Mária Krajčová: S neplánovaným dieťaťom som prežila najkrajšie materstvo

Pre Mary bola farmácia niečím, čo zaberalo celý jej zorný uhol vnímania služby – navyše sa v nej cítila ako ryba vo vode. Čo sa však môže stať, ak Boh chce dať šikovnej farmaceutke pred oči iné priority? Dnes už trojnásobná mama Mária Krajčová (31) vie o svojom vnútornom prerode hodnôt svoje.

Vyštudovala si farmáciu. Čím pre teba je?

Mám ju veľmi rada. Jej štúdium ma veľmi obohacovalo a obohacuje. Baví ma rozumieť mechanizmom liečiv a poznať možnosti, ako môžeme pomôcť pacientom. Myslím, že som sa v nej našla.

 

Ako dlho si bola v praxi v lekárni?

Nebolo to dlho. Počas štúdia na praxi a potom len kratučko počas posledného tehotenstva. Ale momentálne som v rigoróznom konaní a aspoň tak som „v odbore“.

 

Takže si zas ponorená v štúdiu?

Áno. Chcela som sa utvrdiť vo vedomostiach. Aj keď sa snažím byť stále v obraze a sústavne sa vzdelávať, tiež sledujem, čo je nové vo farmácii, chcela som si pred návratom do praxe preopakovať to, čo v praxi budem potrebovať.

 

CHCELA SOM, ABY VŠETKO BOLO PODĽA MOJICH PREDSTÁV

Teraz si však predovšetkým mama. Bolo jednoduché prijať, že ťa materstvo odstriháva od farmácie?

Jednoduché to nebolo. Pôvodne som mala plány, ako po prvom dieťati pôjdem hneď do práce. Po jeho narodení sa nám však do roka podarilo počať druhé. No vtedy som si aspoň povedala: „Nevadí, tak sa mi tá materská predĺži iba o rok, potom pôjdem do práce.“ Skutočne náročné to bolo až potom, keď som v čase hľadania práce po štyroch rokoch zistila, že som opäť tehotná.

 

Ako si to v sebe prežívala?

Bolo to náročné… Do práce som sa veľmi tešila. V priebehu školského roka mi dali vedieť zo škôlky, že sa uvoľnilo miesto a prijímajú mi dcérku, mohla som si teda hľadať prácu a začať chodiť na pohovory. Vtedy som sa nečakane dozvedela, že som opäť tehotná. Bola som nahnevaná a úplne sa mi „zrútil svet“. Bolo veľmi ťažké opäť zmeniť svoje plány. Jediné, čo ma vtedy držalo nad vodou a na čo som sa upla, bolo to, že aj tak pôjdem čím skôr do práce a vyťažím z nej maximum, aj keď budem pracovať len do pôrodu. Chcela som zarobiť aspoň niečo a aspoň čiastočne si splniť svoj sen. Ale aj to sa čoskoro muselo zmeniť…

 

Myslíš tým tretie tehotenstvo?

Áno, ono urobilo škrt. Našla som si totiž ideálne miesto v tom zmysle, že zamestnávateľ potreboval niekoho na zástup presne dovtedy, kým som mala odísť na materskú. Bola som od začiatku k nemu férová a o svojom tehotenstve som ho informovala hneď na pohovore. A on ma zamestnal. V práci ma to napĺňalo, bol tam príjemný kolektív… Ale po náročnom pracovnom týždni, ktorý okrem toho vyvrcholil hospitalizáciou našej prostrednej dcérky na črevnú chrípku, som zrazu začala krvácať a skončila som v nemocnici. Diagnóza znela: hroziaci potrat. Bábätko sa, našťastie, podarilo zachrániť. Odporúčanie lekárov znelo: šetriť sa, nebyť veľa na nohách. Aj keď som neskončila na rizikovom a nemusela som ležať až do konca tehotenstva, zrazu bolo moje zamestnanie, ktoré vyžaduje celodenné státie, rizikovým faktorom. Ešte v nemocnici som ukončila pracovný pomer. Vedela som, že to musím urobiť. Aj keď som celé tehotenstvo ostala nahnevaná, že som nemohla pracovať dlhšie. Aj na Boha a na všetko; pýtala som sa, prečo to tak musí byť, veď aj ďalšie financie do rodiny by sa boli zišli…

 

 

MATERSTVO MA NAUČILO UPRATAŤ SI PRIORITY

Dostala si tú odpoveď od Boha?

Myslím, že áno, ale nebolo to počas tehotenstva. Dnes túto svoju pracovnú skúsenosť hodnotím pozitívne v tom zmysle, že aj keď bola krátka, dala mi veľa. Ukázala mi, že ak tu budem chcieť byť pre rodinu, nemôžem sa hneď po materskej vrhnúť do plného úväzku. Pochopila som vďaka nej, čo presne chcem v budúcnosti robiť a že musím byť trpezlivá v hľadaní. Ale počas tehotenstva som to brala iba ako krivdu a nechápala som to.

 

Stále to vyzerá, akoby práca v milovanom odbore mala navrch pred materstvom… Ako je to teraz?

Zmenilo sa to. Ak to ku koncu materskej po druhom dieťati bolo akoby o odratávaní dní, kedy pôjdem do práce, ak som vtedy bola vyhorená z materstva a mala som dosť, teraz ku koncu tretej materskej sa vôbec neponáhľam do práce.

 

Čím je materstvo pre teba dnes?

Asi som naozaj potrebovala pochopiť ho hlbšie a byť doma dlhšie. Je pre mňa obrovským zdrojom sebapoznania a učenia sa toho, ako deti vychovávať a viesť. Tretím dieťatkom som dostala obrovskú milosť. Aj keď bolo neplánované, mám pocit, že tieto posledné roky som v materstve najšťastnejšia. Neverila by som, keby mi počas tretieho tehotenstva niekto povedal, že budem taká šťastná.

 

Ten čas doma bol dobrou lekciou… V čom si vyzrela?

To je ťažká otázka… Kľúčové bolo pre mňa pochopiť, že to nemôžem brať tak, že teraz musím byť len mamou a farmaceutkou budem neskôr. Dnes sa snažím byť oboje. Samozrejme, manželstvo a materstvo je prvoradé.

 

Takže sa už na Boha nehneváš?

Nie. Mám veľkú bázeň pred tým, ako deti prichádzajú na svet. Neviem si predstaviť, že by som nemala niektoré zo svojich detí. Ak sa mi aj ťažko prijímalo to posledné tehotenstvo, lebo to načasovanie nevyhovovalo nejakým mojim predstavám, všetko to pominulo, keď som Katku po narodení držala v náručí. Ona sa narodila predčasne, a ja som si s odstupom času tak vravela, že sa to stalo preto, aby som sa z nej mohla tešiť skôr. Dnes chcem oveľa častejšie ďakovať za to, že ju máme, že je zdravá, a aj za naše staršie deti.

 

To je koniec ako v rozprávke: všetko je v poriadku, ste šťastní… Čo  je teraz pre teba dôležité?

Dúfam, že sa mi podarí nájsť to správne miesto v živote. Také, kde budem napĺňať svoje povolania – aj byť mamou a manželkou, aj farmaceutkou. Snívam o tom, že sa mi podarí nájsť pracovné miesto, kde budem môcť žiť v súlade so svojimi hodnotami, keďže vieme, že to je v našej brandži náročné. Sama som zvedavá, ako to bude.

 

Rozhovor uverejňujeme v rámci kampane Deň počatého dieťaťa. Aj prostredníctvom svedectva takýchto osobností chceme šíriť motto kampane, že „Život je dar“.

Autorka: Mária Kohutiarová