Manželia Gogolovci z Takoy.sk: Boh má v našej firme centrálne miesto

Spoznali sa na kresťanskej „chatovačke“ rodinného spoločenstva. Od momentu prvého spoločného rozhovoru mali pocit, že sa poznajú odjakživa. Preto ich neodradila ani vyše tristokilometrová vzdialenosť, ani nepravidelné stretávanie a po viac ako štyroch rokoch chodenia sa rozhodli vstúpiť do manželstva a žiť na východe Slovenska. Tu si založili rodinu, v súčasnosti majú dvoch synov. A aj úspešnú firmu, ktorá dnes zamestnáva desiatky zamestnancov a poznajú ju ďaleko za hranicami Slovenska. Tatiana a Boris Gogolovci sa s nami podelili o to, aké to je byť kresťanom v biznise, čo by nemalo chýbať dobrému šéfovi, či s tým, čo považujú za svoj najväčší úspech.

Názov vašej firmy je „Takoy“, slovo zo šarišského nárečia, ktoré znamená hneď. Prečo práve toto meno?

T+B: Radi sa tak priznávame ku svojim koreňom. Zároveň to znamená, že chceme byť veľmi rýchli a flexibilní pri plnení požiadaviek našich zákazníkov. Znamená to aj istú proaktivitu, vášeň, zápal pre nové veci a nové nápady. Kto, ak nie my? Kedy, ak nie teraz, teda takoy? (úsmev)

 

Ako u vás vznikol nápad začať podnikať?

Boris: Obaja pochádzame z prostredia malých rodinných firiem a preto sme stále mali blízko k sebauplatneniu a kreativite. Keď teda prišla prvá šanca vytvoriť si e-shop, kreatívna Tatiana začala predávať prvé módne kúsky. Bolo to v roku 2009, teda v období finančnej krízy. Preto sme sa baleniu a príprave objednávok venovali po večeroch, keď sme prišli zo svojej práce. V začiatkoch nám pomáhala celá rodina. Tatianin otec a mama balili balíky, sestra tlačila štítky pre kuriéra, Tatiana robila faktúry a ja som odpisoval na maily. Takto fungovala z pivnice domu rodičov naša prvá manufaktúra (úsmev). Zaujímavé je, že v tej istej pivnici Tatianin otec začínal v roku 1991 vyrábať nábytok – história sa teda naozaj opakuje.

 

Podnikáte s metrovým textilom a žnete s ním úspech aj na svetovom trhu. Ako ste sa dostali k tejto netypickej komodite?

Boris: Za trinásť rokov „eshopovania“ sme vyskúšali niekoľko projektov. Prešli sme cez sedacie vaky k dizajnu, až sme sa napokon dostali k samotným látkam a založili značku Takoy.

 

Ako máte vy dvaja vo firme rozdelené úlohy?

Tatiana: Musím povedať, že práca v Takoy je vlastne mojím koníčkom. Okrem kreslenia a maľovania mám rada aj šitie. Už v ôsmich rokoch som so sesternicou navrhovala a na babkinej šľapacej singerke vyrábala vlastné modely nákupných tašiek. Ako štrnásťročná som si kúpila svoj prvý šijací stroj. Preto v Takoy riešim dizajn textilu od prvého nápadu na kresliacom tablete až po typy technológií, ako látky vyrobiť a potláčať. Boris je zasa organizačný typ. Venuje sa vedeniu ľudí a organizácii procesov – obchodu, marketingu a logistike.

Boris: Vnímame však, že kombinácia schopností nás obidvoch je práve to, čo robí Takoy jedinečným a dokáže nás odlíšiť od konkurencie. Samozrejme – od začiatku máme vo firme veľmi schopných a pracovitých ľudí, bez ktorých by sme takto vyrásť nedokázali.

 

 

ZA NAJVÄČŠÍ ÚSPECH POVAŽUJEME, ŽE MÁME SPOKOJNÝCH ZÁKAZNÍKOV

Čo vás na vašej práci najviac baví?

Boris: Bavia ma inovácie, nové projekty a nové trhy. Mojou túžbou je rozvíjať talenty ľudí, ktorí sa stali súčasťou Takoy a zdieľajú našu spoločnú víziu.

Tatiana: Veľmi sa mi páči, že naša práca je vlastne nekonečná studňa možností, nápadov a tvorenia. Ja sama mám z látok obrovskú radosť už keď tvoríme dizajn, a neskôr, keď si z nich niečo pre seba alebo rodinu vo voľnom čase reálne ušijem. Verím, že takúto radosť prinášame aj našim zákazníčkam či zákazníkom.

 

A s čím, naopak, zápasíte?

Boris: Nebaví nás byrokracia slovenských úradov. (úsmev)

 

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Boris: Asi to, že máme skvelých a spokojných zákazníkov, bez ktorých by Takoy nebol.

