Manželia Motýľovci: Janko sa druhýkrát narodil, a to skutočne – pre nový život

Janko Motýľ (46) začal svoj boj s rakovinou pred siedmimi rokmi. I keď bol jeho stav päť rokov stabilizovaný, nádor na mozgu mu znovu ožil a minulý rok musel ísť na náročnú operáciu do Nemecka. Tá sa podarila. Najprv sa na ňu vyzbierala veľká suma peňazí, modlil sa, kto len mohol, a Motýľovci teraz svedčia o Božom zázraku. Celý priebeh tohto príbehu opisuje najmä jeho manželka Janka (38), pretože Jankova reč sa ešte stále zotavuje.

Päť rokov to vyzeralo na Jankovu výhru v boji s rakovinou, lenže nádor sa znovu ukázal. Ako ste na to reagovali?

Úprimne – aj keď sme tušili, že sa niečo deje, toto sme nečakali. A nečakali sme ani to, že sa to už nebude dať liečiť tak ako predtým – ožarovaním. Nedalo sa to ani operovať, keďže nádor bol hlboko v mozgu a zákrok bol na Slovensku nevykonateľný. Nádor bol veľký, zhubný a stále rástol. Vedeli sme, že ide o čas a máme iba „jediný pokus“.

 

Tento pokus sa mal podariť na náročnej a drahej operácii v Nemecku. Verili ste, že sa vám tam podarí dostať?

Veľmi silno som od úplného začiatku cítila, že toto je Boží plán a že spraví cestu aj tam, kde sme ju my nevideli. V tom čase sme ani len netušili, že sa môže stať aj to, že nám poisťovňa liečbu neuhradí. Keď sme už vedeli, že poisťovňa dá od toho ruky preč, zbierka bola jediná možnosť.

 

Takže ste založili zbierku?

Áno, ale Janko najprv robil všetko preto, aby to nemuselo ísť takto. Nechcel svojou chorobou kohokoľvek zaťažovať. Z obáv o jeho život a kvôli naliehavosti času, ktorý nás tlačil, sme sa dostávali do mnohých konfliktov, ktorých dôvodom bolo, paradoxne, dobro toho druhého. Vyslovene riešil, že nechce, aby som mala ťažkosti s prevozom jeho tela zo zahraničia. Bol to boj zo všetkých strán – fyzický, psychický, duchovný, vzťahový, finančný, súkromný, pracovný, manželský aj rodičovský.

 

 

65 000 EUR ZA SEDEM DNÍ

Čo vám pomohlo pohnúť sa?

Počas celého riešenia tejto situácie som silno cítila Božiu láskavú naliehavosť. V zmysle: „Ver mi, aj keď máš pocit, že sa všetko okolo teba zosypáva, aj keď nič nenasvedčuje tomu, že to bude v poriadku. Len mi ver.“ Učil nás šialene mu dôverovať aj v tom, že sa vyzbiera obrovská suma peňazí, že to bude rýchlo, že Janko operáciu zvládne a všetko bude v poriadku.

Pán Boh vie, že som sa s ním aj pohádala. (smiech) Prosila som ho, nech ma napriek tomu, že to tak silno cítim, ubezpečí, že toto celé je jeho, nie moje. V tomto odovzdaní som vyplakaná a s Pánom Bohom „vyhádaná“, ale odovzdaná, vošla do obývačky, kde stál Janko – a v tej chvíli mu prišla správa na mobil, že sa za nás budú modliť muži z nášho spoločenstva a dávajú k tomu aj výzvu na finančnú pomoc. Vtedy sa aj u Janka všetko pohlo a vykročil do dôvery s Bohom.

 

Zbierka na Jankovu operáciu bola ako veľký zázrak. Je to tak?

