Manželia Ľubka a Pavol Dominik Solárovci: V tvorbe aj v živote sa držíme Božieho „dizajnu“
Náš príbeh je veľmi špeciálny a aj dosť dlhý, keďže sme manželmi už jedenásť rokov. Chodili sme spolu na diaľku, potom v Anglicku, po svadbe žili v Dánsku a pár rokov v Trnave, kde sme si opravovali zdedený domček. V tomto putovaní svetom a životom sa snažíme počúvať Boží hlas a hľadáme, kde nás chce mať. Sme Ľubka (35) a Pavol Dominik (44) Solárovci.
Autor: manželia Solárovci
Ľubka: V renovácii zdedeného domu sme našli spoločnú záľubu a bez detí sa nám podarilo zveľadiť túto schátranú chalúpku nízkonákladovo a originálne. Keďže potomstvo stále neprichádzalo, v roku 2013 sme sa stali profesionálnou rodinou pre dve deti z detského domova a štyri roky sme kvôli nim pristavovali, keďže v dvoch izbách nám bolo veľmi tesno. V roku 2017 však prišla manželská kríza, kedy sme vzdali tohto povolania a odišli znovu do Dánska, opravovať naše manželstvo. S Božou priazňou a milosťou sme sa znovu zblížili, oddýchli si v stabilite a zabezpečení, ktoré sme tam dostali, a vrátili sa na Slovensko plní nových síl, vízií a odhodlania zmeniť svet.
BOH PLNÍ TÚŽBY, MY SVOJE SĽUBY
Veľmi sme túžili stať sa rodičmi, no biologicky sa nám to nedarilo, a tak sme sa začali pripravovať na adopciu. Keďže na vysnívané bábätko sa čaká aj roky, prijali sme možnosť pestúnskej starostlivosti, ak by išlo o menšie dieťa. Už po pol roku mali pre nás vzácnu ponuku, krásnych súrodencov Reného (3,5) a Sofiu (2). Neváhali sme a začali dlhý proces, aby mohli nájsť u nás domov. Koronavírus situáciu trochu skomplikoval, no 1. júna 2020 sme si už domov viezli dve usmiate blonďavé detičky a začali prispôsobovať svoj život ich potrebám.
Rok predtým sme však dali jeden sľub, ktorý sme ani kvôli deťom nechceli stiahnuť: odsťahovať sa na pár rokov do Česka ako laickí misionári. Pozvanie sme dostali od pána dekana, Augustína Slaninku, a veríme, že to bolo Božie volanie. Jeho naliehavosť a stav Katolíckej cirkvi v tejto ateistickej krajine nás utvrdili v tom, že to stojí za tú obetu, opustiť načas svoju domovinu, rodiny a pohodlie živého spoločenstva.
VO SVOJEJ TVORBE UKRÝVAM HLBOKÉ SYMBOLY
Pavol Dominik: Mám veľkú radosť z toho, že môžem zjavovať Božiu pravdu a krásu skrze svoju výtvarnú tvorbu. Spomeniem napríklad náš zatiaľ najväčší projekt, keď v spolupráci s jednotlivcami, ale aj s mestom Kremnica, vznikla Biblická krížová cesta. Prvým podnetom sa pre nás stali prázdne kaplnky, ktoré sme objavili na prechádzke po kalvárii na jeseň v roku 2018. Tam mi Boh pripomenul túžbu, ktorú som si niesol v srdci už od návratu z Dánska.
S pomocou priateľov sme oslovili miestne autority, aby sme im predstavili náš projekt a poprosili o ich schválenie a podporu. Boli sme príjemne prekvapení najmä postojom pána primátora, ktorý nás bez problémov prijal, vypočul a rozhodol sa nás v tejto umeleckej aktivite podporiť aj hmotne, a to napriek tomu, že je ateista. Pozvali sme do spolupráce miestnych umelcov, kresťanov, študentov a získali tím dobrovoľníkov, vďaka ktorému sa nám podarilo stvárniť jednotlivé zastavenia v životnej veľkosti úplne novým spôsobom.
Som si vedomý, že moderné spracovanie zastavení nemusí splniť očakávania každého. Myslím si však, že sa nám podarilo priblížiť súčasnej dobe a prehovoriť jazykom súčasného človeka. Zatiaľ táto inštalácia na kalvárii nie je časovo ohraničená, ale jej návštevu netreba odkladať, keďže diela nie sú chránené pred vandalizmom a poškodením. Ani Ježiš nekráčal na Golgotu s ochrankou a tak tieto symbolické sochy je možné nielen vidieť zblízka, ale sa ich aj dotknúť. Verím, že na tejto kalvárii sa Ježiš osobne dotýka mnohých sŕdc, cez symboly, naše zmysly a aj citáty z Biblie.
