Manželia Ballonovci: Najdôležitejšie je neprestať sa snažiť

Peter a Jarka Ballonovci sú manželmi už 23 rokov a väčšinu z tohto času sa nevenujú len sebe a svojim trom deťom, ale aj iným začínajúcim rodinám formou prípravy na manželstvo. Rozpovedali nám, ako vidia predmanželské náuky a čo sa snúbencom snažia odovzdať.

Ako ste sa spoznali? Smeroval váš vzťah od začiatku k manželstvu?

Peter: Prvýkrát sme sa stretli, keď som robil animátora birmovancom a medzi nimi bola aj Jarka. Bolo to dávno, pradávno. Neviem presne, kedy začal náš vzťah smerovať k manželstvu, ale brali sme sa mladí (23 a 19).

Jarka: Trávili sme spoločný čas na birmovaneckých stretkách, ktoré trvali jeden a pol roka. A chodili sme obaja aj do mládežníckeho speváckeho zboru. Počas tohto obdobia sa z nás stali dobrí kamaráti. Až neskôr sa objavila zaľúbenosť u nás oboch, ale keby sa vtedy manžel o nej nevyjadril, všetko by pravdepodobne dopadlo celkom inak. Aj po tom, čo sme si odkryli svoje city, nejaký čas trvalo, kým sme začali spolu chodiť. Postupne sme sa začali rozprávať aj o manželstve. A nakoniec sme doň vhupli rovnými nohami ako naozaj veľmi mladí – najmä na dnešné pomery.

Aké ste mali skúsenosti s predmanželskou prípravou? Aká bola, čo vo vás zanechala?

Peter: Už sa na to veľmi nepamätám, ale ostala mi spomienka na otázku, že čo sa dozviem také, čo by som už nevedel. Na manželstvo sa nedá úplne a dokonale pripraviť. Takže žiadna náuka nebude nikdy dostatočná.

Jarka: Nikdy nevieme, čo život prinesie a ako nás zmení. Ani ja si z našej prípravy takmer nič nepamätám. Bola rovnako rozdelená na časť s kňazom a časť s manželmi, ktorí mali aj tému plánovaného rodičovstva. Tá bola naozaj poučná a konkrétna a manželia boli maximálne otvorení a ochotní podeliť sa o svoje osobné skúsenosti najmä s Billingsovou ovulačnou teóriou, ktorú žili v praxi. Táto časť mala určite praktický dosah na naše manželstvo. Aj keď sme už túto metódu poznali, vždy je dobré, ak sa dozvieme ďalšie skúsenosti od tých, ktorí ju už roky praktizujú.

Z náuky s kňazom mi utkvela v pamäti jedna otázka na nás snúbencov. Niečo v zmysle, či by sme za svojho drahého obetovali svoj život skokom do priepasti. Skrátka, či by sme dali svoj život za jeho. Čím som staršia, tým viac nerozumiem zmyslu tej otázky, keďže taká obeta sa nežiada počas bežného života takmer od nikoho. Aj počas náuky o tom hovoríme snúbencom, že v manželstve nie sú potrebné veľké gestá, ale malé, každodenné, opakované obety, keď prekonávame seba samých, svoju lenivosť, pohodlnosť, sebectvo, pýchu, únavu, aby sme poslúžili a urobili radosť svojmu partnerovi. To sú tie heroické výkony, ktoré budujú vzťah. A dúfam, že nikto z manželov nebude postavený pred rozhodnutie, či dokáže dať život za svojho partnera. Aj keď pri rozmýšľaní nad touto otázkou si môžeme čo to uvedomiť. A možno práve v tom tkvie jej pravá podstata.

VERNOSŤ, LÁSKA A ÚCTA

Ako ste sa dostali k službe snúbencom?

Peter: Oslovil ma vtedajší solivarský dekan Jozef Šechný.

Čo vás motivovalo viesť predsvadobné náuky?

Peter: Mladícka nerozvážnosť. (úsmev) A, samozrejme, aj určitý pocit zodpovednosti, keďže mám potrebné vzdelanie pre takúto službu a manželia, ktorí ich viedli predtým, odišli do zahraničia.

Ako dlho už robíte túto službu? Zmenilo sa niečo počas tohto obdobia?

Peter: Už si ani nepamätám, kedy sa to začalo, ale myslím, že to bude už dvadsať rokov. Pomaly sa možno začnú na náukách objavovať deti prvých párov.