Zbierka bola jediná cesta. Verili sme, že Boh sa bude dotýkať sŕdc a zabezpečí potrebné financie. Pár minút po tej správe o modlitbe a pôste sa nám ozval jeden známy bez toho, aby vedel, čo sa práve deje. Keď sme mu povedali o zbierke, do pol hodiny nám volal späť s tým, že ideme do toho. Ešte v ten večer nám ďalší známy do polnoci vytváral na Facebooku profil, na druhý deň iná dobrá duša grafiku. Bol piatok večer a do sveta sme pustili našu prosbu o pomoc. Ráno sme sa zobudili do nezabudnuteľného dňa. Do obrovského množstva správ, telefonátov, odkazov. Ten zástup, ktorý sa za nás postavil a ktorý hneď rozhodil siete a hľadal riešenia, každý ako vedel, bol neskutočný. Za prvý deň sa nám vyzbieralo 10 000 eur. Za týždeň bolo našou prosbou oslovených státisíce ľudí – krížom celé Slovensko a svet. Na siedmy deň suma na účte dosiahla 65 000 eur, čím sa nám otvorili brány nemocnice. Bola to totiž suma potrebná na zabezpečenie termínu operácie.

 

 

UČIL SA, AKO SA VOLÁ, ŽE MÁ DETI

Skúste opísať očakávania, ktoré ste mali pred operáciou v Nemecku. Scenáre mohli byť rôzne, ale Boh vám doprial tú najlepšiu verziu. Dá sa povedať, že Janko sa druhýkrát narodil?

Janko bol pred operáciou na modlitbe mužov, kde sa zaňho v jednej chvíli modlilo takmer sto mužov, medzi ktorými bolo aj mnoho kňazov. V tej chvíli prvýkrát v živote sám vnímal slovo poznania: „Zrodíš sa pre nový život.“

Keď mi to doma povedal, mala som obavu, ako to Boh myslel, lebo novým životom mohol byť aj život večný – po smrti. Ale prijímala som, nech sa stane jeho vôľa. Boh to však naozaj poňal doslova. Janko sa druhýkrát narodil, a to skutočne – pre nový život. Aj pre tento tu na zemi, aj ten pre večnosť. Od operácie preňho totiž neexistuje nič dôležitejšie ako čas s Bohom.

 

Vedeli ste, že po operácii môžu nastať komplikácie. Čo všetko hrozilo?

Už samotná operácia bola veľmi nebezpečná. O tom, čo všetko sa môže stať počas operácie, sme boli informovaní aj pred samotným zákrokom. Okrem toho, že hrozilo, že to nemusí zvládnuť vôbec (čo by hrozilo aj v prípade, ak by sa s nádorom nič nerobilo – bola by to len otázka času), hrozila aj strata pamäti, strata reči, sluchu, zraku, ochrnutie, mohol ostať ležiaci, mohlo dôjsť k úplnej zmene povahy, mentálnych vlastností, prežívania. Tých rizík bolo veľmi veľa. Šli sme do toho s vedomím toho všetkého.

 

A tento krok dôvery si Boh použil. Však?

Veru, pri nástupe na hospitalizáciu nás doslova šokovalo, keď sme sa dozvedeli, kto bude Janka operovať. Keď nám povedali, že to bude profesor, ktorý je uznávaná celosvetová špička v takýchto zákrokoch, vedeli sme, že toto mohol vybaviť jedine Boh. Bol to dlhý deň. Za Janka sa modlilo nespočetné množstvo ľudí, bola to obrovská sila, ktorá bola fyzicky citeľná.

 

Ako sa Janko dával či stále dáva po operácii dokopy?

Operácia dopadla veľmi dobre. Teraz pri kontrole sa lekári s odstupom času vyjadrili, že ani sami by si nemysleli, že to takto môže dopadnúť. Vybrali celý obrovský nádor, pričom Janko ostal Jankom. Aj napriek tomu, že po operácii nerozprával, nedokázal spájať zmysluplné slová, mnohé sme sa učili: ako sa volá on, ako sa volám ja, vysvetľovala som mu, že máme deti a ako sa volajú, púšťala som mu piesne, ukazovala videá, fotky. Postupne nabehol, rozpamätal sa na všetko. Keď mi pár dní po tom, čo nevedel, že má deti, povedal aj celkom zrozumiteľne, či som nezabudla, že Samko má termín u zubára, vedela som, že je späť. Robil rýchle a obrovské pokroky.

