Lucia Kuková: Žena dokáže kvitnúť v snehu i na púšti

Manželka, mama a zároveň študentka Lucia Kuková (24) nám rozprávala o identite ženy a poruchách príjmu potravy, s ktorými mnohé dievčatá bojujú aj v skrytosti. Prečo sa začala venovať tejto problematike a čo o sebe potrebuje počuť každá žena?

Kto si, Lucia?

Som večný rojko, ktorý verí, že každá situácia má riešenie. Možno to nie je vždy podľa našich predstáv, ale nakoniec to vždy dobre dopadne. Vlastne aj kvôli tomu som sa rozhodla založiť si projekt Som nevädza. Pretože verím, že keď má niečo svoj koniec, nemusí to byť zlý koniec, môže to len znamenať prerod do niečoho iného, nového. Rada šírim lásku a dávam druhým ľuďom nádej.

 

Spomenula si založenie projektu. Povedz nám o ňom niečo viac.

Je to začínajúci projekt, ktorý má len pár mesiacov. Primárne sa venuje dievčatám a ženám s poruchami príjmu potravy, ako anorexia a bulímia. Na svojej stránke zdieľam denné výzvy, povzbudenia, príbehy alebo svedectvá dievčat a žien, ale tiež príbehy, ktoré píšu muži o ženách.

Snažím sa zamerať na identitu ženy, pretože veľa z tých problémov porúch príjmu potravy (ďalej PPP) súvisí s identitou, sebavedomím, komplexmi, ktoré zájdu príliš ďaleko. Snažím sa preto povzbudzovať ženy v tom, že sú krásne a milované aj vtedy, ak sa tak práve necítia, alebo im to nikto v rodine nepovedal a cítia sa samy. Snažím sa, aby povzbudenia ukazovali ženám pravdu o nich.

 

Ukážeš nám niektoré z tvojich povzbudení?

 

 

ŽENA JE KVET. JE NEVÄDZA

Aká je pravda o žene?

Keď si predstavím, že stojím pred krížom a pozerá na mňa Ježiš, tak mi hovorí, že Otec ma plánoval od stvorenia sveta, skôr, ako boli oceány a hory. A stvoril ma presne takú, aká som, aj s tými chybami, ktoré mám, a on vie, prečo ma takú stvoril. Dal mi mnoho talentov a schopností a tvrdí o mne, že som krásna a milovaná. Tak veľmi, že neváhal za mňa zomrieť.

Pravda o žene je taká, že je nevädza. Je kvet, ktorý rastie v snehu, v horúčave, dokáže prežiť, dokáže liečiť. Si kvet a aj keď to v sebe nevidíš, neznamená to, že to v sebe nemáš!

 

Ako vzniká projekt Som nevädza?

Pôvodne som chcela, aby nebol vyslovene kresťanský, pretože som chcela zasiahnuť aj neveriacich. Ale postupne, ako mi dievčatá a ženy začali posielať svoje svedectvá, zistila som, že zatiaľ mi neprišlo ešte ani jedno svedectvo vyliečenia z tejto choroby, ktoré by nesúviselo s Bohom. Som otvorená všetkým príbehom, píšu mi aj neveriace dievčatá. Ale príbehy vyliečenia sú zatiaľ vždy o tom, že Ježiš je ten, ktorý ich uzdravil.

 

S čím najviac zápasia dievčatá a ženy, ktorým sa venuješ?

Mnohé dievčatá s týmto problémom hovoria o duchu smrti, o hlase, ktorý im hovorí, čo a ako majú robiť. Čím viac sa o túto problematiku zaujímam, tým viac zisťujem, že má hlboké korene a pozadie, ktoré je duchovné. Ide to krôčik po krôčiku… a zrazu si človek uvedomí, že ani nevie ako a dostal sa do úplne nepochopiteľnej situácie.

 

 

POVEDALI NÁM, ŽE NEMUSÍ PREŽIŤ NOC

Aký bol dôvod, že si sa začala venovať tejto náročnej problematike?

Mne veľmi blízka osoba trpí touto chorobou a keď sme raz boli za ňou na áre, povedali nám, že je v takom stave, že nemusí prežiť túto noc. Vtedy som si uvedomila, že tomu nerozumiem. Nerozumiem, prečo nie je schopná niečo zjesť, keď je v stave, že jej zlyháva srdce. Veď predsa ja keď som chorá, zjem aj také lieky, ktoré mi nechutia, ale zjem ich, lebo viem, že mi pomôžu.

 

Čo sa ukrýva v názve Som nevädza?

