Lucka (29): Byť bubeníčkou je súčasťou mojej identity

Lucia sa netúžila stať bubeníčkou od malička, no keď túžba vošla do jej srdca, nasledovala ju. Teraz svojím talentom a hraním Bohu na chválu obohacuje ostatných.

Tvoja láska k bubnom sa neťahá už od detstva, mám pravdu? Čo bolo pre teba tým prvým impulzom, pre ktorý si sa rozhodla naučiť sa hrať?

Máš pravdu, moja láska k bubnom sa neťahá od detstva, i keď na jednom videu z detstva, kde som mohla mať štyri – päť rokov, sedím na veľkom plyšovom zajacovi a vravím: „Poďme radšej bubnovať,“ a búcham po tom zajacovi. (smiech) Možno už vtedy tam nejaká lásku k bubnovaniu bola.

Prvým impulzom bolo, keď som videla a počula v našom kostole hrať jedného bubeníka, ktorý je dnes bubeníkom LCH live. No trvalo dosť veľa rokov, kým som sa od tohto impulzu dostala k tomu, že som sa začala aktívne učiť a hrať.

Stretávaš sa s prekvapením, ak o sebe niekomu prezradíš, že si bubeníčka? Myslíš, že ťa tento nástroj osobnostne vystihuje, alebo ti skôr dáva priestor „byť niekým iným“?

Často sa stretávam s prekvapením, keď niekomu poviem, že som bubeníčka, a už sa mi viackrát stalo, že mi ľudia povedali, že sa s bubeníčkou ešte nestretli alebo ani nepočuli o tom, že by dievča alebo žena hrala na bicie. Myslím, že ma môj nástroj veľmi vystihuje a to, že som bubeníčka, je súčasťou mojou identity.

Aké to je, hrať Pánovi na slávu? Vnímaš Boha aj v jemnom bubnovaní – prichádza k tebe vo „vánku“? Je tvoje vedomie jeho prítomnosti aj počuť – hráš hlasnejšie?

Pre mňa je hranie Pánovi na slávu splneným snom a veľkou cťou, že môžem takto Ockovi slúžiť. Napĺňa ma to bázňou, úžasom a radosťou a neviem slovami úplne vyjadriť to, čo cítim, keď ho chválim hrou na bicích.

Svojím bubnovaním vyjadrujem Pánovi to, čo mám v srdci, vkladám tam celú seba – a to mi ide lepšie, keď nemusím priveľmi kontrolovať hlasitosť úderu. Moje vnímanie Božej prítomnosti nie je ovplyvnené tým, ako nahlas hrám. Je to o nasmerovaní mojej mysle a postoji môjho srdca voči Bohu. A keď som na neho zameraná, tak mi nevadí hrať „potichu“, lebo viem, že on to počuje a vidí moje srdce.