 

 

IDE O VŠETKO, IDE O ŽIVOT

Je úžasné, ako ste vo všetkom vnímali Božiu blízkosť…

Prítomnosť Boha v celej tejto situácii sa nedala prehliadnuť. Napríklad aj v situácii, keď sme večer po prvom náročnom dni na izbe zaspávali, bolo z Jankovej postele počuť jasné a zreteľné celé Sláva Otcu. Pričom predtým za celý deň nepovedal nič. Plakala som. Bol to neskutočný zážitok. A celé to zaklincoval odovzdaným, až detským hlasom: „Dobrú noc, Mamka, dobrú noc, Ježiško.“ Vtedy som pochopila, že Panna Mária a Ježiš boli celý čas s ním.

 

Boli ste pripravení alebo zmierení s tým, že čo ak sa operácia nepodarí?

Na mnohé veci sa nedá pripraviť, lebo človek, ktorý to nezažil, si nedokáže predstaviť, o čom to je. Napriek tomu Janko už v začiatkoch svojej choroby povedal: „Som pripravený aj zomrieť.“ Pripravovali sme sa teda aj na túto možnosť. V pravde a otvorenosti.

 

Ako sa o vás Pán staral v ťažkom čase aj materiálne, psychicky? Veď ste predsa museli obetovať aj prácu, venovať sa popritom aj deťom…

Pán sa staral nesmierne. O všetko. Dotýkal sa mnohých sŕdc, ktoré nám boli nápomocné. Necítili sme núdzu. Paradoxne, to, čo sa dialo, bolo nádherné. Nebyť Boha, psychicky by sme to určite neustáli. Skutočnosť, keď doslova bojujete o život, je na psychiku obrovská záťaž. V podstate najväčšia, aká vie byť. Lebo ide o všetko. Ide o život.

 

 

ZRAZU AJ V BOLESTI CÍTITE RADOSŤ

Aj učeníci sa tešili Ježišovmu zmŕtvychvstaniu. Viete sa možno kvôli svojej skúsenosti aj viac vžiť do radosti veľkonočnej nádeje?

Prežívame nesmiernu vďačnosť voči Bohu a radosť z každého jedného dňa. Keď má človek osobnú skúsenosť, už sa inak ani nedá. Táto skúsenosť nás naučila bytostne prežívať Božiu prítomnosť vo všetkom. Veriť mu bez ohľadu na to, čo sa deje, čo vidíme. Vidieť veci duchovným zrakom.

 

Ako by ste vysvetlili iným ľuďom (ktorí až tak celkom nerozumejú), čo to je, že Ježiš porazil smrť a zvíťazil nad tmou?

Predstavte si, že všetku ťarchu, ktorú nesiete, môžete odovzdať niekomu inému, aby ju on niesol za vás alebo minimálne s vami. Stačí Bohu povedať: „Áno. Tu som. Ty sa postaraj.“ A odovzdať to. Človeku sa veľmi uľaví a v tejto odovzdanosti Boh koná a začínajú sa diať veci. Zrazu aj v bolesti cítite radosť, aj v trápení nachádzate pokoj. A kríž sa pre vás stáva darom. Nie kvôli bolesti, ale kvôli hlboko prežitej osobnej skúsenosti Božej prítomnosti. A verte mi – po tejto skúsenosti už nikdy nebudete ako predtým.

 

Sú ťažké časy, koronavírus ešte poriadne nedoznel, je tu vojna. Vedeli by ste napriek tomu potvrdiť, že Ježiš nám dáva nádej, ktorá sa nikdy nekončí?

Aj Ježiša ukrižovali. Aj on trpel a nikomu neublížil. Aj preto nám rozumie. Aj on prosil Otca, aby ho minul tento kalich utrpenia. Ježiš je nám bližší, ako si myslíme. Rozumie našim obavám, bolestiam, ale nikdy nás v nich nenechá samých. A ak mu to dovolíme, bude konať. Bude meniť okolnosti, situácie, ale hlavne naše srdcia. Boh chce, aby sme boli ako deti. Aby sme mu úplne a vo všetkom dôverovali.

 

Facebookový profil Pomoc pre Janka: https://www.facebook.com/janmotyl1975