Manželia Hanusovci: Zažiť krízu v manželstve? Je to normálne, dokonca nevyhnutné

Titulná snímka: archív Hanusovcov / selfie

V ich okolí sa trápili a rozpadali vzťahy, a tak sa rozhodli hľadať odpoveď na otázku: „Ako prísť v manželstve k vnútornej spokojnosti?“ Výsledkom je knižný rozhovor Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť, ktorý pripravili s talianskymi manželmi Salvatorem a Ritou Ventrigliovcami. O tom, ako si vybrať životného partnera, čo je dôležité pri krízach, ale aj aké mýty o sexuálnom živote už dávno neplatia, hovoria novinári a manželia Zuzana a Martin Hanusovci.

Ako si správne vybrať partnera na celý život?

Zuzana: V prvom rade musíme poznať sami seba a vedieť, kým sme. Ale určite je dobré mať v hlave nejaký koncept a rozumové kritériá. Na začiatku vzťahu však dôležitú úlohu zohráva láska. A tento silný cit môže sčasti zahmliť aj naše požiadavky.

Martin: Čím je medzi manželmi viac rozdielov, tým je potrebnejšia ľudská zrelosť u oboch partnerov. Dôležité je mať určitý spoločný hodnotový rámec a vzájomnú tolerantnosť.

Ľudia dnes vstupujú do manželstva oveľa starší ako v minulosti…

M: Áno, a vyplývajú z toho aj rôzne problémy. Celé roky si budujú svoj dospelácky život s rôznymi návykmi, ale aj zlozvykmi. Majú už istý životný štýl. A potom príde manželstvo, kde sa individuálna stránka človeka musí potlačiť, lebo prichádza zodpovednosť – a tu mnohí narazia. Je to kultúrny šok, vďaka ktorému mnohé páry zažívajú krízu už v prvých rokoch manželstva. Rozvody krátko po sobáši sú čoraz častejšie.

MANŽELSTVO JE SAMO OSEBE VEĽMI NÁROČNÉ

Krízy prichádzajú do každého manželstva… Nepomohla by kvalitná príprava na manželstvo?

Z: Pri civilných sobášoch nie je potrebná žiadna príprava. Cirkev je jediná inštitúcia, ktorá ju ponúka. Bolo by ideálne, keby si kvalitnou prípravou na manželstvo mohli prejsť všetci bez ohľadu na to, aký typ manželstva uzatvárajú. Bohužiaľ, aj v rámci náuk, ktoré ponúka Cirkev, chýba hlbšia ľudská formácia. A tak aj snúbencom, ktorí prešli prípravou na sobáš, často chýba zrelosť, ktorá je veľmi potrebná pri prekonávaní rozdielov a iných ťažkostí.

Problémy v manželstve často vychádzajú z toho, že sa ľudia nepoznali – nie ako pár, ale sami seba. Nemali zadefinované, kým sú, nepoznali svoje hranice, limity a obmedzenia, ale aj svoje potreby, bez ktorých nevedia byť šťastní. Toto všetko môže zaľúbenie na určitý čas prekryť. Z romantických predstáv však časom vytriezvieme. A to je chvíľa, keď je potrebná osobnostná zrelosť partnerov.

M: Manželstvo je samo osebe veľmi náročné. Žijeme v dobe, keď sú na nás kladené veľmi vysoké nároky, a predmanželské kurzy a prípravy majú preto dnes ešte väčší význam ako kedykoľvek inokedy.

Ako sa dnes pozeráme na manželstvo?

Z: V našom priestore je ešte stále ideál manželstva zachovaný. Ak sme vo fungujúcom vzťahu, rátame s tým, že smerujeme k sobášu. Zmenil sa však koncept manželstva: Už nie je spoločenský tlak na to, aby manželia spolu vydržali za každú cenu.

Dôležité je vedieť, že cieľom kresťanských manželstiev nie je spolu vydržať so zaťatými zubami a žiť paralelne ako dve koľajnice, ktoré sa nikdy nepretnú. Môžeme v ňom byť naplnení a spokojní aj napriek problémom a krízam, ktoré prídu. Realita je však taká, že veľmi veľa manželstiev sa trápi.

