Manželia Peter a Katarína Ličkovci: Boh bez krásy je pre nás nepredstaviteľný

Keby sme si mali dať pred meno prívlastok, ktorý by nás čo najviac vystihoval, použili by sme slovo kreatívni. Obaja navrhujeme. Katka (29) tvorí odevný dizajn, rada pracuje s prírodnými materiálmi a pre konkrétneho človeka. Peťo (27) tvorí ilustrácie, v ktorých sa snaží hľadať nové možnosti, kombinácie techník, a rád sa hrá s farbami.

Autori: Manželia Ličkovci

Katarína: Momentálne sa venujem odevnému dizajnu ako svojej hlavnej náplni práce. No tým, že som na voľnej nohe, nič mi nebráni byť otvorená aj iným možnostiam. Žijeme v Brne a máme tu komunitu umelcov a ľudí, ktorí majú k umeniu blízko. Tu sa medze nekladú. Veľmi ma baví kombinovať naše zamerania do spoločných výstupov. Rada píšem. Rada snívam o tom, čo natočíme, vymyslíme. Rada spolupracujem s Peťom na čomkoľvek, kde sa naše tvorby prekrývajú.

Občas ma prepadne strach, kde skončím o nejakých dvadsať rokov, alebo kam sa bude napokon uberať môj príbeh. Veľmi však chcem, aby táto neistota bola skôr výzvou a vzrušeným očakávaním než strašiakom. Na kresťanstve mám rada to, že v Biblii máme množstvo príkladov, keď všetky okolnosti vyzerajú ako jasný výsledok (napríklad Abrahámovo obetovanie Izáka), ale Boh sa neštíti vstúpiť do deja a urobiť niečo úplne iné. A v toto verím aj vo svojom živote.

Peter: Som ilustrátor – alebo možno skôr nadšenec ilustrácie, lebo mám vyštudovaného len bakalára z architektúry. Je to práca aj povolanie. Stále sa zamýšľam nad tým, prečo je to dôležité. Myslím si, že v dnešnej dobe je potrebná krása – a tá sa podľa mňa začína z umenia vytrácať . Nie som teológ a ani filozof, no nejako cítim, že krása je takisto súčasťou Boha, a Boh bez krásy je pre mňa nepredstaviteľný. Túžim túto krásu spoznávať a dávať ju von do sveta.

Zároveň je pre mňa dôležité tvorenie. To, v čom žijeme, by som nazval piesňou alebo obrazom, ktoré stále vytvárame, a to, čo vytvoríme, sa už navždy stáva ich súčasťou. Každý z nás podľa mňa tvorí. Ja sa snažím zameriavať na tú oblasť, ktorú by som nazval krásnou. Samozrejme, často sa v tom stratím a niekedy sa to stáva len obyčajnou rutinou, ale snažím sa za tým vidieť to, čo som spomenul – krásu.

 

 

ŠTARTOM VIERY JE ROZHODNUTIE A BOŽIA LÁSKA

Peter: Odmalička som vyrastal v rodine, ktorá ma viedla k Bohu. Možno by som to nenazval tým známym – v tradičnej katolíckej rodine. Nebolo to len o tom, že sme chodievali do kostola. Keďže sme žili na sídlisku, kde bola vcelku živá farnosť, od raného detstva som vieru v Boha bral ako súčasť života. Pochopiteľne, dospievaním som mal obdobia hľadania, rebelantstva aj akejsi rozpoltenosti, pýtania sa, či je to všetko pravda.

Neviem povedať konkrétny okamih, ale viem, že vždy prišlo obdobie, keď som sa musel rozhodnúť, ako chcem pokračovať. Počas štúdia na vysokej to bolo asi najdôležitejšie, lebo tam som začal robiť rozhodnutia, kde som vedel, že už sa neskryjem za svoju rodinu alebo za niečo iné, a zároveň sa ponúkal svet so všetkým navôkol. Nemal som nalinajkovanú cestu, a preto som prišiel do štádia, kde som sa rozhodol – buď, alebo.

Nechcel som žiť polovičatý a pokrytecký život, lebo ten som určite žil. Nevravím tým, že teraz nepadám, len akosi viem, že padať netúžim. Určite mi pomohlo aj to, že máme v Brne úžasné spoločenstvo a zažil som veľa zážitkov, keď som cítil, že Boh je pri mne. Napriek tomu mi však zážitky nestačili. Potreboval som byť rozhodnutý. Nie iba cítiť Božiu prítomnosť a potom si žiť iný život. Po tomto rozhodnutí mi pomáhali pochopiť vlastnú vieru knihy od Lewisa a Chestertona. Sú písané jazykom, ktorému rozumiem.

Katarína: Aj ja som bola vedená k viere úplne od kolísky. Moji rodičia sú veľmi úprimne veriaci ľudia. Samozrejme, v určitom období života som to nevidela, alebo som na ich príklad nedbala a potrebovala som si prejsť vlastnou cestou k Bohu. Na strednej škole som chodila na kurz Alfa. Ten ma priviedol k tomu, že som začala spoznávať Ježiša ako toho, kto miluje konkrétne. Pre mňa bol asi toto štart k mojej vlastnej uvedomelej viere.

