Manželská vernosť: V zdraví i v chorobe

Jeden kňaz mi raz povedal, že za celý život sobášil len dva páry, ktoré skutočne rozumeli časti manželského sľubu – že ťa nikdy neopustím, ani v zdraví, ani v chorobe.

Väčšina párov, ktoré sa postavia pred oltár a vyslovujú tie slová – a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí, ani v nešťastí, ani v zdraví, ani v chorobe – si predstaví svojho chorého partnera, ležiaceho v posteli s teplotou a prípadným kašľom. Samozrejme, že mu navarím čaj a polievku a budem s ním pozerať filmy, prípadne sa postarám o deti a naložím práčku. To je predsa jasné!

Alebo, v druhom prípade, si predstaví nejaký sladký romantický film, kde jeden zo zamilovaného páru zomiera na rakovinu a ten druhý s ním bojuje do poslednej chvíle.

No slová „v zdraví i v chorobe“ v sebe skrývajú oveľa viac. Čo ak váš partner bude mať úraz, ktorý mu trvalo poškodí zmysly, mozog, telo? Čo ak mu zistia zriedkavú neliečiteľnú chorobu? Čo ak sa nikdy viac nebudete môcť fyzicky milovať? Čo ak sa budete musieť rozhodovať medzi životom manželky a životom vášho nenarodeného dieťatka? Čo ak?

CHOROBA PRED MANŽELSTVOM

Poďme ale pekne poporiadku. Pred tým, než sa rozhodnete uzatvoriť sviatosť manželstva, by ste mali poznať zdravotný stav vášho partnera.

Každému príde na um ako prvá impotencia. Zdalo by sa, že sa to týka len muža, ale takéto tvrdenie by bolo omylom. Do manželského života patrí aj intímne spojenie, ktoré predpokladá, že muž sa úplne daruje žene a žena sa úplne daruje mužovi. Sex je zameraný na dobro manželov a z jeho samej podstaty vychádza i jeho druhý cieľ – darovanie života.

Odborne delíme impotenciu na neschopnosť splodiť potomstvo (sterilita), na neschopnosť manželského intímneho spojenia (lat. coeundi) a na neschopnosť porodiť. Tu treba upresniť, že manželskou prekážkou je iba impotencia coeundi. Príčiny, ktoré impotenciu spôsobujú, môžu byť fyzického alebo psychického charakteru a impotenciou môžu trpieť aj muži, aj ženy. Ďalej môžeme hovoriť o impotencii absolútnej ( muž je neschopný pohlavného styku so všetkými osobami druhého pohlavia alebo naopak, ak to isté platí o žene) alebo relatívnej (muž je neschopný styku len s konkrétnou ženou, ale nie s inými ženami). Z hľadiska manželskej prekážky toto všetko vplýva na platnosť manželstva. Ak ide o impotenciu coeundi zo strany muža alebo ženy, absolútnu alebo relatívnu, telesnú alebo psychickú, vždy je to manželská prekážka, ktorá robí manželstvo neplatne uzavretým, teda takým, ktoré nikdy nevzniklo.

Toto je jedna oblasť. Ďalšou z prekážok môže byť utajená vážna choroba (napríklad rakovina, schizofrénia, mániodepresia), o ktorej partner vedel, avšak cielene ju pred druhým utajil, pretože sa bál jeho reakcie.

Je však dobré, ak viete, aké choroby sa vyskytujú v partnerovej rodine – a to z celkom prozaických dôvodov. Ak sa vo vašej rodine muži nedožívajú vysokého veku alebo majú ťažké problémy so srdcom či tlakom, dokážete sa lepšie pripraviť na budúcnosť – so všetkými jej rizikami. Možno sa brat vašej partnerky narodil so srdcovou chybou a vo vašej rodine sa tiež vyskytla, takže je vyššia pravdepodobnosť, že ju zdedia aj vaše deti. Na druhej strane, ak váš potenciálny svokor trpí nejakou psychickou poruchou, existuje možnosť, že sa prejaví aj u vášho partnera.

Okrem trvalej impotencie však nič z uvedeného neznamená, že by manželstvo nebolo platné (ak ste stav partnera pred svadbou poznali a aj tak ste sa rozhodli si ho vziať).