Boli tieto páry motiváciou napísať knihu o manželstve?

Z: Nápad prišiel, keď sa v našom okolí začali rozpadať manželstvá, za ktoré by sme dali ruku do ohňa, že spolu ostanú – dokonca aj páry z veriaceho prostredia. A to boli pre nás červené kontrolky. Povedali sme si, že by sme sa mali reálne pozrieť na náš vzťah. Rozmýšľali sme, čo urobiť, aby komunikačné problémy nezašli až tak ďaleko. Chceli sme nájsť odpoveď na otázku, ako prísť v manželstve k vnútornej spokojnosti.

M: Pri skladaní manželského sľubu sú všetci presvedčení o tom, že spolu zostanú. Taký je plán. Ale potom príde kríza, ktorá je normálna, dokonca nevyhnutná. Dnes sa už prvá veľká kríza bežne rieši rozvodom.

Čím to je?

M: Rozvody sa stali bežnými, stretávame sa s nimi o svojom okolí. Je ľahšie presvedčiť sa o tom, že sme vlastne k sebe nikdy nepatrili, lebo máme rozličné povahy a záujmy, ako sa snažiť zachrániť rozpadajúce sa manželstvo. Je za tým aj pomýlený koncept, že v nejakom inom vzťahu ma čaká moja spriaznená duša.

Je to mýtus?

Z: Áno, lebo v prípade, že nejde o toxické manželstvá, sa nám tie isté problémy s najväčšou pravdepodobnosťou objavia aj v našich nových vzťahoch. Veľa problémov v manželstve spôsobujú nevyriešené zranenia, často z obdobia detstva. To sú však veci, ktoré nám nedokáže vyriešiť iný človek. Štatistiky tiež dokazujú, že aj druhé a tretie manželstvá sa rozpadajú.

OBJAŤ ZRANENÉ DIEŤA VO SVOJOM PARTNEROVI

Znamená to, že za krízami je niečo viac ako len nedostatok romantiky alebo chyby v komunikácii?

Z: Manželstvo je vzťah, do ktorého dávame veľa, ale veľa od neho aj očakávame. Časom sa v ňom však začnú prejavovať naše zranenia a traumy. Keď vyjdú na povrch, môžeme pracovať na ich uzdravení. A v mnohých prípadoch sa tým aj vyrieši samotná kríza. Takže ak sa chceme dostať z krízy, dôležitá je práca na sebe samom. Lebo ani kurzy dobrej komunikácie nám nepomôžu, ak sa neuzdravia naše vnútorné zranenia.

Určite je ideálne, ak chcú na sebe pracovať obaja manželia. Čo ak má o to záujem iba jeden?

M: Často sa stáva, že jeden z partnerov problémy vo vzťahu popiera a nechce ich riešiť. Ani v takom prípade to však netreba vzdať. Svojho partnera nemôžeme nútiť k zmene, ale keď my sami pracujeme na sebe, tak sa zvyšuje pravdepodobnosť, že si náš partner (ak nie je úplne zatvrdnutý) všimne zmenu a pozitívne na ňu zareaguje. Aj keď ideálne je, keď na sebe pracujú obaja, vtedy je šanca na záchranu vzťahu vyššia.

Aký by mal byť vzťah po prekonanej kríze?

Z: Výsledkom prekonanej krízy je oveľa hlbšie a intímnejšie prepojenie manželov. Obaja spoznajú zranené dieťa vo svojom vnútri a budú schopní objať zranené dieťa vo svojom partnerovi. A to ich spojí na úplne inom leveli intimity a vnútorného prepojenia, že to zaľúbenie a láska, ktorú zažívali na začiatku vzťahu, sa im bude zdať slabá. Najhlbšie vyjadrenie lásky po kríze sú slová: „Chcem s tebou zostarnúť.“ Rozhodnutie, že chcem, aby sme boli spolu aj v krehkosti starnutia, keď už naše telá nebudú dokonalé, keď už nebudeme vládať.

