Manželia Bendíkovci: Sme v mnohých veciach rozdielni, a to je na tom pekné
Titulná snímka: Marek “Maky” Molnár
Monika a Patrik Bendíkovci sú manželmi od roku 2020. Spoločne aj pracujú a tak isto spoločne tvoria podcast Scribendi. Ako sa im pracuje bok po boku? O chodení, o období pred vstupom do manželstva, ale aj o tom, koho vzácneho by si pozvali do podcastu a mnoho ďalšieho sa dozviete v tomto rozhovore.
Aký je to pocit nepýtať sa, ale naopak, odpovedať na otázky?
Patrik: Z domu som naučený odpovedať na otázky (smiech). V skutočnosti ja oveľa radšej počúvam, ako hovorím, takže neviem bližšie špecifikovať tento pocit.
Monika: Pre mňa je to skvelý pocit, pretože nemám na pleciach tú zodpovednosť dobre položiť otázku, aby bola na ňu dobrá odpoveď.
Mnohí vás poznajú ako dvojicu z podcastu. Ako sa začala vaša spoločná cesta?
Patrik: Spoznali sme sa počas štúdia na vysokej škole v Nitre. Pracovali sme na spoločných projektoch a po chvíli kamarátstva sme spolu začali chodiť. Išli sme do toho vzťahu s tým, že chceme byť v budúcnosti manželia.
Monika: Ja ešte doplním, že toto obdobie bolo sprevádzané mnohými modlitbami, rozhovormi a rozhodovaním sa.
VŠETKY CHYBY NÁS POSUNULI VPRED
Čo považujete za najdôležitejšie v období pred svadbou?
Patrik: Keďže sme manželmi ani nie dva roky, nie je mi blízke v tejto oblasti rozdávať rady, ale na čo som si prvé spomenul je, že je dôležité tráviť čas aj s inými ľuďmi, nie len spoločne vo dvojici. Zisťovať, ako sa ten človek správa pred inými, ako sa správa v rôznych situáciách. Vtedy sa ukazuje charakter.
Monika: Pre mňa bolo tiež dôležité spoznať Patrikových priateľov aj rodinu. A odhaliť pred sebou všetky naše tajomstvá a celkovo život predtým. Samozrejme, nedá sa to po dvoch týždňoch chodenia, ale je to dôležité, keď sa už ten vzťah posúva ďalej alebo sa premýšľa nad zásnubami. Veľmi dôležité pre mňa bolo, aby Patrik vedel, koho ide žiadať o ruku.
Na čo by sa mladí ľudia v tomto období mali určite zamerať?
Patrik: Na spoločné trávenie času. My sme ho trávili rôznymi spôsobmi, či už v divadle, v horách, a tak to bolo podľa mňa správne, pretože čas chodenia je aj o spoznávaní toho druhého človeka v rôznych situáciách.
Hoci máme život pred sebou, s odstupom času to vnímam tak, že je dobré využiť čas pred svadbou naplno na spoznávanie sa, nenechať ho len tak ujsť pomedzi prsty.
Monika: Hlavné je budovanie vzťahu, spoznávanie sa, tvorenie spoločných zážitkov. Je dobré zamerať sa na hlboké rozhovory, no zároveň je potrebné tvoriť si normálny vzťah v prirodzených situáciách.
Čo bolo pre vás v tomto období najťažšie?
Patrik: Asi rozhodnutie, či je toto človek, s ktorým strávim zvyšok života. Nie je to rozhodnutie, ktoré spravím jednorazovo, ale potrebujem ho robiť stále nanovo. To vôbec neznamená, žeby moja manželka nebola najlepšia na svete, ale je to moment, kedy do toho rozhodnutia prichádza rozum a človek vidí toho druhého aj s chybami. Vtedy sa potrebujem vždy a nanovo rozhodnúť pre toho človeka, aj v situáciách, ktoré sú vyhrotené.
Monika: Najťažšie bolo odosobniť sa od všetkých rád na dokonalý vzťah a prijať to, že každý vzťah je jedinečný, každému vyhovuje niečo iné, a aby sme sa zamerali na to, čo vyhovuje nám.
