Mária Salnická: Bez dobrého a starostlivého manžela by som si tento relax a oddych nemohla dopriať

Mária Salnická (33) z Prešova je mamou dvoch malých chlapcov a vo svojom povolaní matky sa doslova našla. Pri svojich bohatých aktivitách v rámci výchovy svojich detí však neprestáva byť toho názoru, že mamy by počas obdobia na materskej dovolenke mali myslieť aj na správnu psychohygienu. Ako si dokáže nájsť čas na seba a na oddych nám prezradila v nasledujúcom rozhovore.

Majka, predstav nám seba a svoju rodinu.

Volám sa Mária a s Janíkom sme manželmi už osem rokov a máme spolu tri deti. Prvý syn Samuel má štyri roky, o druhé dieťatko sme v začiatku tehotenstva prišli. Potom sa nám narodil náš najmladší syn Timotej, ktorý má dva roky. Obaja synčekovia sú extroverti a majú radi spoločnosť. Ich povahy sa však ukážu časom, my svoje deti neškatuľkujeme. Teraz sú vo vývoji a povedala by som, že i my dospelí sa stále meníme a vyvíjame, takže ani naše deti neoznačujeme nálepkami, že sú takej či onakej povahy. Každý je niečím iným špecifický, krásny a originálny. Boh si vie všetko použiť pre svoje plány s nimi. Samuel, náš prvorodený syn, je povahou viac sangvinik. Má dobrú pamäť, rýchlo sa učí a zaujíma sa o fungovanie života a sveta, a má veľmi rád biblické príbehy. Timotej má dva roky a prikláňa sa k sangvinicko-cholerickej povahe. Je odvážny, usmievaný a statočný. Nasáva veľa informácií a prepája si ich do praktického života. Vnímame, že má dar technického myslenia. Rád stále niečo zapája, odpája, rýchlo si všimne všelijaké technické detaily. Veľmi silno prejavuje emócie, povedala by som, že je impulzívnejší a tvrdohlavejší. Vekom sa to všetko, samozrejme, ešte môže zmeniť, sú ešte malí a osobnosť sa formuje celý život. My ako rodičia sa snažíme predovšetkým podporiť ich dobré vlastnosti, schopnosti a zručnosti.

 

Ako si prežívala svoje prvé tehotenstvo so Samkom?

Vydávala som sa, keď som mala 25 rokov a manžel mal vtedy 26 rokov. Obaja sme boli ešte mladí, no túžili sme po bábätku. No prešiel rok, dva a nám sa nedarilo počať. Prešli sme si rôznymi modlitbami sv. Gerarda, sv. Dominika, modlili sme sa ruženec, absolvovali exorcizmus atď. Podstúpili sme rôzne vyšetrenia a sledovanie mojich príznakov plodnosti podľa Billingsovej ovulačnej metódy, Symptotermálnej metódy či Creightonovho modelu. Začali sme s NaProTechnology. Prešli sme cestou prirodzeného plánovania rodičovstva a túto cestu žijeme doposiaľ. Otehotnieť sa nám, vďaka Bohu, podarilo prirodzene. Hovorím to aj preto, lebo sme nemali jednoduché začiatky otehotnenia a je potrebné o tom hovoriť – v dnešnej dobe je veľa mladých manželstiev, ktoré si prechádzajú svojou dlhou cestou k počatiu bábätka alebo riešia neplodnosť. O to vzácnejšie dary sme od Boha dostali a o to väčšiu radosť máme, že nám ich zveril a môžeme ich životom sprevádzať a vychovávať. Už od detstva som túžila byť mamou a mala som krásny vzor u svojej mamy. Za toto povolanie som sa modlila už od svojich dvanástich rokov. Bola to intenzívna modlitba za manžela, deti a našu spoločnú budúcnosť. Už touto modlitbou som sa začala pripravovať na materstvo. Na tieto úmysly je potrebné sa modliť a správne rozlišovať svoje povolanie.

 

 

Ako konkrétne si sa pripravovala na svoju novú rolu matky?

