Mandát osobitného vyslanca – lakmusový test politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania alebo viery

(Titulná snímka: Ján Figeľ na konferencii o náboženskej slobode v Rusku, Moskva,  máj 2018)

Dňa 6. septembra 2018 sa konala schôdza Podvýboru Európskeho Parlamentu pre ľudské práva (DROI), na ktorej sa malo diskutovať o návrhu správy o Usmerneniach EÚ a mandáte osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.

Tento významný medzník predstavuje vyvrcholenie celoročnej reflexie európskych inštitúcií o možnosti efektívnejšieho presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania a viery v zahraničnej politike a vonkajšej činnosti EÚ. Tento dokument tiež stojí za zmienku, pretože odporúčania, pre ktoré sa Európsky parlament rozhodne v tomto uznesení, zrejme zohrajú kľúčovú úlohu pri určovaní budúceho smerovania politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania a viery.

 

Uznesenie sa sústreďuje na slobodu vyznania

Návrh uznesenia bol evidentne starostlivo vypracovaný a je potešujúce vidieť takú uvážlivú politickú analýzu možností zlepšenia politiky EÚ v oblasti slobody náboženského vyznania. Obsahuje a rozširuje mnohé dlhodobé požiadavky občianskej spoločnosti.

Zvlášť vítaná je silná podpora mandátu osobitného vyslanca. Návrh uznesenia „považuje vymenovanie osobitného vyslanca za dôležitý krok vpred“ a „oceňuje osobitného vyslanca za jeho nepretržitú angažovanosť, spoluprácu a vzájomné dopĺňanie sa činnosti s osobitným predstaviteľom EÚ pre ľudské práva“.

 

Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.

Zavedenie mandátu Osobitného vyslanca v roku 2016 bolo dosť neočakávané. Európsky parlament (EP) pôvodne vo februári 2016 žiadal EÚ, aby vytvorila post trvalého osobitného zástupcu pre slobodu náboženského vyznania a viery (žiadosť sa opakuje aj v súčasnom návrhu uznesenia). Za istú formu vyhovenia tejto žiadosti, i keď v miernejšej podobe, sa dá považovať vyhlásenie predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera o tri mesiace neskôr, ktorým oznámil, že slovenský politik a bývalý člen Európskej komisie (vtedy zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež), Ján Figeľ, bude vymenovaný na nový post, ako osobitný vyslanec Európskej komisie, zatiaľ čo bude naďalej osobitným poradcom komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu.

Toto rozhodnutie vyvolalo zmiešané reakcie, pretože nikto presne nevedel, čo je úlohou osobitného vyslanca, a niektorí tvrdili, že vytvorenie pozície so zameraním na slobodu náboženského vyznania a viery podkopáva nedeliteľnosť ľudských práv. Ani voľba miesta a načasovanie neboli najšťastnejšie. Juncker sa totiž rozhodol zverejniť pozíciu vyslanca slobody náboženského vyznania a viery vo Vatikáne, pri príležitosti udelenia prestížneho ocenenia za integráciu (Ceny Karola Veľkého) pápežovi Františkovi.

 

Pozitívny vplyv Jána Figeľa ako osobitného vyslanca

Napriek počiatočným kontroverziám sa Ján Figeľ od roku 2016 osvedčil ako neochvejný bojovník na poli slobody náboženského vyznania a viery. Zvlášť tvrdo pracoval na tom, aby do veľkej miery nedefinovanú a nepochybne experimentálnu pozíciu rozvinul do formálne fungujúcej podoby. Napriek tomu, že nemá oficiálne pokyny k svojmu mandátu, sústreďuje sa na rozmanité zahraničné cesty, stretáva sa okrem iného s lídrami štátov, náboženskými hodnostármi, obrancami ľudských práv a akademikmi, ale tiež prednáša na medzinárodných konferenciách a na verejných fórach. Jeho aktívna prítomnosť na medzinárodnej politickej scéne a vytrvalosť, s akou poukazuje na slobodu náboženského vyznania a viery v zložitých diplomatických okolnostiach, výrazne zvýšila povedomie o zaangažovaní EÚ v oblasti tohto základného ľudského práva. Jeho zásluhou sú významne podporovaní a povzbudzovaní tí, ktorí chránia a obraňujú slobodu náboženského vyznania a viery v náročných kontextoch jednotlivých krajín.

Figeľov vplyv za posledných dva a pol roka je obzvlášť pozoruhodný z toho dôvodu, že post osobitného vyslanca je chronicky finančne poddimenzovaný, chýba mu stabilita (pôvodne bol vymenovaný na jeden rok s možnosťou predĺženia, formálne sa mu mandát obnovil v roku 2017 a neformálne opäť predĺžil v máji 2018) a predstavitelia EÚ ho neustále spochybňujú. Veľký podiel na jeho úspechu má zaiste jeho osobná charizma a iniciatíva.

