Mária Čírová: Nie som šoubiznisový typ, ktorý má v hlave iba kariéru
Známa speváčka Mária Čírová (32), držiteľka viacerých ocenení, no predovšetkým manželka a mama troch detí, ktorá sa hudbou snaží odovzdať pocit nádeje v lepšie zajtrajšky. V rozhovore prezrádza, ako začínala so spevom, čo vkladá do svojej tvorby a ako popularita ovplyvňuje život jej rodiny. Čo je pre ňu ako mamu najdôležitejšie a ako s rodinou trávi spoločný čas?
Fotky: archív Márie Čírovej
Kedy sa vo vás narodila túžba byť speváčkou? Je z detstva, alebo táto myšlienka prišla neskôr?
Mám pocit, akoby som chcela spievať od narodenia. Nesnívala som o sláve, chcela som len spievať – a aj som spievala, odmalička. Svoje prvé verejné vystúpenie som absolvovala ako štvorročná. Už ako prváčka na základnej škole som sa pani učiteľke hlásila, že ja budem speváčkou. Je to milé, sledovať tie roky dozadu, ako som sa formovala každou jednou vetou, ktorú som pustila do sveta. Keďže moja pani učiteľka vedela, že rada spievam, pripravovala ma na rôzne spevácke súťaže a spolu s mojou maminkou, ktorá to doma dolaďovala a tiež cvičila, boli prvými sprievodkyňami môjho raného umeleckého života.
V jednej z vašich piesní, Unikát, spievate o tom, že každý človek má v sebe niečo originálne, čo iný nemá. Čo je unikátom Márie Čírovej?
Srdce, v ktorom je ukrytý môj unikátny život, neopakovateľné situácie a momenty, miesto, kde je ukrytá moja duša, moje myslenie, moje nápady, radosti, každodenný život, starosti, priateľstvá, rodina, môj manžel, naše deti, vzťahy, moje pocity, najhlbšie ja…
„S LÁSKOU BEZ OBÁV ŽIVOT PREKONÁM“
Píšete si texty piesní aj sama?
Píšem si aj sama, hlavne keď mám náladu a cítim inšpiráciu. Vo svojej tvorbe sa však zameriavam hlavne na hudbu. Tú cítim ešte aj počas šoférovania alebo prechádzok. S textom občas potrebujem pomôcť, pretože pri písaní je dôležité, aby sa človek vedel stíšiť a zahĺbiť do svojich pocitov. Ja viem, čo chcem povedať, viem, o čom by mala byť pesnička. Toto je veľká pomoc pre textárov, s ktorými spolupracujem. V poslednej dobe mi sedí štýl písania poetky Sone Sun Sajenkovej, ktorý dokonale ladí so slovami, ktoré mi víria v hlave.
Ktorá z piesní je vašou „srdcovkou“ a prečo?
Je ťažké vypichnúť jednu, keď mám pomaly ku každej nejaký vzťah, niečo, čo sa k nej viaže – spomienka, nálada. Veľkým míľnikom v mojej tvorbe je skladba Búrka (2008), ktorú sme vymysleli spolu s manželom. Každá jedna veta bola skutočná. Skladbu Bez obáv (2009) sme zložili v čase, keď sa nám narodil náš synček Hugo. Bola som taká dojatá a šťastná, že som tie pocity chcela nejako uchovať. „V šťastí, v nešťastí, v zdraví, v chorobe, stále mám dosť síl, keď viem, že pre seba tu sme… S láskou bez obáv život prekonám, kým ťa mám…“ To je časť textu tejto skladby.
Alebo skladba Chýbaš (2011), venovaná môjmu milovanému dedkovi, ktorý bol pri mne vždy, keď nemohli rodičia. Absolvoval so mnou všetky krúžky, hodiny klavíra, súťaže, gymnastiku, tanečnú, recitácie… Posledný album (#2017), na ktorý som nesmierne hrdá, je venovaný môjmu manželovi ako poďakovanie za lásku a harmóniu, ktorú žijeme a vďaka ktorej môžem byť v živote tým, kým som, a taká, aká naozaj som.
Počúvajú vaše piesne aj vaše deti? Ktorú pieseň majú najradšej?
Zbožňujú skladbu Slobodná. A ja ju milujem tiež! Je to jednoduchá, výstižná skladba, v ktorej sa odrazí vaša nespútanosť, sloboda a ľahkosť. Možno práve preto sa im páči. Gospelová verzia s mojimi vokalistkami, ktorú nájdete na YouTube, je plná krásnej pozitívnej energie.
NESTRESUJEM, KEĎ MAJÚ MOJE DETI ŠPINAVÉ RUKY. ŽIJEME!
Máte tri deti, o čom spolu s nimi snívate?
Nevediem svoje deti k snívaniu, ale k prežívaniu prítomnosti. Rozprávame sa spolu o živote a o tom, že veľká časť našich, možno tajných snov sa dá svojou pracovitosťou dosiahnuť. Treba snívať, ale s otvorenými očami. Na tieto debaty sú však ešte malí. Zatiaľ je to u nás o tom, že s manželom akoby odomykáme ich talenty a dary a ony si z toho časom vyberú.
Čo spolu robíte najradšej?
Hráme sa spoločenské hry. Baví to celú rodinu a my s manželom si vyhradzujeme čas, keď stíšime mobilné telefóny a svoju pozornosť venujeme iba im. A nie je to pre nás zaťažujúce, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať, aj keď vtedy stojí práca, domácnosť, telefonáty… Dávno sme si určili priority a toho sa držíme. Obaja si totiž želáme, aby naše deti napriek tomu, že tento svet žije veľkú hektiku, spomínali na svoje detstvo s láskou, ako na šťastné a bezstarostné. Tak to má byť. Na to sme tu my, ich rodičia, aby sme im dokázali túto oázu vytvoriť.