Samko sa narodil, keď som mala 28 rokov. Asi ako väčšina rodičov i ja som hľadala veľa informácií o rodičovstve a výchove detí. Vo svojom okolí som mala veľa inšpiratívnych mamičiek, cez ktoré som sa dostala k noseniu detí v šatke a nosiči, dojčeniu a vzťahovej výchove. Urobila som si Montessori kurzy, kurz „Rešpektovať a byť rešpektovaný“ a čítala som veľa kníh. Ja som taká knihomoľka, hoci teraz už nemám toľko času čítať knihy. S manželom sme sa vždy veľa rozprávali, zdieľali a následne sme mohli veľa vecí aplikovať do výchovy a do vzťahu s našimi deťmi. Ako všetci rodičia, i my sme zo začiatku prežívali nielen pocity nádeje a radosti, ale taktiež obavy, neistoty, ako to zvládneme, a mali sme veľký rešpekt pred tým, ako naše deti vychovávať. Pán Boh nám predsa zveril krehké malé stvorenia. Ale ako sa píše v Písme: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4, 13) Pán Boh nám nikdy nedá niečo, čo by sme nezvládli. Aj keď boli ťažkosti, a stále budú, máme tu nášho milujúceho Boha Otca a Pannu Máriu, ktorú vždy môžeme prosiť o pomoc. Ona mi bola nápomocná už v mnohých ťažkých chvíľach. Tiež predsa bola a je mamou.

 

Kto ti pri prvom bábätku najviac pomáhal?

Najväčšou oporou a pomocou mi bol od začiatku ten, s ktorým som to všetko najviac zdieľala – môj manžel Janík. Lásku prejavuje skutkami služby. On mi bol a stále je veľmi nápomocný, vo všetkom. Či bolo potrebné upokojiť chlapcov nosením v nosiči alebo skákať s nimi na fitlopte, aby som si ja dala sprchu, išla na nákup, alebo si len tak oddýchla a načerpala sily. Vedela som sa na neho vždy spoľahnúť, a vždy aj môžem. Veľkou oporou na telefóne bola aj moja mama, ktorej veľmi dôverujem, a je mi blízkou priateľkou, nielen mamou. Obaja máme vo svojich rodičoch veľkú oporu. Keď im zavoláme, že potrebujeme modlitbu, modlia sa za nás a my sme im za to veľmi vďační.
Prvé dni sme boli u mojej mamky. Potom sme prišli domov a prišla svokra, ona je veľmi dobrá kuchárka. Navarila nám na týždeň, upratala a pre nás to bola veľká pomoc. Samozrejme, prišli aj chvíle, keď sme prežívali bezmocnosť. Deti plakali, lebo ich bolelo bruško, rástli im zúbky, boli nevyspaté… aj takéto chvíle prináša rodičovstvo.
Ďalšou pre mňa emotívne ťažkou oblasťou boli nevyžiadané rady. Tie sú pre prvorodičky nebezpečné a povedala by som, že pre mamy celkovo. Ak si radu nepýtame a niekto nám ju začne aktívne dávať, resp. tlačiť na nás s jeho názorom, začneme klásť odpor. Potrebovala som tieto informácie zhodnocovať a rozhodnúť sa. Vždy som sa však riadila srdcom a prosila som Ducha Svätého o dar múdrosti a rady v konkrétnych situáciách či pri výchove detí.

 

Ako sa zmenila vaša situácia s príchodom druhého syna?

Ak máte jedno dieťa, všetka pozornosť je venovaná len jemu. Ak prídu ďalšie deti, svoju pozornosť začneme deliť medzi ostatné. Naše srdce sa však počtom detí rozhojňuje v láske a v láske rastie. Tu by som chcela povedať, že je veľmi dôležité tráviť čas s každým dieťatkom osobitne a vyhradiť si čas len pre neho. Deti potrebujú dopĺňať citovú nádobu s rodičom, a najlepšie s oboma rodičmi. Takto sa medzi súrodencami nemá čas vytvárať závisť o pozornosť rodiča, či žiarlivosť.

 

 

SPRÁVNA PSYCHOHYGIENA JE PRE NÁS MATKY NEVYHNUTNÁ

S čím podľa teba musí žena najviac bojovať, keď sa stane matkou?

Myslím si, že každá žena to má inak. Niektorej chýba sociálny kontakt s ľuďmi, iná si ho nájde medzi inými mamičkami vonku. Sú ženy, ktoré sa cítia menejcenné len preto, že už nepracujú, alebo si myslia, že už nie sú dosť atraktívne pre svojich manželov. Niektoré najviac bojujú s nedostatkom spánku a únavou. Iné vnímajú, že už nemajú toľko času pre seba, no najviac vnímam, že väčšine mám chýba aktívny kontakt s manželom, ktorý mali dovtedy. Ich pozornosť je venovaná viac deťom a je náročné nájsť si popri každodennej starostlivosti o deti čas aj na budovanie manželského vzťahu.

