Marián Čaučík: Koledníci sa stávajú požehnaním pre druhých ľudí

Dobrá novina tento rok oslavuje jubilejný 25. ročník. O jej začiatkoch, cieľoch i požehnaní, ktoré koledovanie prináša, sme sa rozprávali s jej riaditeľom Mariánom Čaučíkom (54).

Ako si spomínate na začiatky Dobrej noviny?

V roku 1995 sme mali za sebou päť rokov činnosti od oficiálnej registrácie eRka a rozmýšľali sme o tom, aké námety na stretká a aktivity dávať deťom, aby sme im pomáhali vyrastať na zrelé kresťanské osobnosti. Inšpirovali sme sa príkladom našich rakúskych susedov na pomoc deťom – rovesníkom v tých častiach sveta, kde majú veľmi náročné podmienky na život. Rozhodli sme sa obnoviť tradíciu koledovania a pridať k nej rozmer vzdelávania a výchovy k solidarite.

 

Bol prvý ročník úspešný?

Počet zapojených farností, koledníkov aj vyzbieraná suma 1 123 718,79 slovenských korún ďaleko prevýšili naše očakávania. Celý priebeh koledníckej akcie, zážitky koledníkov i navštívených boli pre nás veľkým povzbudením a požehnaním.

 

AK BUDE AKCIA ÚSPEŠNÁ, BUDE SA ROZŠIROVAŤ

Ako postupom času rástol počet koledníkov, ktorí sa každoročne zapájajú do koledovania?

V prvom ročníku sa do Dobrej noviny zapojilo vyše dvetisíc koledníkov zo 105 obcí, farností aj filiálok. Postupne sa zapájalo viac a viac farností, detí a mladých ľudí a v posledných rokoch je to okolo 25 000 koledníkov z vyše 1 200 obcí.

Pred prvým ročníkom sme si pýtali schválenie a požehnanie od otca biskupa Rudolfa Baláža, ktorý bol vtedy predsedom Konferencie biskupov Slovenska. Povedal nám, nech si vypýtame súhlas od všetkých diecéznych biskupov a radšej koledovanie zorganizujeme kvalitne v menšom meradle. Ak bude akcia úspešná a dobre zorganizovaná, bude sa postupne rozširovať. A tak aj bolo.

 

Podľa čoho každý rok vyberáte oblasť, pre ktorú následne koledníci zbierajú finančné prostriedky?

Za dvadsaťpäť rokov sme nadviazali vzťahy s partnermi z Kene, Ugandy, Etiópie, Južného Sudánu a Rwandy, kde podporujeme ročne do štyridsať projektov. Snažíme sa v každom ročníku zamerať na určitý ťažiskový projekt a región. Projekty a regióny striedame, aby sme takto hlbšie predstavili pomoc Dobrej noviny koledníkom aj slovenskej verejnosti.

 

Aká konkrétna pomoc sa tento rok poskytne pre katolícku diecézu Lodwar na severe Kene?

Budeme podporovať Dom Jána Pavla II. pre deti s telesným postihnutím v Lokichare, projekt vzdelávania dospelých, ktorí nevedia čítať, písať a počítať. Pokračujeme v podpore sociálneho projektu a spolu s rakúskymi organizáciami Dreikönigsaktion a Horizont3000 podporíme vodný projekt – inštaláciu, opravu a údržbu studní, ktoré poskytujú čistú pitnú vodu pre ľudí v celej Turkane, na rozlohe, ktorá je jedenapolkrát väčšia ako Slovensko. Partnerom zastrešujúcim všetky tieto projekty je diecézna organizácia Caritas Lodwar, ktorá zodpovedá za realizáciu projektov aj ich správne vyúčtovanie.

 

 

DOBRÁ NOVINA PRINIESLA VEĽA POŽEHNANIA DO ŽIVOTOV ĽUDÍ V AFRIKE I NA SLOVENSKU

Tento rok oslavuje Dobrá novina jubilejný 25. ročník. Bude niečím špecifický?