Spája sa mi s tým slovo neha. Romantika a vášeň pominú a ostane neha, jemná láska, ktorá je pozorná k tomu, čo cíti ten druhý – aj k jeho obmedzeniam fyzickým, aj psychickým. A prijímam to, aký môj partner je, lebo už viem, čo ho určovalo, poznám ho a viem ho prijať aj s jeho históriou.

Zažili ste aj vy vo vzťahu vážnejšie krízy?

Z: Krízy sme mali viaceré, ale žiadna z nich nebola až taká dramatická. Pre nás boli náročné obdobia, keď sme prechádzali z jednej etapy manželstva do druhej – napríklad prechod z romantických začiatkov do reality života po narodení detí. Martin mal vtedy náročnú prácu a deti boli malé… Ale do tejto situácie prišiel zásah zvonka a my sme mali možnosť odísť na sabatický rok do Talianska. To nám veľmi pomohlo spomaliť, sústrediť sa na seba.

A aj my, tak ako asi všetci manželia, zažívame chvíle, keď sa musíme znova rozhodovať a povedať si: „Toto je môj muž, s ktorým chcem prežiť život.“ Nie každý si môže dovoliť rok bez práce. Ale dôležité je uvedomiť si, že ideme nesprávnym smerom a môžeme sa stratiť.

M: Zaujímavé je, že aj na tomto prípade je vidieť zradnosť ľudskej psychiky. Dnes, keď si spomeniem na obdobie prvých rokov, mi je až ľúto, že to tak rýchlo ubehlo. Vtedy som zažíval chvíle, keď som cítil rozčarovanie z reality starostlivosti o deti, neustáleho deficitu spánku a všetkých ďalších povinností. Myslím si, že mnoho mužov zažíva podobné chvíle, keď sa sami seba pýtajú: „Toto som chcel? Nebolo by mi lepšie samému?“ A v tom je tá zradnosť. Keď sa na to dnes pozerám spätne, mám pocit, že to bolo veľmi naplnené a dobré obdobie, aj keď vtedy som to chvíľami tak neprežíval.

Deti prinášajú do manželstva vyrušenie, ale sú aj dôvodom, prečo spolu ľudia ostávajú…

Z: Ak by boli deti jediný dôvod, prečo spolu ostať, tak to je veľmi málo. Deti môžu byť motiváciou pracovať na sebe, nevzdať boj o hlboké a intímne prepojenie so svojím partnerom, ale nie dôvodom, prečo spolu ostať.

ÚPLNE INÁ ÚROVEŇ LÁSKY

O manželstve ste sa vo svojej knihe rozprávali s manželmi Ritou a Salvatorem Ventrigliovcami. Prečo ste si vybrali práve tento pár?

M: Salvatore je neurológ a psychoterapeut, ktorý založil Centrum transakčnej analýzy, a Rita je gynekologička, sexuologička a párová terapeutka, takže môžeme povedať, že majú na témy manželstva odborné vzdelanie. Vzácne na ich príbehu je to, že oni sami si prešli dvomi hlbokými krízami a počas tej druhej už ležali na ich stole rozvodové papiere. Zažili dva roky nekomunikovania, keď sa navzájom cítili veľmi odcudzení. Dnes sú dôkazom toho, že aj napriek takýmto ťažkostiam sa dá dostať na úplne inú úroveň lásky. Ich vzťah si prešiel mnohými problémami a práve vďaka tomu narástol na úplne inú úroveň.

Názov vašej knihy je Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť. Kedy sa manželstvo zachrániť nedá?

Z: Ak ide o rôzne toxické vzťahy, v ktorých je fyzické, ale aj psychické násilie, pri niektorých nevyliečiteľných psychiatrických a psychologických diagnózach (sú to veci, ktoré aj Cirkev uznáva ako dôvod rozluky). Tiež v prípadoch, keď je pošliapaná ľudská dôstojnosť človeka, ktorý je nútený do vecí, ktoré sú mimo jeho hodnotového rámca. To sú všetko situácie, keď treba utekať preč – aj kvôli dobru detí.

