Marián Gavenda: Posledné slová Benedikta XVI. hovoria za všetko
V posledný deň roka 2022 odišiel do domu Otca emeritný pápež Benedikt XVI. Akého Ježiša nám vo svojich dielach predstavil? O stretnutí s Benediktom XVI., jeho osobnosti aj pontifikáte sme sa rozprávali s kňazom Mariánom Gavendom.
Ako ste vnímali osobnosť emeritného pápeža Benedikta XVI.?
Odpoveď je už v otázke: vnímal som ho ako osobnosť. Ľudsky harmonického, vyrovnaného, pozorného, diskrétneho. A priznajme to – aj sympatického. Stačí si v internetovom vyhľadávači pozrieť jeho fotografie – od tých detských počnúc až po pápežské… Skôr než teológa som ho vnímal ako duchovne žijúceho človeka, zbožného, pokorného kňaza. Aj jeho teológia bola predovšetkým službou v pastoračnom poslaní Cirkvi. On nebol nejaký teoretik – mudrlant, ktorý by chcel očariť nejakou novou teóriou. A nebol poplatný ideologickým prúdom. Tie ho za to nemali radi, neraz až nenávideli. On to vedel, ale pokojne „ukazoval svoju vznešenú pravdu“. A priebežne som si uvedomoval, že Duch Svätý, ktorý bol isto za jeho voľbou, chce teraz Cirkvi a svetu povedať práve to, čo hovorí cez neho. Bez takéhoto prístupu nepochopíme žiadneho pápeža.
Neraz ste sa s Benediktom XVI. aj stretli…
Pamätám si pár takých bežných stretnutí na Námestí sv. Petra vo Vatikáne, najmä keď som bol so skupinou pútnikov. Ako šiel okolo, niekedy sme ho pozdravili, predstavil som mu ich, spolu sa s nami odfotografoval, spýtal sa, skadiaľ prichádzajú, a v typickej baretke a s aktovkou spisov pod pazuchou pokračoval svojím drobným, no dosť rýchlym krokom do úradu na Kongregáciu pre náuku viery. No a počas štúdia som sporadicky niečo od neho čítal.
Boli aj stretnutia, na ktoré si obzvlášť spomínate?
Najvzácnejší bol posledný rok môjho pobytu v Ríme (1994/95), keď som býval v nemeckom Collegium Teutonicum priamo vo Vatikáne, vlastne hneď vedľa Ratzingerovej kongregácie. Mal zvyk takmer každý štvrtok mať s nami svätú omšu aj raňajky a potom pokračoval do práce. Bývalo nás pár aj pri oltári, aj pri stole. Tu som ho najviac vnímal ako kňaza aj človeka. Na svätú omšu sa pripravoval veľmi sústredene. To ma hneď na začiatku varovali, že kardinál nemá rád, keď sa kňazi v sakristii pred svätou omšou rozprávajú alebo pribehnú na poslednú chvíľu. Nemával homíliu, ale hneď na začiatku omše povedal krátku myšlienku, spojil biblické čítania s témou či sviatkom daného dňa. To som bol pár mesiacov po vysviacke a slúžiť svätú omšu s kardinálom Ratzingerom býval silný zážitok. A potom aj raňajky. Obyčajne prichádzal posledný, lebo pred kaplnkou ho väčšinou niekto čakal, chcel niečo vybaviť. A ja predposledný, lebo mám takú povahu. Tak sme sedávali obyčajne vedľa seba alebo oproti sebe. Sadal si totiž vždy na posledné voľné miesto, zobral si z toho, čo bolo na stole, veľmi skromne, žiadne obsluhovanie. A zapájal sa do spontánnej diskusie. Mal som dojem, že moje humorné anekdotky mu dobre padli predtým, ako sa v úrade ponoril do vážnych problémov.
Napadá vám aj nejaký konkrétny rozhovor?
Častejšie spomenul svoj zážitok, keď v roku 1992 navštívil okrem iného bratislavský seminár. „Tá naplnená aula, na to nikdy nezabudnem, to bol duchovný potenciál!“ zvykol hovoriť. Keď ma videl odchádzať na bicykli do školy, spýtal sa napríklad, koľko mi to trvá. Sú to nepodstatné drobnosti, ale zámerne ich spomínam, lebo takáto moja skúsenosť hovorí o pravom opaku toho, čo o pápežovi Benediktovi hovoria médiá. S jeho neskorším sekretárom Georgom Gänsweinom sme boli párkrát na túre, tak aj komunikácia, keď sa Joseph Ratzinger stal Benediktom XVI., bola spontánna a priateľská. Napríklad keď nám pápež poslal vlastnoručne napísaný slovenský nadpis svojej knihy Svetlo sveta, ktorý sme použili na obálke.
CHCETE SI PREČÍTAŤ CELÝ ROZHOVOR?
Prečítali ste si úryvok z tlačeného vydania Slovo+ (február 2023). Celý rozhovor nájdete v papierovej forme.
Dozvedeli by ste sa ešte:
- Prečo knihy Benedikta XVI. môže pochopiť aj každá babka
- Prečo je nálepka Boží rotvajler nepravdivá?
- Čo znamenajú posledné Benediktove slová „Pane, milujem ťa?“