Určite áno. Okrem bežných materiálov poskytneme organizátorom Dobrej noviny vo farnostiach dva filmy. Prvý s názvom Dobrá novina, šťastná hodina je polhodinový film, ktorý približuje koledovanie a motiváciu tých, ktorí akciu pripravujú, a zároveň význam Dobrej noviny pre našich partnerov v Keni. Film sme vytvorili spolu so sestrou Ivou Kúšikovou, režisérkou a kameramankou, a chceme ním poďakovať všetkým, ktorí Dobrú novinu už roky podporujú. Ponúkame ho aj na vysielanie televíziám a v adventom čase pripravujeme jeho tri premiéry v Prešove, Bratislave a Ružomberku. Na premiéry je pozvaný aj Adam Masava, umelec z Kene. Vďaka Dobrej novine dostal šancu v projekte, kde podchytili jeho výtvarný talent. V súčasnosti sa živí maľovaním obrazov a založil akadémiu pre deti, aby im pomohol rozvíjať ich talenty. Počas Vianoc sa zúčastní aj na koledovaní v niekoľkých oravských farnostiach.

 

A druhý film?

Ten má názov Požehnanie. Jeho režisérom je Braňo Vincze a spolu s Viktorom Cickom natočili veľmi pekné zábery a výpovede o požehnaní v kenskej Turkane. Film režisér venoval Danici Olexovej, s ktorou v posledných rokoch spolupracoval pri nakrúcaní filmov o projektoch Dobrej noviny. Máme aj tretí film Pozdravy z Kene s prianiami k striebornému jubileu koledníckej akcie.

 

Tento rok ste vybrali tému: „Buďme požehnaní(m)“. Ako jej môžu ľudia rozumieť?

Každý bežný rok prinášame tému z projektov v niektorej africkej krajine. V jubilejnom 25. ročníku sme sa rozhodli pre tému „Požehnanie“. Chceme sa zamýšľať nad tým, čo znamená požehnanie v našich životoch a tú istú otázku sme položili aj našim partnerom.  Zároveň si chceme spolu s deťmi viac uvedomiť duchovný rozmer toho, čo robíme. Koledníci sú tí, ktorí prinášajú vinše požehnania do našich domovov a stávajú sa požehnaním pre druhých ľudí. Dobrá novina priniesla počas dvadsiatich piatich rokov veľa požehnania do životov mnohých ľudí v Afrike i na Slovensku. Chceme ďakovať za to, že mení naše životy.

 

KOLEDOVANIE POMÁHA OTVÁRAŤ SRDCE PRE TAJOMSTVO VIANOC

Čo pre vás osobne znamená koledovanie vo Vianočnom období?

Pre mňa – podobne ako pre tisíce ďalších ľudí – sa koledovanie stalo súčasťou vianočného a novoročného obdobia. Pomáha mi otvárať srdce pre tajomstvo Vianoc a pre ľudí, ktorí sú síce vzdialení, ale sme s nimi duchovne spojení. V dnešných časoch si ľahko vytvoríme svoj malý svet a mohli by sme sa v ňom uzavrieť. Dobrá novina mi pomáha vo vedomí, že musíme byť otvorení a máme všetci žiť ako bratia a sestry.

 

Kde vidíte Dobrú novinu o ďalších dvadsaťpäť rokov?

Keď sme Dobrú novinu začínali, bola taká akcia na Slovensku raritou. Rozšírila sa vďaka dobrovoľníckemu nasadeniu a nadšeniu mladých ľudí a otvorila dvere ďalším rozvojovým iniciatívam na Slovensku. Bol by som rád, ak by o dvadsaťpäť rokov bola takáto mentalita na Slovensku samozrejmosťou a vedeli by sme aj my inšpirovať pre dobročinnosť mladých v s tých krajinách, kde dnes pomáhame.

Titulná fotka: Marián Čaučík na koledovaní s Dobrou novinou u prezidenta, archív respondenta