Cestou pešo do školy som si všímala, že tento kvet, nevädzu, vidím na jar, v lete, na jeseň, či je slnko či dážď. Je to kvet, ktorý mnohí považujú za burinu, pritom je liečivý. Vydrží v horúčave a kvitne, až kým napadne prvý sneh. A je to pre mňa taká paralela k nám ženám. My ženy sme veľmi odolné. Aj keď navonok možno pôsobíme jemne, vieme veľa zvládnuť. Dokážeme veľa. Dokážeme zrodiť nový život, dokážeme prežiť v „snehu i na púšti“, dokážeme zvládnuť rôzne bolesti. Ženy sú neuveriteľne silné osobnosti.

 

Myslíš si, že existujú ženy, ktoré neriešia svoj vzhľad?

Myslím si, že môžu existovať aj ženy, ktoré neriešia svoj vzhľad, ale určite ho aspoň v minulosti riešili. Podľa seba viem, že aj ja ešte stále riešim niektoré veci týkajúce sa vzhľadu. Tiež som si prešla pádmi v otázkach identity. Každá žena si tým podľa mňa prejde.

 

V akom veku dievčatá či ženy najviac bojujú s PPP?

Štatisticky je to najčastejšie v rozmedzí od pätnásť do devätnásť rokov. Ale sú aj prípady, keď s tým bojujú deti, ktoré majú päť či osem rokov. Ak sa také niečo stane v takomto detskom veku, treba to určite s dieťaťom komunikovať, aby to neprerástlo do pubertálneho veku, keď to už úplne odmietajú riešiť.

 

 

PRIZNAJTE SI TO A NEOBVIŇUJTE SA

Ako sa dá pomôcť takémuto človeku?

Najdôležitejšie je priznať si tento problém. Aj ako rodičia. Treba si uvedomiť, že to nie je vaše zlyhanie, ani zlyhanie vášho dieťaťa. Neobviňovať seba, ani dieťa, ale v pravde si priznať, čo sa deje. Brať to ako každú inú chorobu, ako keď má dieťa napríklad cukrovku.

Rodič by mal byť veľmi citlivý, veľa komunikovať, no zároveň byť aj prísny a dôsledný v liečbe. Hľadať spojenie lásky a rozumnosti. Náročné totiž je, že človek, ktorý má problém s PPP a je podvyživený, jeho mozog reálne nedokáže tak dobre fungovať. Keď sa teda podarí, že človek priberie, začne si zároveň uvedomovať, čo sa s ním deje a až neskôr vám možno bude vďačný za pomoc. Ďalej je dobré nezostať sám, hľadať iných rodičov, psychológov, kňazov…

 

Myslíš si, že sa dá zvládnuť dostať sa z tejto choroby aj bez odbornej pomoci?

Možno, keď je to ešte v začiatkoch. Netreba to však podceniť, pretože za dva týždne môže vaše dieťa či kamarátka skončiť na áre. Ak vidíte, že ten človek rýchlo a veľa schudol, je depresívny, treba to určite riešiť.

 

Existuje nejaká prevencia?

Odkedy som matkou, tak často premýšľam nad tým, ako by som sa cítila v koži svojho dieťaťa ja. Jasné, že dieťaťu nemožno všetko dovoliť, lebo sú veci, ktoré by mu ublížili. No zároveň sa treba snažiť brať ohľad na jeho pocity. Rešpektovať ho ako bytosť, ktorá má svoje prežívanie a myšlienky. Byť priateľom a komunikovať spolu o všetkom už od detstva. Aby sa nestalo v puberte, že sa neviete spolu rozprávať.

 

Čo môže byť spúšťačom tohto ochorenia?

Býva to škola – spolužiaci a spolužiačky, porovnávanie, neprijatie. Ďalej to býva modeling, kde vám povedia, že musíte pár kíl ešte schudnúť. Snaha o úspech. A často je to aj rodina – zraňujúce slová ako podceňovanie, porovnávanie. Možno si niekedy ani neuvedomíte a poviete pred svojím dieťaťom vetu, ktorou sa to všetko začne. Veta, ktorá môže zničiť život. Žijeme veľmi psychicky náročné časy, lebo sú obrovské nároky na výkon.

 

Spomínala si, že na stránke zverejňuješ svedectvá. Ktoré sa teba osobne najviac dotklo?

Je to svedectvo ženy, ktorá mala svoje presné predstavy a plány pre svoj život. To sa stáva často, že keď sa niečo nedeje tak, ako sme si to naplánovali, tak sa nám rúca svet. Ale treba si uvedomiť, že život sa skladá z rôznych období, každé je iné a každé treba využiť naplno.