OBYČAJNÁ CHOROBA

Aj obyčajná choroba sa môže zmeniť na boj o prežitie – prežitie vzťahu. Dovoľte svojmu partnerovi, aby sa o vás postaral. Nemusíte byť za každú cenu na nohách. Skutočne, on zvládne rozvešať tých pár ponožiek či navariť polievku. Ak sa to doteraz nenaučil, tak je najvyšší čas. Niekedy nám priam samo telo nadiktuje, že je čas si oddýchnuť. Je čas slúžiť a je čas nechať iných, aby mohli poslúžiť nám.

Niektorí muži (a, nebudeme si klamať, aj niektoré ženy) by na zoznam chorôb radi zaradili aj menštruáciu. Veď vydržať pri žene, ktorá má „svoje dni“, je niekedy ďaleko náročnejšie, ako zvládnuť obyčajnú chrípku. Dovoľte mi teraz trochu irónie, nadľahčíme to a rozdelíme mužov do kategórii.

„Vyhýbač“ – zisťuje, že ženu všetko bolí, mení nálady každých päť minút (i častejšie), chvíľu plače, chvíľu sa smeje, nevinná poznámka ju dokáže rozčúliť – a teda vtedy je najlepšie sa jej vyhnúť. Ideálne ponúknuť jej z bezpečnej vzdialenosti čokoládu, priniesť jej kvety a pustiť dobrý, neškodný film.

„Ignorant“ – zaregistruje, že so ženou sa niečo deje, ale táto téma bola, je a bude tabu. Veď všetky to majú, tak čo?

„Spoločník“ – plne si uvedomuje, čím jeho žena prechádza. Chce jej byť nápomocný, a tak robí všetko, čo jeho polovičke práve napadne.

A čo na to ženy? Úprimne, niektoré to neprežívajú prudko a ledva postrehnú, že sa s nimi niečo deje. Z menštruácie si nerobia ťažkú hlavu a berú ju ako bežnú súčasť mesačného cyklu života. A naopak, existuje kategória, nazvime ich „prototypky“ – a tie počas svojich dní túžia po všetkých vyššie spomenutých typoch mužov. Chvíľu potrebujú vyhýbača, lebo majú chuť na niečo sladké, chvíľu ignoranta, ktorý im pomôže na okamih zabudnúť na bolesť a šialenú zmes hormónov a chvíľu spoločníka, ktorý ich vypočuje, poľutuje, objíme a vyčarí im úsmev na tvári.

CHRONICKÁ CHOROBA V MANŽELSTVE

Neutíchajúce bolesti. Nepríjemné svrbenie či vyrážky. Nový člen rodiny menom Alzheimer či Parkinson. Neustále prítomná migréna. To sú iba niektoré z chorôb, ktorých sa len tak nezbavíte. Mnohé z nich prichádzajú v neskoršom veku, no dnes už nie je takmer ničím výnimočným, ak aj mladí ľudia trpia depresiami či sklerózou multiplex.

Pamätám si na jedných susedov z nášho paneláku. Bývali na prízemí. Boli Česi, ale to nie je podstatné – len sme ich vďaka tomu ľahšie odlíšili od ostatných. Sympatický pár. Jeho som často vídavala na staručkom bicykli a v typickej šuštiakovej súprave. Zamykal si bicykel pred blokom a vždy som sa divila, že sa oň nebojí. A predsa mu ho nikdy neukradli.

Vídavali sme ho s manželkou na dlhých prechádzkach. Spolu. Alebo pri behu. Alebo na bicykloch. Postupne ich bolo vídať čoraz menej. Najmä ju. Aj prechádzky sa predĺžili – respektíve, len trvali dlhšie. Krok sa spomalil. Jedného dňa som si všimla, že ich športová výbava sa rozšírila – pribudol im vozíček. Napriek tomu, obaja vždy dokonale šuštiakovo zladení, brázdili naďalej ulice mesta a sídliska. „Dobrej den! Děkuji, ale nám to bude trvat déle, pojď, lásko!“ S nekonečnou jemnosťou dvihol svoju manželku z vozíka. A nie, nevyniesol ju po schodoch, ale trpezlivo, krok za krokom, kráčal s ňou. Zopár schodov sa premenilo na Everest, ktorý títo dvaja spoločne zdolávali.

