Mária Škovierová: Mať dary Ducha Svätého nehovorí o mojej kvalite, ale o štedrosti Boha

Prečo majú niektorí ľudia strach z Ducha Svätého a jeho darov? Aj na túto otázku nám odpovedala Mária Škovierová (41), učiteľka, líderka spoločenstva Eben Ezer a modlitebného domu Elaion, ktorá miluje modlitbu a Božie slovo. Hovorili sme spolu o priateľstve s Duchom Svätým, ako a komu dáva svoje dary, kto je vlastne charizmatik, čomu Máriu Duch Svätý učí a ako sa aj my môžeme stať jeho nástrojom.

Titulná snímka: Alžbeta Prokopová

Ako by si neveriacemu človeku, neznalému duchovnu, vysvetlila, kto je to Duch Svätý?

Tak toto je veru naozaj ťažká úloha. Myslím si totiž, že aj pre nás veriacich nie je niekedy jednoduché spoznávať Ducha Svätého a vysvetliť si, kým pre nás vlastne je. To, že Boh je Otec, sa nám chápe ľahko, lebo každý máme svojho otca a vieme si to pripodobniť. Aj s Ježišom sa vieme priateliť, veď sa stal židovským mužom, bol človekom. Vieme si ho predstaviť. Aj ako ženícha či kráľa. No Duch Svätý, to je zaujímavá otázka.

 

Ako by si ho teda niekomu predstavila?

Povedala by som takémuto človeku: Vieš čo, je to síce ťažké vysvetliť, ale stojí to za to, aby si to zisťoval a hľadal na to odpoveď, lebo Duch Svätý je najzaujímavejšie a najkrajšie tajomstvo v Bohu, aké máme.

 

Kto je Duch Svätý pre teba osobne?

Je pre mňa priateľom. Niekým veľmi blízkym, priateľom, ktorý má v sebe naozaj veľa pokladov. A pomôžem si aj jeho menami, ktoré sú v Božom slove: je pre mňa aj Radcom – vždy, keď sa rozhodujem, čo robiť, prosím ho, aby bol mojou múdrosťou a radil mi. Je Tešiteľ – ten, ktorý ma potešuje a utešuje, vie, ako sa práve mám, a prichádza do môjho prežívania. Je môj Ochranca. Občas mu zo žartu hovorím, že je môj bodyguard, tak nech sa o mňa stará. (úsmev)

 

Kým ešte pre teba je?

Špeciálne s ním prežívam aj to, že je môj Obhajca. Je to tiež jedno z jeho mien. Niekedy si to predstavujem tak, že aj keď porobím veľa chýb a mám veľa slabostí, on príde na pomyselný súd a zo všetkého ma dostane. Lebo on je stále za nás, nie proti nám. Je advokátom (to je tiež možný preklad mena Obhajca), ktorý nás vždy vyseká zo všetkých obvinení.

 

Aký by bol tvoj život bez Ducha Svätého?

To si ani len neviem predstaviť. Podľa mňa netušíme, za čím všetkým je Duch Svätý. Niekedy sme sami so sebou spokojní a hovoríme si, ako sa nám čosi podarilo alebo akí sme super, že nám toto a toto napadlo. No neviem… aká je skutočnosť? Možno sa raz dozvieme, v čom všetkom bol Duch Svätý, a budeme prekvapení, ako málo sme v tom boli my.

 

 

MILÝ BOŽE, DUCHA SVÄTÉHO SI NEPROSÍM

V čom je špeciálny vzťah s treťou božskou osobou – prečo by sme zvlášť mali budovať aj tento vzťah? O čo prichádzame, ak sa uspokojíme so vzťahom s Otcom a Synom?

Pravda je taká, že niektorí ľudia – aj veriaci – sa Ducha Svätého boja. Zachovávame si od neho odstup a bojíme sa k nemu priblížiť.

Predstavte si situáciu, v ktorej by pred vami stál Boh Otec, Ježiš a vedľa neho Mária. Začali by ste im ďakovať za všetky sviatosti a dary, ktoré od nich dostávate, a do toho by ste povedali: „Milý Bože, ale toho Ducha Svätého a jeho prejavy si radšej nechaj. S ním ja nechcem mať nič spoločné. To je už príliš…“ Veď to je úplné bláznovstvo! A niektorí ľudia sú naozaj v takejto pozícii.

Schválne som tu spomenula aj Pannu Máriu, pretože práve ona bola prvá najväčšia priateľka s Duchom Svätým.

 

V čom môže byť náš život iný, ak je Duch Svätý naším priateľom?

