Majme počas Pôstu pred očami kríž ako stredobod
Nevytvárajme z kríža len ďalšiu ozdobu.
Autor: Otec Robert McTeigue, SJ
Pôst je niekoľkotýždňové úsilie, celoživotný zápas a večný boj. V tomto článku by som vám chcel povedať niečo o Kristovom kríži, ktorý je stredobodom Pôstu a bránou k Veľkej noci.
Čo vidíme, keď sa pozrieme na kríž? Raz, keď som pred mnohými rokmi šoféroval, so mnou išiel kolega z práce, Žid, a jeho päťročná dcéra. Zastavili sme na križovatke a jeho dcéra ukázala prstom na neďalekú budovu: „Tam je kostol!“ Otec sa jej spýtal: „Ako to vieš?“ „Pretože má navrchu písmeno ,T‘,“ odpovedala mu.
,T‘ navrchu. Nebola to jej vina, kríž brala skôr ako tvar, tvar, ktorý jej pripomínal písmeno ,T‘. Pozerala sa na kríž, ale nespoznala ho. Domnievam sa, že aj my sa často pozeráme na kríž, no z rôznych dôvodov ho nevidíme. Bojím sa, že kríž je pre nás niečím takým bežným, že už nás vôbec nevykoľají. Mohla sa z kríža stať len súčasť vybavenia v kostoloch? V populárnej kultúre sa stal módnym doplnkom, ozdobou. V modernej dobe sa ľudia pozerajú na kríž, avšak nič nevidia.
Ale kríž by nás mal šokovať! Mal by nás – ako to napísal svätý Pavol – pobúriť, mal by pre nás byť kameňom úrazu. Pohania si sotva vedeli predstaviť, ako nás Boh miluje. Dnes si moderní ľudia nemyslia, že potrebujeme takú morálnu nápravu. Pohanov kríž donútil zvážiť, čo je to láska, a moderných neveriacich zas zamyslieť sa nad hriechom. V súčasnej kultúre je kríž neviditeľný, irelevantný alebo nemá hlbší význam. Inak povedané, kríž je dnes čosi, s čím sa dá vysporiadať bezpečne a bez dôsledkov.
Pozdvihnutie Kristovho kríža by však malo vyžadovať odvahu! Pri pohľade na kríž by sme mali byť vyľakaní, otrasení. Tak ako keby sme našli tikajúcu bombu alebo videli deti hrať sa s nabitou zbraňou. Keď vzhliadame ku krížu, musíme byť vyľakaní, otrasení a naplnení úžasom. Pretože Kristov kríž v sebe nesie nepredstaviteľnú silu. V období Pôstu sa teda môžeme pozrieť na kríž a vidieť akoby po prvýkrát.
Čo vidíme, keď sa pozeráme na kríž? Musíme sa naučiť hľadieť naň zas a znova a zakaždým vidieť viac, pretože k nemu obraciame svoje oči, srdcia i mysle.
Povedzme si pri pohľade na kríž: „To som ja, toto mi urobil svet.“ Musíme dokázať hľadieť na Kristov kríž a vidieť v ňom vlastnú bolesť, utrpenie, znetvorenie. Treba, aby sme si uvedomili každú jednu ranu a poprosili Boha, aby sa jej dotkol svojím uzdravujúcim dotykom. Kríž sa tak pre nás stane liekom na hriech – ako na viny druhých, tak aj na tie naše.
Ak ľutujeme svoje hriechy, no nežiadame pritom Boha, aby nás uzdravil, takmer určite znova padneme v rovnakých pochybeniach. Ľutovať bez toho, aby boli zacelené rany, ktoré sa samy často stávajú prameňom hriechu, je ako pokosiť burinu a potom sa čudovať, že opäť narástla. Viete, hriech sa ľahšie dostane na miesta, ktoré zranili srdce. Ak sa chceme oslobodiť od svojich zvyčajných hriechov, musíme nájsť uzdravenie svojich sŕdc.
Uzdravenie však nedostaneme, kým oň nepožiadame. Prvý krok k uzdraveniu srdca je pozrieť sa na ukrižovaného Krista a potom rozlíšiť a pomenovať svoje rany a obetovať ich Bohu. To je základ, ako vyliečiť hriech.