Zmien, ktoré nastali, je viac. Stúpa vek snúbencov a máloktorý pár má menej ako tridsať rokov. S tým súvisí aj ďalšia zmena. Kým ja som sa pýtal, čo nové sa na náuke dozviem, veď každý deň som videl žiť radosti aj starosti manželstva svojich rodičov, súčasní adepti manželstva už zvyčajne niekoľko rokov z rôznych dôvodov nežijú u svojich rodičov. Manželskému spolužitiu sa musia učiť akoby nanovo. Niežeby sme my vedeli všetko…

Jarka: To ani zďaleka… a stále nevieme.

Peter: Takisto sa zmenilo to, že spočiatku som náuky robil sám, keďže sme mali malé deti. Manželka sa pridávala postupne. Ale ani teraz nám to nie vždy vychádza, keďže pracuje na zmeny. Ešte jednou zmenou bolo, že sa nám podarilo osloviť ďalší manželský pár a rozdeliť si témy náuky.

Čomu konkrétne sa venujete vy?

Peter: Máme na starosti témy manželského sľubu a starostlivosť o manželský život. Témy sa prelínajú, keďže v manželskom sľube sľubujeme to, čo nám v manželstve robí najviac starostí.

Jarka: Pri sobáši sľubujeme vernosť, lásku a úctu. Každá z týchto troch čností je sama osebe veľkou témou. Dá sa o tom veľa rozprávať aj teoreticky aj prakticky. Naša časť náuky trvá približne jednu hodinu. A to je naozaj málo na také široké témy. Preto určite odporúčame absolvovať aj prípravu navyše. Sú víkendové kurzy prípravy na manželstvo, tam sa dá ísť viac do hĺbky. Ani to nie je dokonalá príprava, ale je to viac, ako ponúka bežná príprava. Veď si zoberte, že aj obyčajnej letnej dovolenke alebo rodinnej oslave venujeme viac času a energie. Preto by sme sa na taký dôležitý krok v živote, akým je manželstvo, mali pripravovať určite dlhšie a zodpovednejšie. Samozrejme, s tým súvisí druhá naša téma: starostlivosť o manželský život. Tá príprava sa po svadbe zmení na starostlivosť.

Čo je v nej dôležité, na čo nezabúdať?

Jarka: Nesmieme sa prestať snažiť, aj keď sú chvíle, respektíve skôr obdobia, keď už nevládzeme. Vtedy treba počkať, vytrvať, kým sa to zlepší. Z vlastnej skúsenosti vieme, aké je to ťažké a deprimujúce. Neexistuje ideálne manželstvo, každý pár má niečo, s čím bojuje. Ale ako hovorí aj motto tohtoročnej Godzone tour: Nie sme na to sami! Všetko treba riešiť s Bohom. On naše manželstvo posvätil a požehnal pri obrade v kostole. On nám chce pomáhať, len ho treba k tomu pozývať. Boh robí zázraky aj dnes, stále. Mení naše srdcia, myslenie, uschopňuje nás žiť s naším partnerom a milovať ho, aký je. Aj keď sa niekedy stane, že nás vytočí tá istá reakcia či zlozvyk.

SKÚSENOSTI ZOZBIERANÉ ŽIVOTOM

Čo je vám na vašej službe najbližšie?

Peter: Každá náuka ma vracia na začiatok nášho manželstva. Je to ako listovanie v albume. Vždy sa vynorí iná spomienka. Niekedy veselá, niekedy ťažšia. Občas zvyknem mať pocit, že tie náuky sú skôr pre mňa ako pre tých snúbencov.

Jarka: Asi to, že môžeme odovzdať niečo zo seba, zo svojich skúseností. A vidíme, že snúbencov to zaujme. Idú tam možno nie celkom radi, určite sa im po celom dni nechce, sú unavení ako aj my. Ani nám sa po celom dni nechce, ale potom sme radi, že sme sa premohli. Myslím, že ich oslovuje naša úprimnosť, vzájomné podpichovanie, realita manželstva taká, aká je. Hovoríme, že to nie je len med lízať. Zo začiatku aj áno, ale čím ďalej, tým viac sa treba prekonávať. Lepšie sa poznáte, ale ste unavenejší životom, starosťami a chorobami. Veľakrát zlyháte, ale treba sa úprimne ospravedlniť a ísť ďalej. A pracovať na sebe.

Aké sú kľúčové hodnoty, ktoré sa snažíte snúbencom odovzdať?

Peter: Najdôležitejšie je neprestať sa snažiť. Aj keď z vlastnej skúsenosti viem, že to nie je ľahké a s pribúdajúcim vekom a starosťami to ide akosi ťažšie a ťažšie.