Boh nám v osobe Ducha Svätého pripravil jeden obrovský dar, výbavu, ako prežiť. No stáva sa, že my si tento dar ani len nerozbalíme, pretože máme obavu, čo nás v ňom čaká. A ono je to skutočne tak, že nevieme, čo nás čaká, pretože Duch Svätý sa nedá uchopiť a často nás bude prekvapovať. A práve táto nepredvídateľnosť je pre niektorých ľudí nepríjemná a je dôvodom, prečo sa rozhodnú dar radšej odmietnuť.

 

Stretla som sa už aj s tým, že pojem charizmatik môže byť v Cirkvi akousi „nálepkou“, pre niekoho možno aj odstrašujúcou. Máš aj ty takú skúsenosť? Ak áno, prečo to tak podľa teba je?

Žiaľ, v Cirkvi sa z pojmu charizmatik stala negatívna nálepka a je mi to ľúto, pretože Duch Svätý je skutočne obrovským darom, ktorý je pre každého.

Ako som spomenula pred chvíľou, ľuďom sa zdá bláznivé žiť s Duchom Svätým. No každý z nás je charizmatik, veď sa pozrime, čo o tom hovorí aj pápež František. Všetkým nám bol Duch Svätý daný. A preto sa pýtam: kto som ja, aby som odmietal tento dar a povedal, že si ho neprosím, lebo Duch Svätý robí príliš nečakané veci, ktoré ma vyrušujú a nesedia do mojich tabuliek?

 

NAJDÔLEŽITEJŠIA JE TÚŽBA

Čo myslíš, podľa čoho Duch Svätý udeľuje ľuďom svoje dary? Prečo ich niekto má, a niekto aj viaceré, a niekto nemá ani jeden? Dá sa k nim nejako „dopracovať“? (úsmev)

Myslím si, že cesta ku každému daru vedie cez túžbu. Do toho nás pozýva aj Božie slovo – aby sme túžili po daroch Ducha. Ja by som však upravila slovko „udeľuje“, pretože takto to znie, akoby Boh dary udeľoval ako nejakú odmenu, lenže presne tak to nie je. Boh potrebuje najmä našu túžbu po jeho daroch.

Koľko a ktorý dar dostaneme, to už je úplne na ňom.

 

Takže základ je mať túžbu, no napriek tomu sa môže stať, že nedostaneme to, po čom túžime?

Ja som túžila po viacerých daroch a aj som si ich pýtala. Napríklad som si pýtala konkrétne dar uzdravenia, lebo sa mi zdalo úžasné takto pomáhať ľuďom. A hoci som po tomto dare túžila, zatiaľ som ho nedostala. Boh vie, prečo je to tak. Možno by som bola pyšná a úplne by ma to zničilo.

Najdôležitejšie je teda túžiť po týchto daroch a následne Bohu dôverovať, že mi dá taký dar a vtedy a toľko, koľko je pre mňa najlepšie. A dôležité je, aby sme sa v tomto absolútne neporovnávali. Lebo to, že máme dary Ducha Svätého, nehovorí o našej kvalite, ale o štedrosti a dobrote nášho Boha.

 

O dare jazykov sa hovorí, že býva akýmsi odrazovým mostíkom a základom. Viem však, že práve tento dar vyvoláva snáď najviac predsudkov. Vedela by si nám priblížiť dar jazykov – aký je jeho význam a čo znamená modliť sa v jazykoch?

Dar jazykov bol prvý dar, po ktorom som túžila, keď som sa dozvedela, že Duch Svätý existuje. Zdalo sa mi úžasné, že on môže vo mne takto pôsobiť. Modlila som sa, aby som tento dar dostala, a aj sa tak stalo. Bolo to na jednej spoločnej modlitbe, keď sa za mňa niekto modlil a ja som to potom začala skúšať. Je dôležité povedať, že nejde o niečo magické, keď vás Duch Svätý „posadne“, ale je to o slobode. Je potrebné otvoriť ústa a skúsiť sa modliť. S Duchom Svätým to funguje tak, že nikdy s ním nie je nič nasilu.

 

Čo pre teba znamená mať tento dar?

Tento dar je poklad v tom, že Duch Svätý vo mne vie, za čo sa môže modliť. Niekedy napríklad nevládzem už ani premýšľať alebo neviem, za čo sa mám modliť, a pri dare jazykov má Duch Svätý moje telo ako chrám a pôsobí v ňom.

 

Prečo potom vzbudzuje toľko predsudkov?

Mnohí ľudia majú z tohto daru strach a najradšej by ho zavreli niekam do skrine, lebo navonok môže pre niekoho pôsobiť rušivo alebo neuchopiteľne. Duch Svätý však pôsobí úplne rovnako ako pred dvetisíc rokmi. Platí všetko to, čo čítame aj v Božom slove. Bolo by zvláštne, keby sa Duch Svätý za tie roky minul alebo by prestal fungovať, alebo by bol slabší. To je nezmysel.