Urobili by ste dnes niečo inak, ak by ste mohli vrátiť čas?
Monika: Spoločne sme sa zhodli, že by sme nič inak neurobili. To neznamená, že sme neurobili chyby, ale všetky tie veci nás veľmi posunuli. Asi neľutujeme nič.
VIERA JE PRE NÁS PRÍTOMNOSŤ BOHA VO VŠETKOM
Budujete vieru a vzťah s Bohom aj spoločne ako manželia? Ako?
Patrik: Žijeme sviatostné manželstvo, sme členmi spoločenstva, robíme programy pre mladých, chodíme spoločne na misie, takže aj nejak takto sa snažíme budovať svoju vieru v komunite, nie len sami doma.
Monika: Spoločne sa zúčastňujeme na formačných stretnutiach či konferenciách. Keď sa objaví nejaký dôležitý zlom, tak sa snažíme intenzívnejšie sa za to spolu modliť, napríklad pred vstupom do manželstva sme sa takto modlili Pompejskú novénu. Veci sa vďaka nej posúvali dobrým smerom a skrz to sme mohli spolu budovať našu vieru a náš vzťah s Bohom.
Ako spolu trávite voľný čas?
Patrik: Možno to znie neuveriteľne, ale náš spoločný voľný čas trávime tak, že spolu hovoríme. Veľmi radi sa rozprávame a nepotrebujeme k tomu žiadne iné veci. Často sa pristihneme pritom, že sa začneme rozprávať poobede a ani si to neuvedomíme a už je večer či hlboká noc. Na druhej strane, po čase pandémie je dôležité vychádzať medzi ľudí. Je komfortnejšie zostať doma, urobiť si svoj vlastný plán, ale je dobré ísť aj medzi ľudí, tráviť čas aj s nimi.
Monika: Zároveň čas trávime veľmi jednoducho. Pozrieme si film alebo si zahráme hru. Sú obdobia, keď chodíme spolu von, športujeme, počas toho komunikujeme o úplne obyčajných témach, napríklad aký vysávač kúpime, ale stále je to o tom, že sa spolu rozprávame.
Čo pre vás znamená viera?
Patrik: Viera je súčasťou môjho života, nie je to len hobby. Nechcem, aby to vyzeralo, akoby to bol nejaký krúžok, na ktorý občas chodím, ale aby bola viera súčasťou môjho života.
Monika: Viera je pre nás prítomnosť Boha vo všetkom, vo všetkých oblastiach.
V PRACOVNEJ OBLASTI SI DOBRE ROZUMIEME
Ste manželmi od roku 2020. Spolu tvoríte aj podcast Scribendi. Ako sa vám pracuje bok po boku?
Patrik: Veľmi dobre. Spoznali sme sa počas práce na jednom projekte, ktorý sme robili spolu. Pracovali sme na rôznych veciach, keď sme spolu chodili, aj potom, keď sme sa pripravovali na manželstvo. Neviem si predstaviť, či by som našiel lepšieho človeka do tímu ako je Momo, kvôli tomu, že sme v mnohých veciach rozdielni, a práve to je na tom pekné.
Monika: Stále hovorím, že partner je jeden z ľudí, s ktorým si v živote najviac rozumiete. Tým, že spolu veľa hovoríme, dobre si rozumieme aj v pracovnej oblasti, čo neznamená, že všetko vidíme rovnako. Páči sa mi, že máme na veci iný pohľad, a to je aj bohatstvo nášho podcastu. Patrik sa pýta niečo iné ako ja a naopak. Máme rôzne obdarovania, a tak sa môžeme navzájom posúvať vpred.
V čom vidíte výhody toho, že pracujete spolu?
Patrik: Nemusí to byť pre všetkých, ale pre mňa je výhodou, že vieme riešiť problémy na pracovnej úrovni a ak prídu vyhrotené situácie, tak sa ich snažíme riešiť aj v osobnej oblasti. Keďže máme spoločnú prácu a bavíme sa o nej doma, vieme na tú tému reagovať.