Na druhý deň sa situácia zopakovala. Viedol svoju na kosť vychudnutú manželku, tento raz dolu schodmi. Tam ju posadil do jej ohnivého tátoša. „Hele, dnes je krásnej den!“ A už spolu uháňali smerom do mesta. O čosi neskôr sa objavilo na nástenke parte. Bicykel zostal sám. A v skrini ostala visieť jedna šuštiaková súprava. „Mala Alzheimera, vieš? Takmer vôbec ho nespoznávala.“ Pri týchto slovách ma zaliala bázeň. Tak veľmi ju miloval! V zdraví i v chorobe…

ČO ŤA NEZABIJE, TO ŤA POSILNÍ… ČI?

Všetky manželstvá musia čeliť prekážkam. Tí, ktorí bojujú s chronickou chorobou, však musia denne zápasiť s drakom, ktorému hlavy občas dokonca pribúdajú. Tvoja manželka, ktorá trpí chronickou bolesťou hlavy, sa môže v sobotu ráno zobudiť taká unavená, že tá grilovačka, na ktorú ste sa tak tešili, neprichádza do úvahy. To, že tvoj manžel má Crohnovu chorobu, výrazne obmedzuje možnosti tvojho kuchárskeho umenia. Tvoja manželka, ktorá trpí cukrovkou, upadne do hypoglikemického šoku v prvý deň vašej vytúženej dovolenky.

Manželskí partneri tých, ktorí trpia fyzicky, sa často ocitnú aj na pozícii opatrovateľa/opatrovateľky.  Na druhej strane, manželskí partneri tých, ktorí trpia psychickou chorobou, sa často cítia viac ako opatrovatelia detí, než ako rovnocenní partneri.

Len málo vecí v živote preverí manželský sľub tak, ako chronická choroba. Ak ju vášmu partnerovi zistili ešte pred manželstvom, je možné, že ste podcenili jej dopad na manželstvo. Alebo ste boli takí zamilovaní, že vám to bolo jedno. Je normálne zamýšľať sa v priebehu času nad tým, či ste to mali dobre premyslené. Ak ju vášmu partnerovi diagnostikovali v manželstve, možno sa pristihnete pri tom, že uvažujete – ak by som vedel, aké to bude ťažké, išiel by som do toho znova?

 

 

ÚRAZ

Vzali ste sa, život pomaly plynul ďalej, keď vám ho, tak dobre rozbehnutý, zrazu zabrzdil úraz.

Pracovný, športový, či úplne náhodou cestou na návštevu. Nehoda vám zmenila život. Verte či nie, nie ste v tom sami. Úrazy sa nevyhýbajú ani slávnym.

Z ostatných rokov v nás ešte stále rezonuje pád Michaela Schumachera. Pri dovolenke v horách, počas rodinnej lyžovačky, spadol a poranil si hlavu. Upadol do kómy a následky na jeho živote budú trvalé. Poškodenie mozgu, zraku, pamäte, možná epilepsia… a na pozadí toho celého pri ňom verne stojí manželka. Odosobnime sa od závisti a od ich peňazí a pozrime sa na nich ako na obyčajných ľudí – na muža a na ženu, na manžela a manželku. Ich vzťah je trvalo poznačený a žiadne peniaze, ba dokonca ani lekári, už na tom nič nezmenia.

Ian a Larissa sú trochu iný prípad. Spoznali sa na vysokej škole a netrvalo dlho, kým spolu začali chodiť. A keďže to spolu mysleli vážne, Ian sa rozhodol začať zarábať na snubný prsteň. Cestou do práce mal nehodu. Prišiel o časť mozgu. A o plány do budúcnosti.

Larissa si na to spomína celkom jasne: „Celú cestu do nemocnice som sa modlila, aby nemal poškodený mozog. Prišli sme na miesto – a bol to mozog. Práve ho operovali. Avšak Boh ho zachránil, zachránil mu život.“

Po nehode sa Larissa nasťahovala k Ianovi a jeho rodičom. Zostala súčasťou jeho života, jeho terapie. Na začiatku Ian nemohol rozprávať, nemohol ani sám jesť – ich randenie teda pôsobilo naozaj zvláštne. „Vedela som, že pred nehodou sa obzeral po prsteňoch. Vedela som, že to so mnou myslí vážne – a to pre mňa veľa znamenalo,“ pokračuje. „Hľadeli sme na našich priateľov, ktorí si zakladali rodiny. Bolo to pre nás ťažké, no stále sme verili, že sa k nim jedného dňa pripojíme.“

„Bolo nám jasné, že kým Ian nedokáže rozprávať alebo nejakým spôsobom komunikovať, manželstvo neprichádza do úvahy. Vedeli sme však, že naše manželstvo bude iné.“ V to leto diagnostikovali Ianovmu otcovi rakovinu. A práve to bol bod, kedy Ian a Larissa začali vážne uvažovať nad manželstvom.

