaký dobrý a že som si poslal životopis alebo som písal ľuďom, ktorí v tejto oblasti majú vplyv. To nie. Celé sa to stalo na základe proroctva a Božieho povolania, ktoré mi Boh dal – a už dopredu ma pripravoval na túto službu.

Keď prišla ponuka spolupracovať, cítil som veľkú túžbu a radosť, ale zároveň aj rešpekt, je to aj zodpovednosť. Myslím si, že je to super možnosť, ako šíriť posolstvo evanjelia v podobenstvách dnešnej doby.

Stal si sa aj dobrovoľníkom roka. Za čo to bolo?

Stalo sa to minulý rok. Odmenilo ma Združenie kresťanských spoločenstiev a mládeže (ZKSM). Bolo to vďaka tomu, že som písal granty a realizovali ich. Tieto projekty boli zamerané na prácu so sídliskovou mládežou. Tu musím zdôrazniť, že nerobím projekty sám, a preto si myslím, že toto ocenenie by si zaslúžilo viacero ľudí z nášho spoločenstva. Chcem sa im aspoň takto poďakovať za to, čo robia pre Božie kráľovstvo.

Vraj si robil aj muzikál. Prezradíš viac?

Robili sme ho viacerí, nebola to ani tak moja iniciatíva. Nápad prišiel od dídžeja KM+, ktorý vlastne zorganizoval alebo napísal grant, vďaka ktorému sme mali financie na realizáciu. Neskôr sme spoločne vymysleli scenár a všetky ostatné detaily. Bol to rapový muzikál a realizoval sa v troch mestách: Nitra, Vráble a Zlaté Moravce. Zúčastnilo sa na ňom zhruba šesťsto mladých ľudí zo základných a stredných škôl a bol zameraný na prevenciu užívania drog. V budúcnosti plánujeme robiť tieto koncerty aj v iných mestách.

Skús vymyslieť krátky rap o kresťanskej žurnalistike.

„Nesiem vám noviny, počúvajte…“ Ale nie. (úsmev)

Slovo plus požehnané čítanie

No tak otvor už svoje duchovné vnímanie

A pochop silu slova, že aj cez to Boh koná – metanoia

Pieseň a klip Ide o viac sa stali hitom, pre mnohých to bol aj veľmi silný moment na Godzone tour. Čo si pri ich tvorbe a prezentovaní prežíval?

Najviac sa ma dotýka to, že to má duchovné ovocie. Píšu mi rôzni ľudia, že ich to privádza bližšie k Bohu, že ich to vovádza do modlitby, a takisto, že sa to dá použiť ako nástroj na začatie evanjelizácie. Osobne som poctený, že som mohol spolupracovať s takými kvalitnými umelcami na Godzone tour, kde sme tento song predviedli so živou kapelou, bolo to mega. Najsilnejší moment bol pre mňa vtedy, keď som prvýkrát počul speváčku Janku Zubajovú, ako zaspievala text, ktorý som vymýšľal ja. Jankine chvály ma vždy privádzali do Božej prítomnosti a bola mojou inšpiráciou – a zrazu spolupracujeme na jednej skladbe. Wau.

Ak by ťa zavolali známi slovenskí raperi na spoločnú akciu, zaspievať typické raperské piesne s „pestrými“ textami, išiel by si?

Určite by som nerapoval ich texty, pretože mám vlastné. Keby som mal možnosť ísť na nejakú akciu, asi by som to najskôr zhodnotil. Pokiaľ by som v tom videl zmysel, určite by som tam prezentoval svoje umenie.

Plánuješ sa rapu venovať aj ďalej? Bude CD?

Určite chcem rozmnožovať talenty a nie ich zakopať a ukrývať, takže pokiaľ to Pán bude ďalej požehnávať, tak áno. Momentálne intenzívne pracujem na svojom prvom albume, za čo vďačím zoskupeniu umelcov a vydavateľstvu PiarMUSIC.

Tento album bude niesť názov TOW MEOT a bude to príbeh zmeny človeka, ktorý je na začiatku stratený, no postupne vďaka Bohu nachádza svoju identitu a uvedomuje si, že je stvorený ako veľmi dobrý.

Foto: archív respondenta