 

 

Petr Jašek, žalárovaný a odsúdený na doživotie v Sudáne, prepustený na slobodu vo februári 2017 aj na základe úsilia Jána Figeľa.

Udržateľnosť mandátu osobitného vyslanca

Christian Solidarity Worldwide, jedna z organizácií bojujúcich za ľudské práva, je už dlhšie presvedčená, že na to, aby bola rola osobitného vyslanca efektívna, musí byť plnšie začlenená do štruktúr EÚ, ktoré sa sústreďujú na ľudské práva. EÚ nevyhnutne potrebuje stratégiu zastrešujúcu celú oblasť slobody náboženského vyznania a viery, ktorá by bola dlhodobá a prepojená so stratégiami a aktivitami na poli iných ľudských práv.

Je povzbudzujúce vidieť, že tieto výzvy nachádzajú svoje miesto v návrhu uznesenia, ktorý vyjadruje „poľutovanie nad skutočnosťou, že mandát osobitného vyslanca nebol založený a konsolidovaný s dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi“ a vyzýva Radu a Komisiu, aby posilnili inštitucionálny mandát a kapacitné možnosti osobitného vyslanca tým, že vyčlenia primerané finančné prostriedky a ľudské zdroje na výkon funkcie vyslanca a budú rozvíjať systémovú inštitucionalizáciu pracovných sietí vytvorených osobitným vyslancom v rámci všetkých príslušných inštitúcií EÚ, alebo stanovia funkciu osobitného zástupcu EÚ pre slobodu náboženského vyznania a viery“.

Ďalej návrh uznesenia „požaduje, aby sa funkčné obdobie osobitného vyslanca rozšírilo na viacročné obdobie“ a „odporúča zriadiť pravidelnú poradnú pracovnú skupinu zloženú z inštitúcií v oblasti slobody náboženského vyznania a viery členských štátov a zástupcov Európskeho parlamentu spolu s odborníkmi, vedcami a zástupcami občianskej spoločnosti, vrátane cirkví a iných organizácií založených na vierovyznaní“. Napokon odporúča užšiu spoluprácu s OSN. Všetky tieto odporúčania sú viac než vítané a predstavujú pragmatický vývoj jedinečnej úlohy osobitného vyslanca v presadzovaní slobody náboženského vyznania a viery, ktorý pomôže toku informácií pri tvorbe postupov v oblasti náboženskej slobody nielen v EÚ, ale i globálnejšie.

 

Patriarcha maronitskej Cirkvi kardinál Bechara Rai v Libanone

Osobitný vyslanec udáva normu

Mandát osobitného vyslanca už nie je len skúšobným testom, pretože aktivita a vplyv Jána Figeľa dokázali, že má dôležitú hodnotu pre EÚ aj celý svet. Tým, že takáto rola existuje na vysokej úrovni, EÚ zároveň dáva príklad pre členské štáty. Dňa 1. januára 2018 založila dánska vláda Úrad osobitného predstaviteľa pre slobodu náboženstva alebo viery a za osobitného predstaviteľa Dánska pre vymenovala veľvyslanca Franz-Michaela Skjold Mellbina. Začiatkom júla 2018 vláda Spojeného kráľovstva vymenovala za osobitného vyslanca Spojeného kráľovstva v otázke náboženskej slobody Lorda Ahmada z Wimbledonu. Koncom júla švédske ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, zdôrazňujúce úroveň pozornosti venovanej náboženskej slobode v práci veľvyslanca pre ľudské práva, demokraciu a právny štát.

Je povzbudivé vidieť dynamický vývoj v oblasti náboženskej slobody v členských štátoch EÚ, a tiež je mimoriadne dôležité, aby európske inštitúcie aj naďalej udávali smer podporou a posilňovaním mandátu osobitného vyslanca, pričom, ako to žiada návrh uznesenia, by tiež mali zvážiť zriadenie stáleho úradu osobitného zástupcu EÚ,

Ľudské práva, vrátane slobody náboženstva a viery, sú čoraz viac ohrozované na miestnej, národnej, regionálnej či medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na meniace sa pozície svetových politických mocností či eurovoľby, ktoré sa budú konať v roku 2019, je nutné, aby EÚ dodržiavala svoje zásady a opätovne potvrdila svoje záväzky v oblasti ľudských práv slovami aj činmi.

Tento návrh uznesenia prináša prelomovú príležitosť pre EÚ reflektovať, zlepšiť a posilniť svoju prácu v rámci slobody náboženstva a viery, Treba dúfať, že jeho aktuálne silné slová a výzvy zostanú počas  parlamentného procesu nedotknuté. Ako často hovorieva sám Ján Figeľ, spôsob, akým inštitúcie EÚ príjmu a implementujú tento návrh uznesenia, bude „lakmusovým testom” pre budúcnosť slobody náboženstva alebo viery, a tým aj pre politiku EÚ v oblasti ľudských práv ako celku.

Amy Shepherd, EÚ manažérka CSW Advocacy

Snímky: archív Jána Figeľa