Ianov otec zomrel skôr, než by mohol vidieť svojho syna vo svadobný deň. „Myslím, že pre mňa bolo rozhodujúcim faktorom to, že som vedela, že ak by situácia bola opačná, Ian by ma neopustil. Vedela som, že ak sa milujeme navzájom, Boh bude podporovať naše manželstvo. Ak zostaneme verní my, bude verný aj On.“

A ako vníma Božie pôsobenie vo svojom manželstve Ian? „Moja manželka ma priťahuje! Vždy sa rád vraciam k našim rozhovorom v kuchyni. Keď sa rozprávam s tebou, vidím Boha jasnejšie!“ dodáva Ian.

ŽIVOT DIEŤAŤA VERZUS ŽIVOT MANŽELKY

Páni, verím, že tu mi odpustíte jednostranný pohľad na vec, nedokázala som však nájsť príklad, kde by bolo potrebné rozhodnúť sa medzi životom otca a životom dieťaťa zo zdravotného hľadiska.

Pri matkách je to však o čosi jasnejšie. Azda najznámejším prípadom, kedy sa bolo potrebné rozhodnúť medzi matkou a jej nenarodeným dieťaťom, je život dnes už svätej lekárky Gianny Berettovej Mollovej. Pri štvrtom tehotenstve jej diagnostikovali nádor. Odporúčania lekárov boli jasné – ukončiť tehotenstvo a nasadiť liečbu. Veď doma má tri malé deti a manžela!

Gianna s Pietrom sa však rozhodli inak. Rozhodli sa zariskovať a povedať novému životu áno. Určite to nebolo jednoduché rozhodnutie. A v tomto prípade si dovolím tvrdiť, že ťažšie to prijímal Pietro. Pozeral sa na svoju manželku, ako trpí, ako bojuje za ich najmladšieho potomka, a pritom si uvedomoval, že každým dňom sa jej zdravotný stav zhoršuje. Postupne sa musel pripraviť na to, že jeho láska odíde navždy a on ostane sám – sám na štyri deti. Ktovie, čo sa mu vtedy preháňalo hlavou. Nebolo lepšie obetovať jedno? Nebolo. Odpoveď mu na to dáva sama Gianna, keď si napriek utrpeniu volí život – lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto ho stratí pre mňa, zachráni si ho.

(Viac o Gianne sa dozviete napríklad v knihe Paola Iafolu Chcem byť tvojou ženou)

O čosi modernejším, no pritom veľmi podobným prípadom sú manželia Enrico a Chiara Petrillovci. Najprv museli spoločne zvládnuť odchod dvoch prvých detí do večnosti, a potom sa zoznámili s drakom – Chiare diagnostikovali počas tretieho tehotenstva karcinóm. Invazívny, zhubný nádor na jazyku. Málo pravdepodobné, že ho bude mať mladá zdravá nefajčiarka, no…

Chiara ani Enrico sa nevzdávali. Život Francesca im stál za to, aby podstúpili riziko a Chiara tak odialila svoju liečbu dovtedy, kým to len bolo možné. Deň po narodení syna (bol úplne zdravý) podstúpia Chiara prvú operáciu. A potom ďalšiu. A ďalšiu. A ďalšia liečba. Chvíľu dobre, chvíľu ťažko. Až prišiel ten osudný moment, kedy sa nedalo nič robiť, len sa dobre pripraviť na stretnutie s Kristom a rozlúčiť sa s príbuznými. Pri pohľade na ubolenú Chiaru vyhŕklo z Enrica: „Chiara, skutočne je ten Kristov kríž sladký?“ „Áno, Enrico, je sladký!“

 

 

8 TIPOV PRE TÝCH, KTORÍ SA ROZHODLI ZABOJOVAŤ

Možno ste sa práve našli. Možno ste to vy, ktorí na vlastnej koži zakúšate nie len sladkosť, ale i trpkosť či ťažobu vyslovených slov – že ťa nikdy neopustím, ani v zdraví, ani v chorobe. Nezúfajte. Práve vám totiž venujem nasledujúce tipy, ako vydržať v láske.