 

 

PRIATEĽSTVO S DUCHOM SVÄTÝM JE DOBRODRUŽSTVO

Čo je dôležité v prehlbovaní vzťahu s Duchom Svätým? Ako sa oň dobre starať?

Je to úplne jednoduché a funguje to ako v každom priateľstve – potrebujeme sa s ním stretávať, dávať mu svoj čas, spoznávať ho a rozprávať sa s ním, ukazovať mu svoje srdce, volať ho do svojich problémov.

A treba byť otvorený novým veciam. Duch Svätý robí stále niečo nové. Vo vzťahu s ním je dynamika a vždy nás bude pozývať do nových vecí. Priateľstvo s ním nie je žiadna nuda, je to dobrodružstvo.

 

A ako sa dobre starať o dary, ktoré nám dal?

Okrem toho, čo som už spomenula – že sa s ním treba stále stretávať, tak odpoveď na túto otázku je: používať ich. Dary Ducha Svätého nie sú pre nás. Dostali sme ich preto, aby sme nimi slúžili druhým. Takže slúžme nimi, používajme ich. Risknime to aj vtedy, ak si nie sme úplne istí, lebo to sa stáva pomerne často, že ľudia si nie sú istí. Riskujme, samozrejme, podľa určitých kritérií, väčšinou je to na dobré, a keď nie, Duch Svätý si to použije a vyrieši.

 

Možno dary Ducha Svätého aj zneužívať?

Každý dar sa dá nejako znehodnotiť, poškodiť či zneužiť. Najväčšie riziko tu vidím práve v pýche človeka. Všetko, čo s Bohom prežívame, nás môže ťahať do pýchy. Začneme si o sebe myslieť, akí sme úžasní. Aj ja sama s tým bojujem.

Poznám veľa príbehov ľudí, ktorí mali veľkú službu a Duch Svätý ich požehnal svojimi darmi, či už darom kázania alebo uzdravovania. No pýcha ich premohla, že nakoniec v službe zlyhali a padli. Ale samotný dar od Boha bol pritom dobrý. Človek je však slabý a vie ľahko padnúť.

 

Čo najnáročnejšie od teba Duch Svätý žiadal?

Poslušnosť. Tú odo mňa vždy žiadal a stále žiada. Poslušnosť je v niečom taká jednoduchá, no zároveň taká náročná. Vždy totiž budeme mať pocit, že my predsa vieme, čo máme robiť. No ak sa rozhodneme poslúchnuť, stávame sa nástrojom Ducha Svätého. Cez našu poslušnosť nás potom môže používať.

 

Čomu ťa Duch Svätý ešte učí?

Spoliehať sa na neho, a nie na seba. A že uznanie ľudí nič neznamená. Učí ma starať sa o to, ako sa páčiť jemu, nie ľuďom. Nezáleží na tom, či ma niekto uznáva a chváli alebo, naopak, že neviem vyhovieť všetkým a niekto ma kritizuje a ohovára. Dôležité je to, aby sa Duchu Svätému páčilo, ako odpovedám na jeho volanie a ako spravujem dary, ktoré mi dal.

 

Stalo sa ti niekedy, že si jeho hlas odignorovala a prišla si na to až spätne?

Obávam sa, že už mnoho ráz sa mi stalo, že som prepočula jeho jemný hlas a pozvania do poslušnosti. A spätne som si pritom neraz uvedomila, že veď ty si mi to hovoril. Na Duchu Svätom je však perfektné to, že aj cez takéto zlyhania či hluchotu ma vie naučiť niečomu novému a preniesť ma cez to. Nie je to o tom, že keď človek zlyhá, ďalšiu šancu nedostane. Duch Svätý je veľmi trpezlivý učiteľ a jeho škola ma fakt baví. (úsmev)

 

POĎME SA S NÍM SPRIATELIŤ!

Ako to vyzerá v praxi, keď sú v spoločenstve ľudia, ktorí majú dary Ducha Svätého? Funguje to napríklad tak, že si nimi slúžia navzájom?

Celé Skutky apoštolov sú na toto krásnym príkladom a návodom. Takto by to v našich spoločenstvách malo ideálne vyzerať – slúžiť si navzájom darmi a tým sa vzájomne niesť, povzbudzovať, obohacovať a vzájomne sa posúvať v raste. A musím povedať, že to v našom spoločenstve aj reálne zažívam.

 

S témou Ducha Svätého je úzko spätý citát z Listu Galaťanom o ovocí Ducha. Čo pre teba znamená mať ovocie Ducha?