CHCEME, ABY SI NÁS OTEC POUŽÍVAL
Ľubka: Momentálne bývame na fare v malej obci Bystré, čo už je pomaly v Orlických horách. Na farskej rade nás síce varovali, že je to veľmi chladná stará budova, kde sa kúri iba drevom, a že to bude výzva prezimovať tu, ale ani to nás neodradilo. A v najtuhších mrazoch nás Otec prekvapil aj darovanou fúrou dreva! Túto farnosť má na starosti mladý kňaz, ktorý sa venuje mládeži. Nadviazali sme spolu veľmi priateľský a úprimný vzťah. V obci sa nachádza aj veľký zbor Církvi bratrskej (CB), čo je pre nás príležitosť pre ekumenickú spoluprácu a priateľstvá. Totiž, ono to je vlastne ich najstarší zbor v Česku a katolíci sú tu v menšine. Viete si predstaviť, že ich vzťahy nie sú veľmi blízke, skôr naopak. Modlíme sa za to, aby nás Otec „postavil do tejto medzery“ a použil pre uzdravenie mnohých vzťahov a zranení medzi týmito dvoma duchovnými rodinami.
Bratov v CB v Dobruške sa nám podarilo navštíviť len raz, na poslednej verejnej bohoslužbe na jeseň 2020, než boli na istý čas úplne zrušené. V tom čase bolo platné opatrenie, že sa nesmie na bohoslužbách spievať, tak sme boli zvedaví, ako sa s tým vysporiadajú na stretnutí, kde takmer polovica času patrí chválam! Cestou autom nám hralo CD kapely eSPé a aj s deťmi sme s nimi spievali naplno. Keď sme vchádzali do kina, kde sa stretávajú, počuli sme zo sály slovenskú pieseň, akoby sme sa vrátili v čase. Miesto spievania chvál počúvali cez reproduktory pieseň od eSPé Veríme ti. Cítili sme sa špeciálne privilegovaní, že sme akoby znovu „doma“, na našich chválach. Bolo to naozaj vzácne, keď potom pustili ďalšiu pieseň Verný Boh; že po mesiaci bez spoločenstva tu v cudzine sme sa mohli pridať do známych chvál v našom jazyku, aj keď len v duchu a tancom! Nikto nevedel, že prídeme, a nezvyknú spievať slovenské chvály, takže to bolo celé zázračne načasované. Keď bol priestor pre svedectvá, manžel vystúpil k mikrofónu pozdieľať sa o tom, ako nás Boh zavolal do Čiech . Po skončení stretnutia nás spontánne pozvala jedna rodina z Bystrého na obed. V tomto sú protestanti pre nás príkladom, ako sa vedia zaujímať o nových ľudí a pohotovo otvoriť svoj domov, a budovať vzťahy aj v čase pandémie. Veľmi nás to potešilo a stali sa pre nás tu v našej dedinke vzácnym kontaktom.
AKO VYZERAJÚ LAICKÉ MISIE?
Pavol Dominik: Od Nového roka som začal pravidelne slúžiť bohoslužbu slova každú nedeľu v hlavnom farskom kostole v Dobruške. Keď sa mi raz ozval jeden brat z CB, že by rád išiel so mnou, hneď som ho poprosil, či by mohol zobrať aj gitaru a obohatiť našu tichú liturgiu zopár piesňami. Ochotne to prijal a spevom ho podporila aj Ľubka, takže celá bohoslužba bola úplne iná, keď zaznela chvála, aj ukazovačka pre deti na záver. Ľudia to ocenili a pozvali ho aj nabudúce.
Mojou ďalšou náplňou práce je úloha „pisára“. Zapisujem do matrík zosnulých aj krsty za posledných zopár rokov, čakajú ma ešte sobáše. Pri tom prepisovaní som sa zamýšľal nad tým, ako pekne ľudia píšu o zosnulom – a čo by asi napísali o mne? Hlavne keď som zapisoval človeka, ktorý bol len o deň mladší odo mňa. V dielni pracujem na dokončení mobiliáru pre jednu kaplnku, kde tvorím nový bohostánok z lipového dreva, z kusu hrubého kmeňa. Držím sa Božieho dizajnu kresby dreva, je úžasná.
Veľmi sme sa tešili, že aj keď sme tak ďaleko, budeme môcť sledovať Godzone tour 2020 online. Tento film z produkcie nášho Spoločenstva SP sme odporúčali a zdieľali všade, kde sa dalo. Kvôli opatreniam sa nám premiéru podarilo pozerať len v dvoch malých skupinách. Prvý večer s dvoma kňazmi a zopár mladými v Diecéznom centre mládeže. Rozprával som im o histórii projektu Godzone a po filme sme sa spolu modlili. Mladí boli dotknutí. Na druhý večer sme pozvali ľudí ku nám domov. Pozvanie prijal Augustín Slaninka, aj brat z miestnej CB so synom. Naše deti to pozerali už druhýkrát, spontánne tancovali, vlajkovali a boli nám príkladom v slobode pri chválach. Videli sme, že aj bratia protestanti boli týmto duchovným posolstvom rovnako nadšení. Tento rok som sa s nimi dokonca začal stretávať pravidelne, ako malá skupinka, každý utorok večer na príhovorné modlitby. Modlíme sa za ľudí z obce, katolíkov a protestantov, za spustenie komunity IN DIALOGO pre závislých, za potravinovú banku, politických predstaviteľov a hlavne za trpiacich a zomierajúcich na COVID-19.
3 kroky, ktoré nám pomáhajú na ceste viery:
- oddychujeme v Otcovej láske, ako malé dieťa
- zabúdame na to, čo je za nami a hľadíme s nádejou dopredu
- pestujeme vďačnosť vo všetkých okolnostiach
QR-kód – text: Pozrite si dokument, ako vznikala Biblická krížová cesta v Kremnici: