Marián Pišoja: Každý z nás dostal iné dary a talenty. Mali by sme na nich pracovať a ukazovať ich svetu s vďačnosťou

Futbal hráva už od svojich šiestich rokov. Marián Pišoja je člen slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov a aktuálne pôsobí ako obranca v druholigovej MFK Dukla Banská Bystrica. V rozhovore sme sa s ním porozprávali nielen o jeho sľubnej futbalovej kariére, ale i viere v Boha a živote v jeho kresťanskom spoločenstve.

Marián, aktuálne pôsobíte v kádri MFK Dukla Banská Bystrica. Aká bola vaša cesta do tohto klubu?

Ešte takto pred rokom v zime som bol v AS Trenčín, kde mi končila zmluva, no nedohodli sme sa na jej pokračovaní. Medzitým som mal ísť hrávať do Serede, kde sa to nakoniec pokazilo a pomocnú ruku mi podal MŠK Púchov, kde som aj vyrastal. Tam som hral 2. ligu, dostal som sa do reprezentácie a myslím si, že to mi pomohlo smerom ďalej, čiže do Dukly Banská Bystrica.

 

Ste v klube spokojný?

Áno, som tu veľmi spokojný. Sú tu úžasní hráči, od ktorých sa môžem veľa naučiť, no predovšetkým sú to skvelí ľudia a priatelia.

Aktuálne bojujete o postup do najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Určite je aj pre vás prioritou pomôcť tímu čo najviac…

Postup môžeme zvládnuť jedine ako tím a detaily rozhodujú o tom, či budeme úspešní. Ja i celý náš tím urobíme maximum preto, aby sa nám to podarilo.

 

V akom období nastal ten zlom a zistili ste, že sa chcete stať profesionálnym futbalistom?

Keď som mal 16 rokov dostal som sa do mládežníckej reprezentácie a vtedy to začínalo byť veľmi sľubné. O rok neskôr prišla prvá profesionálna zmluva a to bolo veľký šok, ale bol som za to veľmi vďačný.

 

 

SOM VĎAČNÝ BOHU ZA TO, ŽE MÔŽEM HRAŤ FUTBAL A ROBIŤ TO, ČO MA BAVÍ

Marián, talent na futbal máte jednoznačne od Boha. Ste mu vďačný za to, čím vás obdaroval?

Som mu za to veľmi vďačný. Za rodinu, snúbenicu, priateľov a patrí tam aj možnosť hrať futbal. Všetci sme výnimoční, každý z nás dostal iné dary a talenty. Mali by sme na nich pracovať, využívať ich a ukazovať svetu s vďačnosťou.

 

Cítite Božiu pomoc a požehnanie aj na futbalových trávnikoch? Zvyknete sa napríklad pred zápasom pomodliť a poprosiť Boha o pomoc?

Požehnanie od Boha cítim stále a viem, že je pri mne a vždy mi pomáha. Úprimne poviem, že modlitieb, čo sa týka futbalu, nie je veľa. Ak nejaké sú, tak to nie je prosba za víťazstvo, ale skôr vďaka za to, že môžem hrať futbal a robiť to, čo ma tak veľmi baví.

 

Marián, aké sú vaše futbalové ciele?

Verím, že sa raz dostanem do nejakého zahraničného klubu. Čaká ma však ešte veľa práce, aby sa mi to podarilo.

 

V Púchove máte aj svoje kresťanské spoločenstvo. Ako konkrétne sa zapájate do jeho aktivít?

Áno, patrím do spoločenstva Mládež rán Kristových. Keďže teraz bývam v Banskej Bystrici, na rôznych akciách tohto spoločenstva sa už zúčastňujem menej, sú tam však skvelí ľudia, ktorí sa o toto spoločenstvo starajú a vedú ho. Samozrejme, tak ako u viacerých spoločenstiev, aj nás trošku zastavila pandémia.

 

 

Čo vám toto spoločenstvo dáva do vášho duchovného života?

Sväté rany sú obrovské Kristovo tajomstvo, na ktoré sme sa ako spoločenstvo zamerali a ktoré majú moc niesť naše problémy. Tu som mohol nabrať hodnoty, ktoré sú pre môj život dôležité, spoznať nových priateľov a mať možnosť prinášať Krista iným ľuďom.

 

Spolu s týmto spoločenstvom a bratmi dominikánmi ste boli v roku 2016 na Svetových dňoch mládeže v Krakove a šli ste tam pešo. Prečo ste sa rozhodli absolvovať púť práve týmto spôsobom?

Svetové dni mládeže boli len kúsok od nás. Jedna rodina zo spoločenstva poznala bratov dominikánov, ktorí ponúkali možnosť ísť na SDM, tak sme to využili.

 

Sedem dní ste kráčali pešo, ako ste tento čas trávili?

Bolo to niečo nové a obohacujúce. Kráčate, nič vás neťaží, môžete premýšľať nad hodnotami vášho života a upratať si myšlienky. Zároveň spoznávať nové svedectvá, nových ľudí a ich životy, od ktorých si môžete veľa zobrať. Je to naozaj špeciálne, keď sto ľudí kráča spolu, modlí sa a rozpráva. Program bol zostavený z každodennej svätej omše, prednášok, modlitieb, putovania a zábavy.

 

 

Aká atmosféra panovala priamo v Poľsku?

SDM priamo v Krakove boli veľkým zážitkom. Na „Poli milosrdenstva“ boli asi dva milióny ľudí. Tri dni sme bývali v skupinách v poľských rodinách. Bolo to niečo úžasné, sú to zážitky, ktoré mi dali tie správne hodnoty na celý život.

 

Rok 2016 bol pápežom Františkom vyhlásený za Svätý rok milosrdenstva. Bola aj táto púť pre vás takým milostivým časom?

Áno, určite bola. Bol to čas môjho života, kedy som najviac spoznával Boha, či už v UPC v Trenčíne alebo v spoločenstve v Púchove, kedy Boh vytváral moje životné hodnoty. Učil ma, ako vnímať ženy, ako sa k ním správať, ako vyhodnocovať rôzne životné situácie, čo je v živote dôležité a ako čo najlepšie milovať ľudí okolo nás.

 

 

VIERA V BOHA MI DÁVA HODNOTY, KTORÉ URČUJÚ SMER MÔJHO ŽIVOTA

V júni tohto roku, keď oslávite svoje 22. narodeniny, vás čaká iný životný prestup – plánujete svadbu. Cítite sa pripravený na takýto vážny životný krok?

Je to veľké rozhodnutie, ktoré vnímam ako správne. Moja snúbenica je pre mňa veľkým darom. Stretli sme sa a spoznali, aby sme nakoniec mohli zdieľať náš spoločný život. Verím, že sme na to pripravení. Manželský život nie je jednoduchý, ale ak je postavený na správnych hodnotách, je krásny a stojí za to.

 

Marián, čo vám dáva viera v Boha do vášho osobného života?

Dáva mi hodnoty, ktoré určujú smer môjho života, ako sa správať, ako milovať. Boh pri mne stojí a sprevádza ma úspechmi i problémami. A môže sprevádzať aj teba!