Manželia, robíte čo vládzete a nerozumiete si? Skúsme to ešte raz
Vtipne sa hovorí, že človek dostal jeden jazyk, ale dve uši. V prípade porozumenia v manželstve je to kľúčová informácia, ktorá s pomocou očí, rozumu, pocitov, túžob a vôle môže urobiť neskutočné zmeny. Neveríte?
Možno sa vám zdá, že ste vo svojom manželstve vyskúšali všetky triky a návnady. A že výsledok nezodpovedá námahe, aká do toho bola vložená. Nech robíte, čo robíte, on/ona nerozumie, o čom točí druhá strana. Poďme to skúsiť ešte raz!
Základné pravidlá hry
Znie to asi smiešne, ale celé tajomstvo porozumenia je vlastne hra na obrovskú výmenu názorov s pravidlami. Tak poďme s nimi von:
Dajte si čas bez obmedzení medzi vami dvoma. Podporné prostriedky (kávička či pivko, príjemná poloha a prostredie, obľúbená hudba) sú bonus. Telefóny, počítače, televízor a zvonček pri dverách vypnúť. Zabudnúť na neporiadok a na to, že šéf dnes nemal náladu. Predo mnou je len ONA či ON – môjho srdca šampión.
Rozpráva najprv jeden – jeden problém, ktorý rozvedie podľa rozpisu v ďalšom odseku do konca. Ten druhý: počúva naplno, drží rozprávajúceho za ruku, díva sa mu láskavo do očí a naplno sa snaží prežívať to, čo ten druhý hovorí. Neskáče do reči ani nekomentuje. Jedinou jeho verbálnou úlohou je po cca dvoch vetách zopakovať (voľne) to, čo sa dozvedel. Ak s tým rozprávajúci súhlasí, posúvame panáčika v hre na ďalšie kolo informácií a zdieľania.
Ten, čo rozpráva: hovorí za seba, v jednotnom čísle. Hovorí o svojich pocitoch, myšlienkach, vnímaní, prežívaní. Neobviňuje ani neútočí, pomenuje veci tak, ako ich cíti a zažíva zo svojho uhla pohľadu. Ak nie je navrátené porozumenie vo vypovedanej sérii viet, znovu zopakuje ich obsah a znovu čaká na navrátenie porozumenia od svojej polovičky.
Všetko, čím vnímam, príde na pomoc
Boh nám nedal toľko možností vnímania vecí len tak: sú neoceniteľnou pomocou pri komunikácii a tam, kde treba udržať lásku a vzťah, jednotu a istotu, to platí dvakrát. Tu sú pripravené na výpomoc v porozumení:
Oči
Znamenajú pozorovanie zvonku. Čo vidím, čo zaznamenávam. Čo sa mi ukazuje, čo pozorujem. Takto to s láskou, pokojne a so štipkou humoru podám: „Za posledné tri týždne som si všimla, že ponožky, ktoré si večer vyzuješ, nechávaš na tom istom mieste pri posteli.“ „Dnes večer mi neušlo, že si znova oblečená v tých teplákoch, ktoré už prekonali svoj zenit existencie.“ (Nezabudneme zopakovať všetko podľa postupu hore).
Rozum
Nemá byť mimo diania a nemá mať zapchaté ústa. Práve teraz dostáva priestor, aby logicky hodnotil situáciu, ktorú sme načrtli: „Vieš, že naše deti dorastajú a veľmi si všímajú, ako ty robíš poriadok po sebe. Je ťažké ich presvedčiť, že oni upratovať majú, keď tvoje ponožky ležia pohodené.“ „Záleží mi na tvojej kráse a vie ma veľmi povzbudiť, ak si upravená. Tieto tepláky sú všeličo, len nie kus, ktorý by z teba robil krásnu a príťažlivú ženu.“
Pocity
Nie sú zlé! Tak u mužov, ako aj u žien. Potrebujeme ich, aby sme ukázali svoj vnútorný svet, svoje prežívanie a to, čo sa s nami deje. Nebojte sa ich prejaviť aj teraz: „Veľmi ma to zahanbuje a pokoruje, aby som to po tebe zbierala, hoci ťa milujem. Dostávam sa totiž do rozporu medzi tým, čo učím deti a čo robím za teba, hoci na to máš sily a vedomosť. Je to trápne, deti to vnímajú a vyčítajú mi to ako dvojtvárnosť.“ „Keď prídem domov z práce, kde ozaj nie je nič, čo by povzbudilo moju túžbu po kráse, a nájdem ťa v takom oblečení, znechutí ma to a potom som odporný na teba aj seba. Ba aj na deti. Neviem sa na teba ani milo pozrieť, nieto ešte poďakovať za jedlo.“
Túžby
Hovoria o tom, o čom snívame, čo potrebujeme a kam má smerovať podľa nás vývoj udalosti/problému, o ktorom sa bavíme. Ukazuje mojej polovičke, ako vnímam celú vec do budúcnosti. „Tak veľmi by ma potešilo, ak by si sa znovu vrátil k tomu, aby si tie ponožky odkladal do koša na bielizeň sám, dokonca tak, aby si to robil pred deťmi a povedal, že si vážiš už len to, že ich periem, a preto mi týmto pomáhaš.“ „Snívam o dni, keď mi dvere otvorí žena v tých krásnych úpletových šatách, ktoré tak veľa nestáli a kúpila si si ich na prechádzky. Veľmi ti pristanú a rád ťa v nich vidím – a na doma sú určite pohodlné.“
Vôľa a pomoc
Tu hľadáme praktický spôsob, ako nájsť riešenie: a je veľmi dobré ponúknuť možno vtipný, no konkrétny krok na to, ako zvládnuť celú situáciu nabudúce inak. Majte obaja dobrú vôľu (bez poníženia druhého) vykročiť k zmene: „Chcem ti teda navrhnúť, keďže obdivuješ môj spôsob kreslenia, aby som vyrobila na viditeľné miesta v našej domácnosti piktogramy pochodujúcich ponožiek, ktoré si držia nos a idú na svoje miesto. Bude to znak na pomoc očiam, čo treba urobiť. Ešte si môžeme dať aj iný signál: Ak mrknem k posteli a ukážem prstami pochodovanie, je to znak, že ponožky potrebujú transport. Môže byť tak?“ „Chcem ťa preto, prosím, požiadať, aby si viac vnímala silu svojho zjavu pre mňa. Navrhujem, aby sme teda šli niekam do obchodu a vybrali ti ešte nejaké pekné domáce oblečenie, v ktorom sa aj ty budeš cítiť dobre a mňa bude inšpirovať k láske ku tebe.“
Finito?
Ak sa zhodnete, tak je to vybavené: stačí pusa a pac do dlane na potvrdenie. Ak nie… alebo treba ešte doriešiť viac detailov – nech sa páči, je priestor na druhé, tretie, štvrté kolo, pričom výmena rolí je dovolená – až kým nepríde k porozumeniu a dohode. Pozor: stále rešpektujte pravidlá hry! Kým ste v zácviku, skúšajte najprv takéto „ponožkové“ témy, aby ste sa naučili princípu a láskavosti a vytrvali v pravidlách.
Dajte vedieť, ako sa podarilo! A… nezabudnite Bohu po každom úspešnom kole poďakovať za všetky zmysly a senzory. Ony sú tu ozaj ako dar na to, aby sme si rozumeli!