 

Prečo mamy na materskej dovolenke potrebujú správnu psychohygienu?

Správna psychohygiena je pre nás matky nevyhnutná, lebo ak nie sú naše potreby naplnené, začneme byť frustrované, unavené a netrpezlivé. Mamy majú tiež svoj rebríček hodnôt i hierarchiu potrieb, ktoré je potrebné napĺňať.

 

Hovorí sa, že ak je spokojná mama, je zároveň spokojná aj celá rodina. Je to pravda?

Áno, je to pravda. Mama je srdcom rodiny, ona do nej prináša lásku, vľúdnosť, pokoj a radosť. Ak jej potreby nie sú naplnené, tak prenáša svoju nervozitu a nepokoj na jej členov. Preto by mamy mali o seba dbať, poprosiť o pomoc manžela a okolie, aby sa mohli realizovať a oddýchnuť si a nájsť si čas aj pre seba.

 

 

MATKY BY NEMALI ZANECHAŤ SVOJE ZÁUJMY A MALI BY SA STÁLE ROZVÍJAŤ

Ako si mamička môže tento čas efektívne zariadiť, aby mala priestor aj pre seba a svoje potreby?

Každá mama je iná a niečím iným výnimočná, ani mamy nie sú rovnaké. Pre mňa je veľmi dôležitý time managemet, často si niečo zapisujem do diára. Stále to však najprv prekonzultujem s manželom, dohodneme sa na servise domácnosti, starostlivosti o deti a následne aj na čase, ktorý budeme každý osobitne tráviť pri svojich záľubách či práci. Matky a otcovia by pri svojom rodičovstve a manželstve nemali zanechať svoje záujmy. Potrebujú sa rozvíjať, rozširovať svoje zručnosti a schopnosti. To všetko však v súlade s rodinou a manželským partnerom.

 

Čo sa môže stať, ak mamičke na materskej dovolenke tento oddych chýba?

Tento pocit veľmi dobre poznám, lebo vtedy som veľakrát unavená a vyčerpaná. Tým, že okrem detí riešim aj pracovné veci, viem byť často unavená. Našťastie, existuje dobrá káva a modlitba k Darcovi Pokoja a Odpočinku. Ak chýba potrebný oddych a spánok, je veľmi možné, že mama môže byť podráždená či netrpezlivá. Ak táto únava a vyčerpanosť pretrváva dlhšie, môže dôjsť v niektorých prípadoch aj k syndrómu vyhorenia. Niekedy je dobré, aby aj manželský partner pripomenul tomu druhému, aby si oddýchol, pospal, strávil čas bez detí a bez práce.

 

 

Ako najradšej relaxuješ? 

Ja som veľmi aktívny človek, vždy hovorím, že môj deň má málo hodín. Ak je to možné a deti spia počas obeda, podriemem si s nimi, alebo ich postráži manžel a ja si aspoň trošku oddýchnem. Spánok mamičiek pri malých deťoch je veľakrát na minimálnej úrovni. Často je prerušovaný vstávaním detí v noci alebo dojčením. Tento pocit veľmi dobre poznám, pretože u mňa spánku vždy bolo a aj je menej. Dlhodobý stres a nedostatok spánku môže vyvrcholiť aj do syndrómu vyhorenia, či podpísať sa u ženy aj na jej zdraví.
Ďalej veľmi rada relaxujem pri tvorení nových aktivít pre deti. Ak mám svoj čas venovať výhradne sebe, je potrebné, aby bol manžel so synmi. Vtedy si napríklad napustím vaňu, idem na prechádzku alebo na kávu s kamarátkami, zacvičím si, čítam dobrú knihu, idem na masáž, ku kaderníčke, kozmetičke, alebo sa modlím. Pre mňa sú istou formu dobrého relaxu aj rôzne školenia, kurzy, kde viem nadobudnúť nové zručnosti a vedomosti. Sebavzdelávanie je tiež veľmi dôležitou súčasťou mojej hierarchie potrieb. Bez dobrého a starostlivého manžela by som si však tento relax a oddych nemohla dopriať, keďže rodičia nebývajú blízko. Na všetko sme tu len my dvaja sami.