Jarka: Súhlasím s manželom, a ako som už hovorila vyššie, treba prosiť o pomoc. Nielen Boha, ale máme aj psychológov, manželské poradne, kňazov. Možnosti sú, len musia chcieť obaja. Kde je vôľa, tam je cesta.

Zameriavate sa aj na praktické aspekty manželstva?

Peter: Aj keď náuku tvorí istá teoretická osnova tém, ktorých sa musíme držať, väčšinu náuky tvorí to, čo sme sami zažili alebo to prežili naši blízki v rodine. V náuke teda ponúkame dobré rady a skúsenosti zozbierané životom.

Aké najčastejšie chyby podľa vás robia snúbenci počas prípravy na manželstvo?

Peter: Myslím, že chyby sa robia ešte pred prípravou na manželstvo. Ide o výber životného partnera. Koho chcem mať pri sebe a prečo? Aký chcem, aby mal vzťah k deťom, k práci, k peniazom, k viere, k alkoholu, starostlivosti o domácnosť? Bude mi aj o dvadsať rokov vyhovovať vekový rozdiel, aký je medzi nami? Z akej rodiny pochádza? Lebo svoju históriu si nesieme so sebou.

Ďalšou chybou je nezmyselne dlhé chodenie. Aj sa chceme, aj sa nechceme zobrať a čas beží. Nikto nemladne a potom je nebezpečenstvo, že skočíme do vzťahu, ktorý má ďaleko od nášho ideálu. Niektorí ten svoj vzťah zase príliš prešpekulujú a potom im to aj tak nemusí vyjsť.

Jarka: Naozaj tie chyby vnímam skôr pri výbere partnera alebo potom počas manželstva. Tu by som chcela povedať, že ak si niekto ešte pred svadbou uvedomí, že s tým partnerom nechce prežiť zvyšok života, nech vzťah ukončí, hoci aj tesne pred svadbou. Lepšie vtedy ako po svadbe. Poznáme ľudí, ktorí tak urobili a bolo to správne rozhodnutie. Úprimne obdivujem ich odvahu a úprimnosť. Vtedy netreba pozerať na to, čo povedia ľudia, ale počúvať svoje svedomie. Poznáme aj takých, ktorí tak neurobili a skončilo sa to veľmi bolestne.

SPOLOČNÝ ČAS, MODLITBA, KOMUNIKÁCIA, KOMPROMISY, ODPÚŠŤANIE

Čo pre vás znamená šťastné manželstvo?

Peter: Keď je moja manželka spokojná a niečím ju nezarmucujem.

Jarka: Presne ako povedal manžel. (úsmev) Na náuke sa pýtame snúbencov, čo je podľa nich láska. Správna odpoveď je život pre druhého alebo robiť druhého šťastným. Niektorí snúbenci to aj trafia. Úprimne dodávame, že ani my sme to pred svadbou nevedeli. A o to sa snažíme každý deň. Ideálne je, ak sa snažíme obaja a funguje to. Jednak som šťastná, ak ma manžel robí šťastnou, jednak ak ho ja robím šťastným a on to dá najavo, z čoho som takisto šťastná. Samozrejme, ak nemáme vážne zdravotné problémy, je to dvojnásobne šťastné manželstvo. Neznamená to však bezproblémové.

Ako sa staráte o svoj vzťah?

Peter: Snažíme sa robiť to, čo odporúčame aj snúbencom – spoločné aktivity.

Jarka: Presne tak, aj keď vekom je to ťažšie. Najčastejšie je to večer pred televízorom, aj keď to nie je spoločná aktivita, ale pasivita. (úsmev) Ale vnímame tam spoločnú blízkosť. Niekedy spoločenská hra, kino, výlet, pitie kávy (manžel ju pije maximálne päť minút a ja aj polhodiny).

Čo by ste poradili párom na dlhodobé udržanie zdravého manželstva?

Peter: Na nejaké veľké rady si netrúfam. Určite pomáha spoločenstvo. Možnosť podeliť sa o radosti a starosti manželského života s inými pármi. Možno niekto zažíval niečo podobné ako ja a môže mi poskytnúť taký pohľad na problém, aký mne nenapadol.

Jarka: Jednoznačne spoločné trávenie času aj bez detí, spoločenstvo, modlitba, komunikácia, kompromisy, odpúšťanie. Prosiť o milosť prijať druhého, aký je. Ale prijať aj seba, aký som. To môže byť niekedy ešte ťažšie. Tak ako aj odpustiť sebe je často ťažšie ako druhému. Aj pápež František nás pred pár rokmi vyzval, aby sme boli milosrdní ako Otec. Nikto z nás nie je dokonalý. Aj keď máme tendenciu si to o sebe myslieť.

Foto: archív respondentov