Mama blahoslavenej Chiary Luce Badano: Moja dcéra oslovuje „mimoriadne normálnou“ svätosťou
Aké je to vychovávať dcéru, ktorej blahorečenie ako rodičia zažijete? O návode na svätosť, o odkaze blahoslavenej Chiary Luce Badano a o tom, aké to bolo vychovávať budúcu blahoslavenú, hovorí pre Slovo+ jej mama Maria Teresa Badano. Jej dcéra so žiariacimi očami oslovuje mladých po celom svete. Tým, že žila „mimoriadne normálnu“ svätosť.
Každý, kto sa pozeral do očí vašej dcéry (či už počas jej života, alebo na fotografii), uznáva, že jej oči sú výnimočné a žiaria. Kedy ste si to uvedomili vy?
Áno, je to tak. Jej oči odovzdávajú posolstvo tým, ktorí sa jej zverili – najmä mladým ľuďom. Tých mala Chiara blízko pri srdci, najmä v posledných dňoch svojho života.
Spomínam si na jej posledný deň, keď už bola veľmi slabá a chcela pozdraviť a byť nablízku tým, ktorí ju prišli navštíviť. Pripomenula som jej, vidiac jej slabosť a únavu, že predsa už mladým dovtedy venovala veľa pozornosti.
Ona mi však povedala: „Mami, mladí sú budúcnosť. Pozri sa na mňa, ja už nebudem nikdy bežať, ale chcela by som mladým odovzdať túto pomyslenú fakľu, ako to robia na olympiáde: Jeden beží a potom sa v určitom momente zastaví a odovzdá tento oheň ďalšiemu. Pretože,“ pokračovala „mladí majú len jeden jediný život a je dôležité, aby ho prežili dobre.“
Toto som vtedy vnímala ako posolstvo, ktoré nám tu Chiara zanechala a je určené všetkým mladým.
Prečo Chiarine oči tak žiarili?
Lebo sa bez výhrad zverila Bohu a jeho vôli. Povedala nám o tom takto: „Je dôležité konať Božiu vôľu. Možno som mala rôzne plány, ale Boh premýšľal takto… Neviete si predstaviť, aký je teraz môj vzťah s Ježišom… Cítim, že Boh odo mňa žiada niečo väčšie. Neviem… Zaujíma ma len to, aby som konala dobre Božiu vôľu – v každej prežitej chvíli. Aby som bola Božím nástrojom…“
Aj Chiara Lubichová, zakladateľka Hnutia Fokoláre, do ktorého sa moja dcéra pridala vo veku deväť rokov, tiež videla v jej očiach prenikavé svetlo. Napísala jej to v liste týmito slovami: „Tvoja taká jasná tvár hovorí o tvojej láske k Ježišovi. Chiara, neboj sa mu povedať áno v každej situácii. On ti dá k tomu silu, buď si v tom istá! Ja sa za to modlím a som navždy s tebou! Vybrala som ti meno Chiara Luce (luce = svetlo v taliančine, poznámka prekladateľa). Páči sa ti? Buď svetlom ideálov, ktoré zasvieti vo svete. Vybrala som ti toto meno s najväčšou láskou…“
Ako si spomínate na udalosti narodenia vašej dcéry? Bola pre vás dlho vymodleným darom…
S mojím manželom a jej otcom Ruggerom sme si na tie chvíle spomínali s bázňou a vďačnosťou. Chiara bola naozaj dlho očakávaným darom a Božím požehnaním pre nás. Toľko sme sa za jej počatie modlili – a najmä jej otec, ktorý aj putoval do mariánskej svätyne Vergine delle Rocche, aby prosil o dar života. A dostali sme ho.
Často sme Chiare o jej príchode na svet do podrobností rozprávali, mnoho ráz sa na to podrobne pýtala. Spolu sme tiež navštívili spomínané pútnické miesto, aby aj osobne videla, kde sa za ňu jej otec modlil.
Ak byť svätou, tak hneď
Dnes je Chiara blahoslavená. Viete odovzdať ďalším rodičom akýsi návod na svätosť – pri výchove ich detí?
Chiaru sme vychovali v kresťanských hodnotách rovnako, ako sme boli vychovávaní my svojimi rodičmi. Predovšetkým sme ju však viedli k úcte a pravde, čo sú kresťanské hodnoty, ktoré ocenia všetci ľudia na svete.
Chiara Lubichová povedala v jednej zo svojich meditácií slová, ktoré mala naša dcéra rada (a ktoré som jej viackrát čítala v jej posledných dňoch): „Ak sa chcem stať svätou, musím byť svätou hneď.“ Aj toto môže byť jedným z návodov, ktorý Chiara žila už vo svojich osemnástich rokoch.
Iní rodičia sa môžu pozerať na vás a vašu výchovu cez optiku idealizácie, ale predsa: prežili ste aj nejaké ťažkosti pri jej raste a výchove?
Samozrejme, tak ako to má každá rodina a všetci rodičia. Aj my sme mali ťažkosti, malé nedorozumenia či konflikty. Je to prirodzená súčasť života. Vždy sme sa však všetko snažili riešiť rozumne, s dôverou a prijatím toho druhého. Bez toho, aby sme poľavili v našich zásadách, s jemnosťou, rešpektom a úctou.
Vaša dcéra si vybrala evanjelium ako stredobod svojho života. Ako sa to prejavovalo?
Spolu s kamarátkou Chiccou a ďalšími dievčatami z GEN (druhá generácia Hnutia Fokoláre) chceli evanjelium skutočne uviesť do praxe, a to „doslova“ a na sto percent. Samotná Chiara to zdôraznila takto: „Začali sme dobrodružstvo – chceme konať Božiu vôľu v akejkoľvek chvíli. S evanjeliom pod pazuchou budeme robiť veľké veci.“
Tí, ktorí Chiaru stretávali, hovoria, že žila v Božej prítomnosti a nedalo sa to prehliadnuť. Čo to spôsobovalo?