 

1. Prijmite ponuku pomoci.

Ak patríte do nejakého spoločenstva, farnosti, alebo len jednoducho máte okolo seba pár verných priateľov, je možné, že vám pomoc bude ponúkaná častejšie, než je vám príjemné. Koláče, spoločenské hry, rozhovory či stráženie detí nezlepšia váš stav a pravdepodobne ani nepozdvihnú vášho zlomeného ducha, ale dovolia vám zamerať sa na liečenie, keď je to potrebné, či naopak, rozptýlia vaše myšlienky a dovolia vám rásť aj ako manželom.

 

2. Nájdite si podpornú skupinu.

Je pravda, že máte pri sebe príbuzných či priateľov, ale nikto dokonale nepochopí to, čím si práve prechádzate, ak si tým sám neprešiel. Spýtajte sa vášho lekára alebo farára, či nevie o nejakej skupine ľudí s podobným osudom. Nemáte možnosť cestovať či vo vašom okolí nič podobné neexistuje? Ak čítate tento článok, tak pravdepodobne máte prístup k internetu. A na rôznych fórach sa to podpornými skupinami len tak hemží.

 

3. Nájdite si bútľavú vŕbu.

Môže to byť spovedník, duchovný vodca, najlepšia priateľka či dokonca odborník – psychológ, psychiater alebo terapeut. Ideálne niekto, kto vás vypočuje, no zároveň si dokáže od situácie udržať dostatočný odstup na to, aby vám dokázal v prípade potreby dobre poradiť.

 

4. Nech je intimita aj naďalej vašou prioritou.

Fyzická intimita je jedným z najlepších nástrojov na vytváranie väzby medzi manželmi. Okrem naplnenia „potrieb“ buduje sex vzťahovú i duchovnú intimitu medzi mužom a ženou. Ak vám to zdravotný stav dovoľuje, neprestávajte sa milovať. Ak to nie je možné, budujte intimitu inými kreatívnymi spôsobmi.

 

5. Vyjdite zo seba von.

Je možné, že vy a váš partner sa začnete topiť v beznádeji, ak sa budete zameriavať len na vašu situáciu. Vyjdite von k núdznym – môžu to byť jednotlivci s podobným zdravotným stavom, alebo tí, ktorí sa uzavreli dovnútra a potešili by sa teplej polievke. Alebo sa staňte skvelým poslucháčom – dovoľte ľuďom, aby vám prejavili dôveru a rozprávali aj o svojich „bežných“ problémoch. Pomáhanie iným prináša radosť.

 

6. Uvedomte si, že je v poriadku hádať sa s Bohom.

Boh rozumie tomu, že sa naňho hneváte, že sa hneváte na lekárov i  na celý svet. Nedovoľte satanovi, aby vás prekabátil – hnev sám o sebe nemusí byť hriechom. Je však pravdou, že konať v hneve sa často rovná hriechu alebo otočeniu sa Bohu chrbtom. Namiesto hnevu odovzdajte Bohu svoje otázky a neistotu. Ak sa prebojujete cez všetky prekážky, na konci bude určite nejaké jasnejšie vysvetlenie.

 

7. Reflektujte.

Život je cesta a tým, ktorí nasledujú Krista, bolo prisľúbené, že nebude jednoduchá. Možno nedostaneš presné odpovede na to, prečo práve táto diagnóza a práve ty. Neznepokojuj sa, pretože raz ten moment príde. Medzitým ti možno Boh poodhalí plán tvojho života – áno, plán života práve s touto diagnózou. Zapisuj si myšlienky, pocity. Zdieľaj ich so svojím partnerom. Otvor sa tomu, čo pre vás pripravil Boh.

 

8. Nedovoľ, aby si sa stal otrokom svojej diagnózy alebo beznádeje.

Život, nech je akokoľvek bolestivý či plný zmätku, má vždy cenu. Snaž sa čo najlepšie, aby si z nadelených „citrónov“ pripravil tú najlepšiu citronádu, a keď už nevládzeš, zlož sa k Jeho nohám – tam môžeš vždy načerpať.