M: Treba si však uvedomiť, že takéto vzťahy a diagnózy (narcistická porucha alebo iné patológie) tvoria len malé percento. Na Slovensku sa však rozvádza viac ako 40 % párov a najčastejšie uvádzajú ako príčinu rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. Do veľkej miery sú to však vzťahové problémy, ktoré by sa dali vyriešiť.

Aj toto bol motív, prečo vznikla vaša kniha?

M: Problémom dnešnej spoločnosti je, že – ako sme už hovorili – mimo cirkevného prostredia neexistuje príprava na manželstvo a ani záchranná sieť pre manželov, ktorí spejú k rozvodu. Rozvodové konanie je mimoriadne rýchle – akoby sme manželstvám v kríze už nedávali nádej.

Z: Je veľmi málo ľudí, ktorí sú schopní sprevádzať manželov v kríze. Mnohí manželia si síce uvedomujú, že by potrebovali párovú terapiu, ale nemajú na ňu finančné možnosti. Naša kniha má byť pomôckou aj pre takéto páry, ktoré si nemôžu dovoliť terapiu alebo z nej majú strach. Pomôcť môže tiež manželom, ktorí sa trápia v oblasti intimity, ale hanbia sa o tom hovoriť.

Takže vo vašej knihe otvárate aj oblasť sexuality?

Z: Áno, Rita ako párová terapeutka, gynekologička a sexuologička vniesla do oblasti manželskej sexuality veľkú slobodu. Keďže aj v tejto oblasti sa často dostávame pod tlak, ako by to malo vyzerať, koľkokrát do týždňa by sme mali byť spolu… A pritom je to oblasť, kde to každý môže mať trochu inak.

Otvorene sa s nami rozprávala dokonca aj o tom, že v čase najhlbšej krízy, keď sa spolu s manželom vôbec nerozprávali, spolu intímne žili a sex bol pre nich akýmsi záchytným bodom. Aj v krízach je dôležité nájsť si záchytný bod, kde sa vieme nejako prepojiť, priestor, na ktorom vieme spolu komunikovať, či už fyzicky, alebo intelektuálne.

Na takéto otvorené rozhovory o sexualite ešte nie sme celkom zvyknutí…

M: Zaujímavé je, že o sexuálnom intímnom živote dokázali naši respondenti hovoriť veľmi spirituálne a spôsobom, ktorý by sa možno pred rokmi zdal niekomu nepatričným. V čase hlbokej krízy cez telesné spojenie zakúšali medzi sebou prítomnosť Boha, a to im dávalo ďalší dôvod vydržať.

Aké mýty v tejto oblasti ešte búrate v rámci vašej knihy?

M: Napríklad mýtus o tom, že mužovi vo vzťahu chýba sex, lebo žena má často migrény alebo sa tak iba tvári. V dnešnej dobe je situácia často úplne iná: Na mužov sú kladené veľké nároky v práci aj doma, a preto je vo vzťahoch neraz problémom to, že muži majú menšiu chuť na intímny život, lebo sa cítia vyčerpaní. Ale môže to byť spôsobené aj závislosťou na smartfónoch a pornografii – to je dnes veľmi častý problém.

Z: Naša kniha tiež vyvracia mýtus, že sex je manželská povinnosť. Tento názor narobil v našom prostredí veľmi veľa škody. Sex nemá byť povinnosťou a nikto nemá právo si v manželstve sex vynucovať. Ján Pavol II. dal svojou Teológiou tela intímnemu spojeniu muža a ženy taký hlboký význam, že mu už nemôžeme dať nálepku manželskej povinnosti, ale – samozrejme – nemôžeme sa ho vo vzťahu vzdávať.

Je niečo, čo vás osobitne zaujalo pri tvorbe knihy?

Z: Oslovil nás koncept zraneného dieťaťa a pozreli sme sa do svojej osobnej histórie iným, oveľa hlbším spôsobom.

Knihu Takmer každé manželstvo sa dá zachrániť nájdete v eshope Slovo+ tu.

…

Snímky: Archív respondentov