Manželia Predáčovci: Svokrovci, dajte svojej neveste a zaťovi slobodu robiť veci „po svojom“

Jozef a Simona Predáčovci z Ligy pár páru majú päť detí a sú manželmi už viac ako tridsaťtri rokov. V rozhovore sme sa rozprávali, ako si správne nastaviť hranice so svokrovcami.

Ako ste sa rozhodovali vy – bývať sami, alebo spolu s rodičmi či svokrovcami? Môže mať spoločné bývanie pod jednou strechou benefity?

V čase nášho chodenia sme z viacerých strán počuli, že bývať spoločne s rodičmi či svokrovcami je zvyčajne komplikované a je dobré snažiť sa o samostatné bývanie. Spoločný život sme začali v podnájme. Po tri a pol roku, keď sme už mali dve dcéry, nás životné okolnosti prinútili opustiť Bratislavu. Odsťahovali sme sa do Zlatých Moraviec do domu manželových rodičov s víziou nájsť si tam vlastné bývanie. Rodičia nám po pár mesiacoch spoločného bývania navrhli, aby sme v dome zostali – a tak je to až dodnes. Kľúčom k pokojnému a radostnému spolunažívaniu troch generácií bolo niekoľko zdanlivo jednoduchých vecí.

 

Aké to boli?

Rešpektovanie faktu, že spolu bývajú dve samostatné rodiny, každá má v dome svoj priestor, právo rozhodovať o svojom programe a obidve majú povinnosť dohodnúť sa na veciach, ktoré sa týkajú všetkých. Pri spoločných projektoch sme si dohodli termín, mieru zodpovednosti aj zaangažovanosti (finančnej aj časovej). Od svojej svokry som dostala obrovský dar – dala mi slobodu robiť si veci po svojom a teraz sa ja snažím dávať tento dar ďalej svojim zaťom a neveste. Spoločné bývanie prináša mnohé výhody: zdieľanie nákladov na bývanie a vzájomná pomoc. Bola to neoceniteľná, každodenná pomoc s deťmi, ktorá postupne prešla do pomoci nás mladších našim starnúcim rodičom.

 

 

STARÍ RODIČIA MÔŽU PORADIŤ, NEMALI BY ZASAHOVAŤ

Aká je pre vás zdravá miera v navštevovaní sa s rodičmi a svokrovcami?

Neexistuje univerzálna odpoveď. Snáď len tá, že navštevovať sa tak často, aby stretávanie sa bolo radostným spoločným časom aj pre návštevu, aj pre domácich. Závisí to od mnohých faktorov – či vaše deti po sobáši žijú v tom istom meste (alebo blízkom okolí), alebo sú odsťahované sto, dvesto kilometrov od vás, ako ony a ich manželskí partneri majú túžbu stretnúť sa s vami, či je niekto odkázaný na pomoc toho druhého… Čím sú vzťahy medzi rodičmi a deťmi otvorenejšie a úprimnejšie, tým jednoduchšie sa nájde „zdravá miera“.

 

Zverovali ste svoje deti rodičom či svokrovcom? Ako často?

Obaja sme mali skvelý vzťah so svojimi starými rodičmi a oni boli odjakživa súčasťou života rodín, z ktorých pochádzame. Preto sme aj my podporovali vzťah našich detí a rodičov. Umožňovali sme im byť spolu tak často, ako to bolo vzhľadom na okolnosti možné. Jedných starých rodičov mali deti doma každý deň, k druhým starým rodičom chodili na víkendy a prázdniny.

 

Ak ste mali odlišné výchovné metódy ako vaši svokrovci, ako ste sa s nimi dohodli?

Výchovu detí Boh nezveril starým rodičom, ale rodičom. A preto sú to rodičia, ktorí majú právo aj povinnosť nastaviť výchovné princípy a nesú zodpovednosť za výchovu svojich detí. Starí rodičia môžu ponúknuť svoj názor, skúsenosť, postreh, ale pokiaľ nejde o veci svedomia, mali by rešpektovať výchovné priania rodičov detí. Tento biblický princíp, ktorý je základom poriadku vo vzťahoch, rešpektovali naši rodičia, a tak nebolo potrebné robiť dohody. Nie vždy s nami súhlasili, a povedali nám to občas veľmi priamo, ale nešli proti nám.

 

MANŽELIA BY NEMALI BYŤ ZÁVISLÍ OD RODIČOV

Čo ste poradili snúbencom v rámci predmanželskej náuky?

Snúbencov principiálne povzbudzujeme v tom, aby si vytvorili exkluzívny vzťah, v ktorom oni dvaja budú rozhodovať o všetkých otázkach spoločného života a nebudú závislí od rodičov. Ak im rodičia neprimerane zasahujú do tejto exkluzivity, je nevyhnutné, aby mali jasnú zhodu v tom, ako blízko si rodičov či svokrovcov k sebe pustia. Aby zvážili, do akej miery ich zaangažujú do svojho manželstva, akú pomoc od nich prijmú, ak im bude ponúknutá (aby ich rodičia nemohli „vydierať“), alebo o akú pomoc požiadajú.

 

Ste už aj svokrovcami. Čo podľa vás majú robiť rodičia či svokrovci, aby mali požehnané vzťahy so svojimi deťmi, ktoré si založili vlastnú rodinu?

Rodičia: Nechajte svoje dieťa ODÍSŤ a priľnúť k svojej manželke či manželovi. Zrieknite sa túžby vedieť o ich živote všetko. Nechajte ich robiť vlastné rozhodnutia a nevyčítajte im chyby. Ponúknite pomoc aj radu, ale netrvajte na tom, aby pomoc prijali a radu rešpektovali.

Svokrovci: PRIJMITE svoju novú dcéru alebo syna. DARUJTE svojej neveste alebo zaťovi slobodu robiť veci po svojom, aj keby to bolo inak, ako ste boli zvyknutí vo svojej rodine.