Marianna a Braňo o neplodnosti: Bremeno bolo ťažké, keď v okolí pribúdali deti

Marianna a Braňo sú momentálne v radostnom očakávaní ich vytúženého prvého dieťatka, a to po takmer štyri roky trvajúcej a strastiplnej ceste neplodnosti. O ich prežívaní, o tom, čo im pomohlo, ako na neplodnosť reagovalo okolie a kde hľadali útechu, sa s nami podelili v tomto rozhovore.

Čo predchádzalo vaše tehotenstvo? 

Brali sme sa s manželom po asi jeden a polročnej známosti. Veľmi sme sa tešili, že budeme spolu žiť, zdieľať sa a nejako prirodzene prídu aj deti. Mňa po svadbe čakalo sťahovanie z Oravy do Žiliny, nová práca, nové všetko. Plynuli mesiace a my sme boli síce spolu šťastní, ale nie celkom naplnení a keď ani po roku bábätko neprišlo, skúšali sme vyhľadať odbornú pomoc. Teda zo zdrojov, ktoré nám boli známe. Ja som sa začala stresovať vlastným vekom – mala som 35 – a moja vtedajšia gynekologička ma poslala do centra asistovanej reprodukcie v Martine. V dobrej viere, však aj pani gynekologička je veriaca, sme sa objednali na presne stanovený čas. Prešli sme obaja vyšetreniami a mne sa vtedy zrútil svet, keď som počula, že mám endometriózu, vyšší vek a je nepravdepodobné, že dieťa počneme prirodzene. Tiež, že problém mám ja, manžel je relatívne v poriadku.

Ako ste sa to snažili riešiť?

// Čítajte celý text //