 

Prezradíš nám o týchto tvojich aktivitách a kurzoch niečo viac?

Už od začiatku materstva som chcela získať viac informácií o výchove, fungovaní detského mozgu, vzdelávaní detí atď. Urobila som si viaceré certifikované kurzy a tieto poznatky som aplikovala do praxe pri svojich deťoch. V týchto úlohách sa pripojil aj manžel. Vzhľadom k tomu, že tvorivá činnosť je mi blízka ešte z čias, keď som bola animátorkou pre deti a mládež, vo vzťahu s mojimi deťmi je pre mňa prirodzenou súčasťou. Koncom apríla som otvorila Monterssori klub na Šváboch v Prešove, v krásnych priestoroch novovybudovanej kongresovej haly M-Aréna, ktorá patrí spoločenstvu MaranaTha. Na hodinách sa venujeme zážitkovému učeniu a tvorivej činnosti. Prichádzajú sem deti vo veku 1 – 6 rokov so svojimi rodičmi. Montessori klub predstavuje program pre deti v sprievode rodičov, kde majú možnosť pracovať s montessori pomôckami v pripravenom prostredí. Tu podporujeme ich psychický, fyzický a emočný vývoj. Montessori klub je miesto, kde deti majú možnosť zvládnuť všetky činnosti každodenného života. Pracujú s aktivitami zameranými na rozvoj všetkých zmyslov, jemnej a hrubej motoriky. Pomocou pripravených aktivít objavujú svet a zážitkovým učením sa učia všeobecné poznatky. V rámci klubu sa riadime princípmi „Rešpektovať a byť rešpektovaný“ a uplatňujeme poznatky a postupy z Montessori pedagogiky.

 

 

Žena, ktorá predtým chodila do spoločnosti a práce, teraz na materskej dovolenke trávi viac času doma. Môže sa tento fakt negatívne prejaviť aj na jej psychike? 

Určite áno, sú ženy, ktoré to ťažšie prežívajú. Boli zvyknuté byť v kolektíve a keď sa zrazu ocitnú na materskej dovolenke, majú pocit samoty alebo sa nemajú s kým porozprávať. Som toho názoru, že extrovertky túto situáciu prežívajú oveľa ťažšie. Dobrou prevenciou pred rôznymi negatívnymi myšlienkami a pocitmi úzkosti je rozhodne modlitba. Veľmi dôležité je modliť sa a prosiť o pomoc Ducha Svätého a o jeho dary a všetko mu to odovzdať. Dobrá je aj psychohygiena vo forme realizovania rôznych záujmov, športových aktivít, alebo len jednoducho venovať čas tomu, čo nás robí šťastnými.

 

Prečo potrebujú mamičky na materskej dovolenke aj istú formu sociálnej interakcie?

My ľudia sme jednoducho stvorení pre budovanie vzťahov. Chceme sa rozprávať, zdieľať, zasmiať sa či poplakať si aj spolu. Nechceme byť sami. Boli sme tvorení, aby sme neboli sami. Takto je to aj v živote matky, ktorá tiež potrebuje sociálnu interakciu. Zvlášť my ženy sme stavané na komunikáciu. S malými deťmi sa nevieme porozprávať o svojich vnútorných pocitoch a problémoch. Potrebujeme k sebe človeka zmýšľajúceho na rovnakej vlne. Osobitne vyhľadávame ženy – kamarátky, pretože si tak rozumieme v našich potrebách, záujmoch, pohľadoch na svet a deti. Vieme to všetko spolu intenzívnejšie prežívať. Tým, že sme stále s deťmi, kontakt s dospelými je veľmi žiadaný.

 

BYŤ NA MATERSKEJ DOVOLENKE JE PRÁCOU DVADSAŤŠTYRI HODÍN DENNE, SEDEM DNÍ V TÝŽDNI

Spomínala si, že ak u matky nastane prílišná únava a vyčerpanosť, hrozí tu aj tzv. syndróm vyhorenia…

Byť mamou na materskej dovolenke neznamená byť na „dovolenke“. Je to práca dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni s deťmi, ktoré potrebujú vašu pozornosť; určite aj tu hrozí syndróm vyhorenia. Mamky nedokážu donekonečna podávať nadľudské výkony. Je to veľakrát prepojené s nedostatkom spánku, nenaplnením potrieb mamy, starostlivosťou o deti so špeciálnymi potrebami, problémami, financiami atď. V minulosti matky netrpeli takýmto syndrómom. Rodiny žili blízko seba, resp. spolu v jednej domácnosti, a tak si mohli viac pomáhať. Do výchovy detí boli zapojení všetci z rodiny.

