Manželia Dankovci: Ak raz máme byť svätí, musíme zo seba niečo zbrúsiť

Umenie môže mať svoje miesto aj v manželstve. Ako sa to dá? O tom svedčia manželia Pavol a Ivana Dankovci.  

Ako spolu prežívajú umenie manželia Dankovci?

Pavol: Keď sme sa zobrali, mali sme veľké sny, že budeme spolu veľa tancovať, veľmi sme sa na to tešili. Trošku nám to prekazila korona. Stihli sme dokončiť jedno spoločné predstavenie – inscenáciu Áno? Sólo pre dvoch. Ale pre verejnosť sme ju zahrali iba štyrikrát. Bolo by na dlhé rozhovory popísať proces tvorby, keď dvaja umelci, ktorí predtým zvykli roky tancovať v tanečnom divadle Atak, sú zrazu manželmi a na tréningu iba sami dvaja – bolo to veľmi zaujímavé, veľa sme sa tam o sebe naučili.

Ivana: A to sme spolu tancovali už roky predtým a mysleli sme si, že keď budeme len dvaja, že to bude jednoduchšie. Ale stretli sa dve naše tvrdohlavé povahy. No na druhej strane z toho vzniklo veľmi pekné dielo.

 

Prežívate umenie aj vo všednosti?

Ivana: Umenie prežívame nielen pri tvorbe a tanci, ale som veľmi rada, že mám manžela, s ktorým môžem zdieľať aj to, že si spoločne pozrieme nejaké tanečné videá alebo sa vieme nadchnúť nad obrazmi v galérii. To je krásne, že sa môžem o tom porozprávať so svojím mužom.

 

 

Čo vás umenie spoločne učí?

Pavol: Spolu sa učíme, že pri umeleckej tvorbe neexistuje jedno správne riešenie.

Ivana: Keď som robila v základnej umeleckej škole, robila som toho veľa a bola som zvyknutá robiť veci sama. A myslela som si, že to je správne riešenie. Ale Paľko ma učí, že nie je jedno správne riešenie, ale každý pohľad je veľmi vzácny a tímová práca je veľmi dôležitá.

Pavol: Pre oboch je veľmi vzácne to, že sa učíme počúvať aj iný názor, lebo obaja sme veľmi silné osobnosti. A tam to niekedy narazí, ale to je dobre, lebo ak raz máme byť svätí, musíme aj jeden, aj druhý niečo zo seba zbrúsiť.

 

Ak si to rozmeníme na drobné, ako vyzerá umenie vo vašej každodennosti?

Ivana: Paľko veľmi rád aranžuje kvety, robí výzdobu. A spoločne sa o tom učíme aj rozprávať.

Pavol: Veľmi rád dekorujem stôl, prestieranie. A najčastejšie sa rozprávame o farbách – počnúc výčitkou, že nemám zladené ponožky s košeľou. Aj cez také drobnosti si Ivanka všíma, čo sa k sebe hodí. Alebo spolu veľmi radi sledujeme filmy, čo je tiež forma umenia, a radi sa o tom aj rozprávame. V poslednej dobe sme boli silno zasiahnutí seriálom The Choosen. Radi na seba nechávame pôsobiť aj audiovizuálne vplyvy.

 

Čo prináša umenie do vášho manželstva?

Pavol: Práve to, že môžeme o danej veci spolu hovoriť, čo sa komu páčilo, čo koho zaujalo, čo bolo ako natočené, farby…

Ivana: Umenie nás učí komunikácii. Nielen verbálnej, ale cez umenie sa učíme spoločne spoznávať a aj komunikovať pohybovo. Učíme sa o tom druhom niečo viac.