Pozrime sa opäť na kríž a povedzme si: „To som ja, toto som si spravil sám. Takto vyzerám, keď sa znetvorím hriechom. Ja, najbližší blížny, ktorého mi Boh poslal do cesty, aby som ho miloval, som sa zranil a zmrzačil hriechom.“ Musíme sa pozrieť na kríž a vidieť krutú pravdu. Musím svoju pozornosť upriamiť na ukrižovaného Krista a uvedomiť si, že sa ničím hriechmi, ktoré pácham.
Hľaďme na kríž a vyrieknime: „Toto je Ježiš, Syn Boží a syn Márie. Je to Kristus, Boh, a toto som mu spravil.“ Kríž ukazuje, čo robia moje hriechy s láskou a nevinnosťou. Trhajú ju na kusy, prebodávajú, špinia. Kríž zjavuje dôsledok môjho hriechu.
Pozrime sa na kríž ešte raz a zbadáme Božiu tvrdohlavosť, jeho neotrasiteľnú lásku a vôľu zachrániť nás. Bez ohľadu na to, koľkou nenávisťou a zlom ho zahrnieme, bez ohľadu na to, či sa k nemu správame s vlažným nezáujmom, či sme voči nemu nevďační, je kríž dôkazom, že Boh sa na nás nevykašle. Kríž mi ukazuje, že nezáleží na tom, ako ďaleko zájdem či ako hlboko padnem, jeho korene budú vždy siahať hlbšie. Kríž je dôkaz, že Boh ma túži nájsť aj tam. Jeho utrpenie a smrť dokazujú, že Ježiš radšej sám prejde peklom, ako by mal byť v nebi bezo mňa. Kríž dokazuje, že Boh aj z toho najhoršieho, čo svet ponúka, dokáže vyjsť víťazne.
To by sme mali vidieť pri pohľade na kríž.
A čo máme robiť v prítomnosti nášho ukrižovaného Pána?
Nechajte sa šokovať, ohromiť tým, že svojím hriechom sme zabili lásku. Pamätajte si, že kríž a Kristovo zmŕtvychvstanie idú vždy ruka v ruke. Príbeh kríža a Kristovho zmŕtvychvstania nám ukazuje, že hriech zabil lásku, no láska je nad hriech. Plačte, roňte slzy smútku a radosti. Meditujte o tomto hroznom čine a o ohromnej sile Kristovej krvi. Žasneme pri Kristovej krvavej obete? Nemôžem si pomôcť, v mysli sa mi vynárajú slová básnika Georgea Herberta: „Láska je tou tekutinou, sladkou a božskou, ktorú Boh cíti ako krv a ja ako víno.“
V židovských chrámoch sa krv používala na dva účely – očisťovala a zväzovala. Hriech je smrť a v krvi je život, preliata krv zmývala smrteľnú stopu hriechu. Na druhej strane, krv zvieraťa slúžila ako pečať zväzku, ako zmluva. Pozrite sa do Ježišovho prebodnutého srdca, na krv, ktorá sa z neho vylieva a dáva nám život. Zmýva prekliatie hriechu a smrti. A krv Božieho Baránka nás zároveň navždy pripútava k Otcovi.
Ježišova krv nás chráni pred beznádejou. Bolo by jednoduché pozrieť sa na kríž a vyčítať si: „Čo som to urobil?“ Musíme však zotrvať pod krížom, hľadieť na ukrižovaného Krista a kričať: „Pozrite, čo pre nás urobil Boh!“
Napokon, príbeh kríža je ľúbostným príbehom. Boh nás tak miloval, že sa pre nás nechal ukrižovať. V prítomnosti kríža môžeme oslavovať Božiu neporaziteľnú lásku k nám.
V Gréckokatolíckej cirkvi na sviatok Povýšenia svätého Kríža biskupi rozdávali veriacim stonky živej bazalky, aby si tak po celý deň pripomínali sladké víťazstvo kríža.
Skúsme cez tento Pôst kontemplovať kríž. Srdce pritom majme pokorné a vďačné a na perách slová proroka Izaiáša (53, 5): „Jeho ranami sme uzdravení.“