Mama Katka Oriešková: Výchova synov ma učí byť odvážnejšou
Katka s manželom vychovávajú piatich chlapcov vo veku 15, 14, 11, 9 a 5 rokov. Ako mamu troch dcér ma fascinuje tento synovský vesmír, spýtala som sa jej preto niekoľko zvedavých otázok.
Si mamou piatich chlapcov. Ako sa ti žije v tomto takmer výlučne chlapčenskom svete?
Zvykám si a žijem v tomto chlapčenskom svete už šestnásť rokov a nejako to neriešim. Ďakujem Bohu, že som mama a že nám dal chlapcov. On vie prečo. (úsmev)
Určite si však vo výchove natrafila na nejaké mamičkovské úskalia.
Možno na svoju mamičkovskú ustráchanosť. Učím sa byť pri chlapcoch odvážnejšia, dovoliť im to chlapčenské, adrenalínové.
Keď raz chlapci prišli z lesa, kde boli s tatinom na bicyklovačke, a ukázali mi videá z jázd – zošedivela som. (smiech) Všetci však svorne tvrdili, že to bolo v pohode.
V súčasnosti sa učím, že aj ferraty sú v pohode; výšky, previsy, rebríky, mosty, všetko.
Keby bola chlapčenská výchova len na mne, tak chlapci sedia doma.
Ja – taká ustráchaná, bojazlivá, extra opatrná – sa s podporou manžela učím, že toto chlapci potrebujú a je to v poriadku.
Si vlastne ozdobou vášho kolektívu. Máš čas postarať sa o seba – dopriať si kúpeľ, venovať sa vizáži, peknému oblečeniu?
Áno, mám čas. Keď boli chlapci menší, času bolo oveľa menej, ale teraz je to iné. A ak nestíham, vždy ma zachráni farbiaci šampón.
Oblečenie sebe aj chlapcom nakupujem online, málokedy ideme a skúšame veci. Manžel mi vždy povie, že mi všetko pristane, tak výber zostáva na mne.
Ako je to s chlapcami?
Naši chlapci majú zmysel pre krásu; možno nie tak ako dievčatá, ale majú. Najstarší sa vždy postará o krásne stolovanie, aj počas Vianoc aranžuje stôl. Čo sa týka oblečenia, niektorým z chlapcov záleží na tom, aby boli pekne oblečení. A niektorým je to srdečne jedno. (smejeme sa obe)
Vediete chlapcov ku galantnosti voči dievčatám?
Manžel je voči mne veľmi galantný. Sú to bežné veci, ktoré chlapci môžu odpozorovať. Neviem, ako sa správajú v škole, vedieme ich však k tomu, aby boli dobrí ľudia, aby pomáhali ostatným aj sebe navzájom, aby sa mali radi a hlavne – aby mali vzťah s Bohom.
Prejavujú ti lásku?
Áno, mám odložené viaceré vyznania. Jeden zo synov mi zo školského bazárika priniesol „náhrdelník a náramok“ – korálky, ktoré ma veľmi potešili. Chlapci občas odvrávajú, ale vždy sa prídu ospravedlniť. Túlenie? To si pýtam ja.
Tráviš čas s inými ženami?
Áno. Pravidelne chodím na Modlitby matiek, kde posilňujem, prehlbujem nielen vzťahy so žienkami, ale hlavne s Bohom. Tento čas je požehnaným časom a ja viem, že jedine Boh sa dokáže o naše deti postarať najlepšie. Tu, na tomto mieste, všetko odovzdávam jemu.
Ako je to s prípravou na Vianoce? Pomáhajú vám chlapci?
Adventný veniec vyrábame spoločne, rovnako spoločne pečieme.
Keď boli chlapci malí, pripravil im tatino vianočnú stopovačku. V obálke pod stromčekom boli indície, podľa ktorých museli plniť rôzne úlohy – jednu starší, inú mladší. Spievali, tancovali, recitovali… Indície ich zaviedli až do pivnice, kde si našli hokejky. Neskôr si už začali takéto hry pripravovať sami.
Spomínam si aj na Vianoce spred viac než desiatich rokov, keď sme si s deťmi vyrábali darčeky. Nakreslili sme si obrázky, zabalili ich do vianočného papiera a dali pod stromček. Po večeri sme si šli rozbaľovať darčeky a chlapci – vtedy ešte dvaja – boli veľmi prekvapení, keď si našli pod stromčekom aj iné darčeky. Naozaj čakali len tie obrázky…