Tomuto citátu rozumiem tak, že sám Duch Svätý je pre mňa láska, radosť, pokoj… Všetko to ovocie je on sám a ak budeme blízko pri ňom, priateliť sa s ním, tak aj v našich životoch takéto ovocie narastie. A následne sa budú aj ľudia okolo nás môcť z tohto ovocia najesť. Tým myslím zažiť od nás lásku, radosť, dobrotivosť, zhovievavosť… Nie je to niečo, čo by som ja sama vedela vyprodukovať alebo „nakúpiť“. Chce to čas a priateľstvo… a veľmi si prajem, aby sme všetci boli takýmito stromami, na ktorých bude rásť spomínané ovocie a iní k nim budú chodiť obrazne jesť, sýtiť sa ovocím Ducha.

 

Zo života svätcov alebo aj z mnohých svedectiev vieme o zázrakoch, ktoré sa nedajú vysvetliť inak, len že sa stali z Božej moci – rôzne uzdravenia, dokonca vzkriesenia, rozmnoženie jedla a veľa iného. Prečo svet potrebuje zázraky?

Náš Boh je Boh, ktorý koná s mocou. Je jednoducho Bohom zázrakov a nedá sa to od neho oddeliť. Často sa mi zdá, že by sme Boha chceli mať zaškatuľkovaného, natlačeného do tabuľky, ktorá by nám vždy pekne ukázala, kedy sa čo stane. Že ak ja urobím toto, Boh zareaguje takto. Ale náš Boh takýto nie je. On sa nedá zmestiť do nijakej tabuľky, do žiadneho vzorca a do žiadnej poučky. On toto všetko presahuje a koná s obrovskou mocou.

Zázraky robí jednak preto, že taký jednoducho je, a tiež preto, že sa nám chce dať spoznať, chce nás vyrušiť, chce nám pomôcť, chce nás fascinovať tým, aký je, a hlavne nám chce ukázať to, ako nás miluje. Každý zázrak je dôkazom jeho lásky. Za všetkým, čo Boh robí, je jeho láska k nám.

 

Bola si svedkom nejakého zázraku? Akého?

Bola som svedkom naozaj mnohých, mnohých zázrakov, malých aj veľkých. Aj keď, to je asi ďalšia dobrá otázka: Čo je malý zázrak? Každý jeden je v niečom veľký a úžasný dar. Na povzbudenie v tom, aké to vie byť jednoduché, spomeniem jeden z prvých. Moju mamu tak seklo v chrbte, že musela ukončiť svoju dovolenku v Rakúsku a išla do nemocnice. Keď ju pustili domov, iba ležala, aj to s veľkými bolesťami. Poriadne som sa hanbila ju osloviť s ponukou na modlitbu, bola som s Duchom Svätým úplný začiatočník a doma mi to prišlo „trápne“. Ale odvážila som sa, jednoducho som sa za ňu v jazykoch chvíľku pomodlila a na druhé ráno sa zobudila úplne bez bolesti.

 

Prečo podľa teba ľudia netúžia po daroch a spolupráci s Bohom na takých úžasných veciach?

Myslím si, že hlavným dôvodom je strach. Ľudia sa boja toho, čo nemajú celkom pod kontrolou, čo nemajú v rukách. Vykročiť s Duchom Svätým naozaj chce odvahu, lebo s ním veci nemáme pod kontrolou. Nám sa zdá, že na území príkazov, zákazov a zabehaných štruktúr je väčšia istota. Ale chýba tam život.

 

Čo najsilnejšie si s Bohom zažila ty?

Zmenil moje tvrdé srdce. To je pre mňa najväčší zázrak. Viac ako všetky dary, zázraky a uzdravenia je pre mňa najväčší zázrak to, že náš Boh vie zmeniť ľudské srdce svojou láskou. Viem, aká som slabá a aké tvrdé srdce viem mať, ale tiež viem, že dnes už som iná.

 

Ako by si pozvala nás všetkých otvoriť sa Duchu Svätému?

Poďme sa s ním spriateliť! Rozprávajme sa s ním, volajme ho do všetkého, čo žijeme, do každej najmenšej veci, dávajme mu priestor a on s istotou príde. Duch Svätý prijíma každé pozvanie. Keď ho zavoláme, on príde.

 

Mária Škovierová (41)

Pochádza z gréckokatolíckej rodiny a už takmer dvadsať rokov sa venuje svojej vysnívanej práci telesnej výchovy a nemčiny na Gymnáziu sv. Uršule v Bratislave. Je líderkou spoločenstva Eben Ezer a vedie modlitebný dom Elaion v Bratislave. Slúži prednáškami a vedením chvál. Počas minuloročného lockdownu rozbehla modlitebnú sériu so žalmami na podcastoch Eben Ezer: Chvály s Božím slovom.