 

 

Matka je stále aj manželkou. Ako sa môže materstvo podpísať na partnerskom vzťahu manželov?

Tu je dôležité uvedomiť si, že deti raz vyrastú a odídu, ale vzťah s manželom tu bude do konca života. Preto je dôležité sa o tento vzťah starať. Na prvom mieste má byť Boh, potom manželský partner a po ňom deti. Vďaka vzájomnej láske v manželstve sme prišli k rodičovstvu. Deti nám nemôžu zničiť manželstvo. Zničiť si ho môžeme len nesprávnym uplatňovaním svojho rodičovstva a nesprávnou reakciou na narodenie a výchovu detí. (myšlienka z knihy Richarda Vašečku „Aby vám deti nezničili manželstvo“) Je dôležité predchádzať tomu, aby manželská iskra vyhasla. Je potrebné každý deň prikladať polienka lásky, či už cez fyzický kontakt, dotyky, pohladenie, bozky, sex, alebo skutkami či slovami. Každý máme iný jazyk lásky, ktorý nás robí šťastnými.

 

Určite je pre budovanie vzťahu dôležité tráviť čas aj osamote bez detí…

Od začiatku máme zaužívané dni, kedy si musíme sadnúť a len tak sa rozprávať. Prípadne si zahráme spoločenskú hru, pozrieme dobrý film, jednoducho trávime čas inak, než len pri deťoch. Rodičov v Prešove nemáme, preto sme si tento čas urobili vždy doma, keď deti spali. Teraz, keď sú naši chlapci trochu väčší, vieme poprosiť rodičov, ak sme s nimi, aby boli trošku s deťmi aby sme my dvaja mali čas len pre seba. Dôležité je pritom zdieľanie nielen toho, čo bolo, je a bude, ale aj toho, čo prežívame, a rozprávať sa o tom. Myslím si, že medzi najdôležitejšie piliere pre fungovanie partnerského vzťahu patrí komunikácia, vedieť si určiť hranice a priority. Ak toto funguje, tento vzťah by nemal vychladnúť, aj napriek tomu, že súčasťou života manželov už sú deti. Boh stvoril manželského partnera pre nás, preto za veľmi dôležité považujem spoločnú modlitbu manželov a aj modlitbu s deťmi. Keď sme nedávno boli na Kurze Rút (biblický kurz o manželstve) v Centre pre rodiny na Sigorde, mohli sme tam stráviť naozaj požehnaný čas a zdieľať sa s partnerom na rôzne témy. Tento kurz by sme rozhodne chceli odporučiť všetkým manželom, bez ohľadu na vek, lebo vo vzťahu je vždy čo zlepšovať. Zároveň sa chystáme na ďalšie kurzy: Kurz Samuel, ktorý je o výchove detí, a Manželstvo: misia možná.

 

Ako najlepšie zapojiť otca a iných členov rodiny do starostlivosti o deti?

Otec je súčasťou rodiny, nie je len niekto, kto žene pomáha, resp. kto deti splodil. Otec je autorita, je vzorom pre deti a rovnocenným partnerom pre ženu. Tiež by sa mal preto spolupodieľať na starostlivosti o deti. Niektorí muži si zo svojich rodín odnášajú nesprávne vzory – keď sa otec o rodinu nestaral, nevenoval jej čas, bol stále v práci, alebo bol závislý na nejakých psychotropných látkach. Vďaka Bohu, každý tvorí novú rodinu a tieto stereotypy zo svojho detstva si nemusíme preniesť do svojej novej rodiny. Samozrejme, ak je otec v práci, trávi viac času s deťmi matka. Po práci sa však môže aj otec pohrať s deťmi a tráviť s nimi čas, čo je veľmi dôležité pre budovanie vzťahu s dieťaťom. Ak to takto nie je, potom tento vzťah môže stagnovať. Takto to platí aj vo vzťahu dieťa – otec, dieťa – matka, dieťa – iní členovia rodiny. Deti potrebujú budovať vzťah so svojimi rodičmi a tiež s inými členmi rodiny.