 

Je niečo, čo by ste si v rámci podnikania ešte radi splnili?

Boris: Ako lokálpatrioti by sme radi z našich kolegov v Bardejove vybudovali komunitu ľudí, ktorá bude inšpirovať ďalších k tomu, aby sa vrátili do tohto krásneho UNESCO mesta, aby sa Bardejov nevyľudňoval. Aby absolventi univerzít nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia, ale mohli nájsť dôstojné profesijné uplatnenie aj v takomto malom meste.

 

 

BOH NÁM UKAZOVAL AJ V DOBRÝCH, AJ V ZLÝCH ČASOCH, ŽE JE S NAMI

Kde má vo vašej práci, ale aj živote, miesto Boh? Mali ste to tak nastavené od začiatku vášho podnikania?

T+B: V súčasnosti má Boh v našej firme centrálne miesto, inak by to nemalo význam a bolo by to len márne naháňanie sa za peniazmi. V dobrých a zlých časoch nám Boh stále ukazoval, že je s nami a že túto firmu vedie a my sme jeho správcovia. Samozrejme, že sme si prešli vývojom a trvalo nejaký čas, kým sme sa v tomto vnímaní dostali tam, kde sme dnes.

 

Aké je to byť kresťanom v biznise?

Boris: Ak je podnikanie povolaním k niečomu vyššiemu, tak je kresťanstvo veľkou výhodou. Dáva príležitosť charakteru, obetavosti, pokore a veľkodušnosti. Páči sa mi myšlienka môjho kamaráta, ktorý na otázku, či je možné v dnešnej dobe kresťansky podnikať, odpovedá protiotázkou: „A je možné podnikať nekresťansky?“

 

Boris, vy ste súčasťou kresťanských konferencií pre podnikateľov, kde aj prednášate. Prečo?

Boris: Prednášam na kresťanských konferenciách, aby sa myšlienky hodnotového podnikania, slúžiaceho líderstva a rozvoja charakteru stali bežnou súčasťou kresťanských firiem na Slovensku. Veď hlavne kresťania by mali mať úprimný záujem o druhého človeka – či už na pracovisku alebo mimo neho.

 

Čo znamená pojem „slúžiace líderstvo? Čo je jeho podstatou?

Boris: Podľa mňa ho zadefinoval Ježiš, keď povedal, že prišiel slúžiť – a nie dať sa obsluhovať. V každodennej praxi to znamená, že líder nemá byť ten, čo sedí vo veľkom kresle a rozdáva rozkazy, ktoré majú byť bez výhrady splnené. Práve naopak, je to ten, ktorému záleží na ľuďoch, je im blízky, snaží sa im porozumieť. Má im pridávať hodnotu, oceniť ich a pomôcť im rásť tým, že im pomôže objaviť a rozvíjať ich talenty. A to si vyžaduje veľa času a často aj obety – je to naozaj služba.

 

Čo by podľa vás nemalo chýbať dobrému šéfovi?

Boris: Vo firme máme štyri základné hodnoty, ktoré vnímam, že sú univerzálne nielen pre nás, ale pre všetkých, ktorí by chceli niekoho viesť. V prvom rade je to aktívne budovanie vzťahov postavených na dôvere. Druhou hodnotou je úprimná a otvorená komunikácia založená na láskavej a pravdivej spätnej väzbe. Treťou je zodpovednosť predovšetkým za svoj vlastný špičkový výkon a štvrtou je neustála chuť inovovať a podporovať kreativitu. Tieto hodnoty sú pomôckou k tomu, aby som pomáhal tým okolo mňa rásť.

 

 

KEĎ CHCETE DÁVAŤ, MUSÍTE AJ ČERPAŤ

Manželmi ste trinásť rokov a rovnako dlhý čas spolu podnikáte. Ako sa dá skĺbiť manželstvo a práca tak, aby to dobre fungovalo? Nemáte zo seba niekedy „ponorku“?

Tatiana: Je pravda, že spolu fungujeme dvadsaťštyri hodín denne. Mnohí sa nám čudujú, ako sa to dá, ale nám je to úplne prirodzené a nevieme si to inak predstaviť. To si vynahrádzame tie roky pred manželstvom, keď sme sa takmer nevideli. (úsmev)

Výzvou je pre nás po príchode z práce vypnúť a do firemných starostí neťahať naše deti.

 

Ako oddychujete? Čo vám pomáha udržať si správne poradie hodnôt v živote?

Boris: Veľmi radi cestujeme, pretože to otvára nové horizonty a pomáha vypadnúť zo zabehanej rutiny. Veď to poznáte – keď chcete dávať, musíte aj niekde čerpať. A práve preto platí, že to úplne najdôležitejšie je každodenné stíšenie sa a stretnutie s Tým, ktorý dáva všetkej našej námahe zmysel.