Peter: Božiu lásku najčastejšie spoznávam cez ľudí. Moja manželka Katka je pre mňa zázrak, asi najvernejší obraz toho, ako ma miluje Ježiš. Samozrejme, aj spoločenstvo, rodina a ľudia v najbližšom okolí sú pre mňa obrazom tejto lásky. Keď chcem vidieť Božiu krásu, stačí príroda, jej dokonalosť a premyslenosť. Je pre mňa uchvacujúca. Keď chcem trošku viac pochopiť Boha, čítam knihy. A v neposlednom rade, keď chce Boh povedať niečo mne, prihovorí sa mi pomocou filmu. Neviem úplne prečo… Možno to bude tým, že vie, že mám veľmi rád filmy a seriály.

Katarína: Boha spoznávam najintenzívnejšie asi vo svojich zlyhaniach a nečakaných situáciách. Keď totiž idem v nejakých zabehnutých koľajach, často spadnem do pocitu, že mám svoj život pevne v rukách a vystačím si sama. Keď sa popálim a padnem na nos, vždy ma udivuje, aká je jeho láska skutočná a nepodmienená. Prekvapuje ma, že ma to stále prekvapuje. (úsmev)

 

BOH MÁ VŽDY SPÔSOB, AKO SA K NÁM PRIBLÍŽIŤ

Peter: Napriek tomu, že nie vždy je ľahké živiť sa svojimi talentami, je to úžasné. Často s Katkou „hrabeme“ peniaze na najbližší nájom a odvody. No vieme, že keby sme nerobili to, čo robíme, zožieralo by nás to vo vnútri. Vo veľa veciach by bolo pre nás jednoduchšie zamestnať sa a nerobiť to, čo robíme, ale ako som už spomenul, pre nás je veľmi dôležitá sloboda v tom, čo robíme. Konkrétne v našom zameraní nám túto slobodu skoro nič iné neumožňuje. Takže vždy, keď príde ťažšia chvíľka, spomenieme si, prečo to robíme a ako to máme radi.

Na tejto ceste nám pomáha aj spoločenstvo, do ktorého s manželkou patríme. Skladá sa z viacerých skupiniek. Stretávame sa každý týždeň a spoločne kráčame životmi. V istom zmysle viem, že títo ľudia sú tu pre nás, vždy za nami stoja, modlia sa za nás a my za nich. Snažíme sa otvárať na hĺbku a vravieť si o svojich problémoch a pocitoch a viem, že skrze to Boh často koná.

Katarína: Mne na mojej ceste veľmi pomáha aj môj manžel Petrolej. (úsmev)To, že sa denne rozprávame o svojich myšlienkach, postojoch. Jeden vďaka druhému sa učíme láske, aj keď je to občas učenie sa na omyloch. Pomáha mi naša malá skupinka – ľudia, ktorí mi zdieľajú svoje životy bez prikrášlení a vďaka ktorým si týždeň čo týždeň musím uvedomiť, čo sa deje so mnou, vo mne. A ešte… na ceste k Bohu mi pomáha sám Boh, lebo úprimne, ja sama často túžim veľmi, veľmi málo.

Peter: Vo viere ma najviac ovplyvňujú životné situácie, v ktorých sa ocitnem, a Boží hlas v nich, ktorý mi hovorí, čo ďalej. Či už skrze Bibliu, ľudí, rodinu, spoločenstvo alebo čokoľvek iné. Ježiš je pre mňa Bohom a zároveň priateľom. Boh, ktorý vzkriesil Lazára z mŕtvych, ktorý miloval Petra napriek tomu, že ho zaprel. Zjavil sa Pavlovi, keď ho prenasledoval, a odpustil hriechy chromému. Je pre mňa niekým až príliš osobným, tým, ktorý robí všetky spomenuté veci aj pre mňa a, samozrejme, omnoho viac. Ten, ktorý si vystačí bez mojej lásky, no napriek tomu po nej túži. Neustále v ňom môžem objavovať niečo nové, no aj tak si myslím, že vidím len maličkú kvapku vody v nekonečnom oceáne.

Katarína: Ježiša vnímam v každom období života trošku inak. Myslím si, že má veľa strán. Čo sa však nemení, je, že je zmyslom a cieľom všetkého. A vôbec nezáleží na tom, či si to práve uvedomujem alebo po tom túžim.

Občas prídem do bodu, keď sa naozaj preverí, či svoje „Verím v Boha“ myslím vážne. To ovplyvňuje moju vieru, takéto situácie ju konfrontujú. Okrem toho moju vieru ovplyvňuje čas strávený s Bohom alebo autori píšuci o ňom.

Peter: K tomu, aby som Božiu lásku cítil osobne, mi pomáha, keď sa mu úplne otvorím, priznám svoju slabosť, často nie len pred ním, ale aj pred druhými. Pri mnohých veciach mi trvalo roky, kým som si ich dokázal priznať, no potom ma zaplavila nepredstaviteľná láska. Myslím si, že každý človek to môže mať úplne odlišné. Nebál by som sa však toho, že by pre nás Boh nevymyslel spôsob, ako sa k nám priblížiť.

 

 

3 kroky, ktoré nám pomáhajú na ceste viery:

• Spoločenstvo – miesto, kde sa môžeme otvoriť, modliť a stáť za sebou.
• Čas strávený s Bohom, vyhradený vyslovene jemu samému.
• Knihy od Lewisa, Chesterona a Tolkiena.

 

 

SÚŤAŽ

Aj vy máte radi krásu a umenie? Ukážte nám, ako tvoríte vy. Pošlite nám fotky, alebo nám napíšte na [email protected], ako vy radi tvoríte krásu – či už v kuchyni, na papieri, v byte, či na záhrade… Na jedného z vás čaká ilustrácia a plátenka s originálnou potlačou od manželov Ličkovcov.