Vnímajú vaše deti, že majú populárnu mamu?
Neriešili to, dokým im o tom nepovedali spolužiaci ešte v škôlke či iní ľudia na ulici, s ktorými sme prišli do kontaktu. Všetko je to len o peknom vysvetlení, ako veci fungujú, ako funguje popularita, jej svetlé aj tmavé stránky. Na toto si dávam pri deťoch pozor. O všetkom sa s nimi rozprávam. Myslím, že dnes už to úplne chápu a žijú s tým. Sú ešte vo veľmi malom veku, takže aj tú komunikáciu s nimi tomu prispôsobujem. Idem len do takých bodov, kam ma vedú ony. Nechcem, aby prišli o detstvo, skôr než je to potrebné.
Želám si, aby sa naháňali ako ich rovesníci, aby boli aj zašpinení od hliny či blata, aby neriešili, že my sme deti Márie Čírovej, my musíme naškrobene sedieť a čakať v tichosti, len aby nikto nič nepovedal. Jednoducho, želám si normálne deti – a pre ne čo najkrajšie detstvo so všetkými zážitkami. Ja milujem život a všetko s tým súvisiace. Takže ak niekto uvidí, že má moje dcéra zašpinené ruky od vodových farieb, určite sa pre to nestresujem, práve naopak! Žijeme! (smiech)
V čom vnímate popularitu pozitívne a v čom negatívne?
Toto je pre mňa trošku ťažká otázka, nakoľko neexistuje žiadna tabuľka pre všetkých ľudí, kde by bolo ukázané, čo je pozitívne a čo negatívne. Každá známa tvár to má inak. Asi také najklasickejšie negatívum popularity je strata súkromia… Nikdy a nikde nie som iba anonymná žena, matka. Stalo sa, že mi v obchode začala z ničoho nič radiť jedna nakupujúca pani, ktorá ma chvíľku sledovala, čo si mám kúpiť a čo mám radšej dať von z košíka, pretože sa jej to nezdá až také zdravé. Celkom vtipné. (smiech) Niekedy si hovorím, že takéto situácie si musím začať zapisovať.
CÍTIM SA ÚŽASNE V TOM, ČO ROBÍM
Mnohí vás poznajú aj ako gospelovú speváčku. Čo pre vás znamená viera v Boha?
Je to pocit slobody. Pocit, ktorý mi hovorí: Neboj sa, nikdy som ťa na tvojej ceste neopustil a ani ťa neopustím. Spolu dokážeme všetko. Láska nikdy nezanikne.
Vaša tvorba je dosť pestrá – džez, R&B, gospel, folk… Čím to je? Máte rada široký záber, alebo sa stále akosi hľadáte a profilujete?
Nehľadám. Ja počujem, ako sa to dá všetko krásne prepojiť; každý jeden hudobný žáner, cez ktorý som prešla, je nejaké moje životné obdobie, moje učenie sa.
Vôbec neviem, kam ma to zaveje, či budem robiť v živote ešte nejaký iný štýl, alebo mi aj o desať rokov bude dobre v hudbe, ktorú hrám, lebo ja sa v tomto, čo robím, cítim úplne úžasne. Myslím, že fanúšikovia, ktorí chodia na koncerty, to cítia z toho pódia na kilometre. (úsmev)
Ste na scéne už viac ako desať rokov. Čo vás tento čas naučil?
Dal mi veľa. Naučil ma trpezlivosti, odvahe, sebaovládaniu a v neposlednom rade ma naučil ĎAKOVAŤ. Pretože nie je všetko samozrejmosťou, čo je okolo mňa. Život vnímam veľmi krehko, a preto k nemu tak aj pristupujem. Vážim si všetko, čo mám, a myslím na to dennodenne. To myslím vážne.
Za ten čas máte na konte niekoľko ocenení (Zlatý slávik, Coca-Cola PopStar, Aurel). Čo pre vás tieto ocenenia znamenajú? Je niektoré z nich pre vás v niečom výnimočné?
Ocenenia vás potešia hlavne v danom momente, keď sa odovzdávajú. (úsmev) Ale inak nie som na to nijako naviazaná. Väčšinou už na druhý deň po odovzdávaní človek žije svoj klasický život so všetkými starosťami a radosťami. Ja mám rodinu, mám deti, manžela, môj život je naplnený. Neviem si predstaviť, že by ma namiesto nich v dome obklopovali iba sošky nad krbom. Viem, že toto by mňa nikdy neuspokojilo. Nie som ten šoubiznisový typ, ktorý má v hlave iba kariéru.
Robili by ste hudbu naďalej aj vtedy, keby ste nemali žiadne ocenenia?
Určite áno – a s rovnakou vášňou, ako to robím teraz.
Ste tvárou niekoľkých projektov a v roku 2015 ste koncertovali aj na Národnom pochode za život. Čo pre vás znamená byť za život?
Pre mňa je ľudský život posvätný, je darom. Ja som podporila projekt, ktorý nahlas vraví, že ľudský život sa začína počatím. Táto myšlienka je pravdivá a nie všetci o nej vedia.
Čo sa snažíte svojou hudbou odovzdať?
Dobrý pocit. Pocit nádeje v lepšie zajtrajšky.