Monika: Pre mňa je výhodou, že aj v práci trávime čas spolu a neberieme to len ako profesionálny čas. Často za hosťami cestujeme, takže vieme počas cesty spolu hovoriť. Ten čas sa pre nás stáva radosťou, nie len povinnosťou.
KTORÝKOĽVEK HOSŤ JE VZÁCNY
Ktorý doterajší hosť bol zatiaľ pre vás najzaujímavejší a čím?
Patrik: Pre mňa to bol rozhovor s Pavlom Strežom. Hovorili sme o Židoch, vyvolenom národe, ktorému sme vzali prvorodenstvo a často sa staviame do pozície, akoby sme tým vyvoleným národom už boli my. No v skutočnosti to tak nie je a mali by sme sa vysporiadať s celou problematikou antisemitizmu, pretože nás to môže dobehnúť.
Monika: Ťažko sa mi vyberá, ale asi rozhovor s Máriou Škovierovou. Vždy, keď si na to spomeniem, mám zimomriavky. Pre mňa je to žena modlitby. Modlitebný dom Elaion, aj príbeh jeho vzniku je veľkým svedectvom Božej dobroty a prítomnosti. A ešte by som vybrala Colina Symesa, keďže to bol zahraničný hosť, ale mohli sme s ním robiť podcast v slovenčine. Je to pre mňa neuveriteľne silné, keď sa môžete opýtať človeka, ktorý žil s Bohom, keď ste vy ešte neboli ani na svete, čo je dôležité v duchovnom živote. To sa vám naozaj zapíše do srdca.
Ktorého vzácneho hosťa by ste radi pozvali do svojho podcastu?
Patrik: Ktorýkoľvek hosť je vzácny, z toho pohľadu, že dnes je pre mnohých ľudí najvzácnejšou veličinou čas. Ale ak by som si mohol vybrať kohokoľvek, vybral by som si Rogera Federera.
Monika: Ja by som si vybrala Damiana Staynea a pápeža Františka – jednak kvôli tomu, že by som chcela našim poslucháčom priniesť jedinečný rozhovor a na druhej strane kvôli tomu, že by bolo príjemné stráviť s týmito dvomi pánmi čas, ktorý by bol súkromný a možno aj neformálny.
Je leto, mnohí ľudia si určite nájdu čas na dobrú knihu. Ktorý žáner obľubujete vy?
Patrik: Musím sa priznať, že vysoká škola mi vzala lásku k literatúre, kvôli tomu, že sme museli veľa čítať a písať. Teda môj vzťah s literatúrou je komplikovaný, ale mám rád formačnú literatúru.
Monika: Neviem vybrať konkrétny žáner. Mám rada poéziu, fantasy literatúru, ale aj formačnú literatúru. Podobne ako u Patrika, bolo mi ťažké vrátiť sa po vysokej škole k literatúre, ale v poslednom čase som nahliadla do kresťanskej beletrie a veľmi ma to oslovilo. Je to ľahké a pritom veľmi povzbudzujúce čítanie.
Pohybujete sa medzi knihami. Ktorý autor je pre vás najviac inšpiratívny?
Patrik: V rôznych životných obdobiach to boli rôzni autori, ale ak mám spomenúť jedného, tak je to C. S. Lewis.
Monika: Pre mňa sú to skôr knihy, ktoré ma inšpirovali či zmenili pohľad na svet.
Akú knihu by ste našim čitateľom odporučili na letné čítanie?
Patrik: Je náročné niekomu čosi odporúčať, pretože každý inklinuje k iným veciam, ale ak by som mal odporučiť niečo ľahšie na letné čítanie, tak by to bola knižná séria Pustovník od Vlada Štefaniča.
Monika: Ak by som mala vybrať beletriu, bol by to román V tvojej koži, ak formačnú knihu, bola by to kniha Keď Boh mlčí.
Foto: osobný archív manželov Bendíkovcov, Marek “Maky” Molnár