Určite Eucharistia, ku ktorej Chiara pristupovala s radosťou a ktorá pre ňu predstavovala najdôležitejší bod dňa. Z Eucharistie čerpala naša dcéra silu, aby prežila každú chvíľu dobre.
Spomínam si, že keď raz čakala na kňaza so Sviatosťou oltárnou, čoraz slabším hlasom opakovala: „Príď, Pane Ježišu… Príď…“ A neprestala dovtedy, kým sa kňaz neobjavil vo dverách.
Čo jej ešte dávalo silu?
Už v začiatkoch jej choroby sme ju s mojím manželom zverili Panne Márii, aby ju vzala za ruku. A dnes – po mnohých rokoch – môžem naozaj potvrdiť, že nás Božia Matka vzala za slovo. Skutočne ju držala za ruku až do poslednej chvíle.
Svadobná hostina aj svadobné šaty
Chiara si písala listy s Chiarou Lubichovou. Ako toto priateľstvo ovplyvnilo život vašej dcéry?
Ich stretnutie a stretnutie s charizmou Fokoláre zásadne ovplyvnilo Chiarin život a tiež život našej rodiny. Slová a myšlienky, ktoré si vymenili vo svojej korešpondencii, nosím vo svojom srdci a sú pre mňa veľmi vzácne.
Dnes už Chiara nie je s vami. Napriek tomu, že je blahoslavená a v nebi (a to je dôvod na radosť), určite je ľudské smútiť… že tu nie je s vami…
Samozrejme, smútok je prirodzený. O to viac, že už so mnou nie je ani môj manžel Ruggero, tento smútok sa prehĺbil. Vedomie, že Chiara je už so svojím otcom, mi však pomáha, aby som zvládala plniť Božiu vôľu.
Modlíte sa ku Chiare? Rozprávate sa s ňou?
Áno, zdieľam sa s ňou aj s Ruggerom o tom, čo žijem, a je to spojenie neustále a veľmi intímne.
Chiara nazvala svoju smrť „svadbou“ a pripravovala sa na ňu. Ako si spomínate na tieto okamihy?
Tu by bolo dobré dať priestor tým, s ktorými moja dcéra tieto chvíle zdieľala. Napríklad jej kamarátke Chicce, ktorá si na to spomína takto: „Bola to vždy obrovská radosť byť v Chiarinej prítomnosti, zdalo sa mi, že prežívam záblesky neba.
V septembri jedného dňa ma Chiara požiadala, aby sme spolu vybrali a zaspievali si v jej izbe pár piesní. Zatvorené za dverami, s veľkou spontánnosťou a prirodzenosťou sme urobili krátky zoznam piesní na omšu, o ktorej hovorila ako o jeho (Ježišovej) omši. Chcela všetko pripraviť na svoj pohreb, zariaďovala ho ako skutočnú svadbu. Moja mama ušila pre ňu svadobné šaty a musela som si ich pred ňou vyskúšať, aby videla, ako budú vyzerať…“
Mladí z celého sveta
Veľmi známe sú Chiarine slová: „Ak to chceš ty, Ježiš, chcem to aj ja!“ Naučila vás, ako sa naplno odovzdávať Bohu?
Túto vetu, ale aj ďalšie od mojej dcéry si opakujem každý deň. Neustále ma povzbudzuje a učí ma, ako žiť.
Vaša dcéra bola blahorečená v roku 2010. Aké posolstvo svätosti môže ponúknuť mladým dnes?
Stretávam sa s mladými z celého sveta, niektorí chodia k jej hrobu osobne, mnohí píšu listy či e-maily a to, čo všetkých oslovuje, je, že Chiara bola „mimoriadne normálna“. Oslovuje ich jej hĺbka, odhodlanie a otvorenosť voči ostatným ľuďom, jej svedectvo pre životy iných.
O čo ju mladí prosia? Čo od nej „žiadajú“?
Mnohí sa na ňu obracajú priamo v Sasselo pri jej hrobe. Existujú ďalšie a ďalšie miesta vo svete (budovy, priestory, kostoly, námestia či fontány), ktoré sú pomenované po nej. (Link nájdete vo forme QR kódu.) Mnohí posielajú poštou alebo elektronicky svoje najtajnejšie a najintímnejšie prosby, ktoré, rešpektujúc ich želania, prinášam priamo na cintorín, kde Chiara odpočíva v rodinnej hrobke.
Môžete si však byť istí, že akákoľvek prosba, vyslovená kdekoľvek na svete, si k nej cestu tiež nájde!
Dokument o Chiare Luce Badano.
Oficiálna stránka venovaná blahoslavenej Chiare.
Zoznam miest vo svete pomenovaných po Chiare Luce Badano.
Blahoslavená Chiara Luce Badanová
(1971 – 1990)
…
Vytúžené dieťa manželov Ruggera a Marie Teresy, narodené v Taliansku, v obci Sasello. Dievča plné optimizmu a radosti, ktoré si vedelo užívať život. Vo februári roku 1989 jej diagnostikovali rakovinu kostí. Operácia ani liečba neprinášali želané výsledky, no Chiare ani choroba nezobrala jej radosť a vnútorný pokoj. Svoj osud prijala s pokorou a pre mnohých bola svedectvom hlbokého vzťahu s Ježišom. Zomrela 7. októbra 1990 a svoje posledné slová venovala mame: „Buď šťastná, pretože ja som šťastná…“ Za blahoslavenú bola vyhlásená 25. septembra 2010, jej sviatok slávime 29. októbra.
Snímky: ©Fondazione Chiara Badano