Locus of control: Kto je zodpovedný za náš strach?
Myslíte si, že každý je strojcom svojho šťastia, alebo preferujete názor, že kocky sú už hodené? A čoho sa najviac obávate?
Najprv prišla pandémia, pri ktorej sme vôbec netušili, ako sa vyvinie a aké budú následky. Potom vojna na Ukrajine. A aby toho nebolo málo, energetická kríza a neprestávajúce zdražovanie. Vyvolať strach či obavy v nás však môžu najrôznejšie veci.
To, ako k nim pristupujeme, určuje do veľkej miery náš locus of control (oblasť kontroly). Tento termín vychádza práve z latinského slova locus (miesto-oblasť) a autor tejto teórie – americký psychológ Julian B. Rotter – ho rozdelil do dvoch skupín: externý a interný. Tí, ktorí majú locus of control interný, majú veci vo svojich rukách a neboja sa aktivity. Naopak, tí s externým locus of control často prenášajú zodpovednosť za veci na iné faktory –bola to Božia vôľa, bol to osud, za to môže niekto iný, nie ja.
Ukážme si to na príklade. Dvaja žiaci dostali jednotku z písomky. Ten s interným locus of control povie: „Dobre som sa to naučil!“ Ten s externým locus of control povie: „Test bol ľahký!“ Obaja zažili úspech, no jeden ho pripísal svojim schopnostiam a druhý externému faktoru, ktorý nevedel ovplyvniť. No a toto vnímanie sveta a okolností sa prenáša aj do pohľadu na problémy. Zatiaľ čo „externista“ má potrebu veci aktívne riešiť, „internista“ sa skôr utieka k horekovaniu a k zvaľovaniu viny na všetkých a na všetko (prečo to Boh dopustil, za to môže vláda, nebyť toho koronavírusu…).
Obaja sa však potrebujú naučiť prijať pohľad na to, že existujú veci, ktoré zmeniť môžeme, a veci, na ktoré nemáme reálny dosah. A obaja sa musia naučiť, ako sa čo najefektívnejšie vysporiadať so svojím strachom a obavami. Nuž a práve na lepšie zvládnutie obáv vám ponúkame jedno cvičenie. Vyhraďte si naň dostatok času a ideálne pokojné miesto. Môžete ho robiť sami alebo so svojím partnerom. Pomôžte si priloženou tabuľkou.
- Spíšte si všetky problémy, ktoré aktuálne riešite, prípadne veci, ktoré vás trápia alebo sa ich obávate.
- Rozdeľte ich na dôležité a nedôležité pre váš aktuálny život.
- Teraz rozdeľte dôležité veci na tie, ktoré môžete zmeniť (máte na ne dosah), a na tie, ktoré zmeniť nemôžete (nemáte na ne dosah).
- Rovnako postupujte pri nedôležitých veciach.
Dobrá rada – snažte sa byť čo najkonkrétnejší. Je ľahké povedať – mám obavu z energetickej krízy, ale je to príliš všeobecné pomenovanie. Na to, aby ste dokázali čeliť svojej obave, ju potrebujete poznať a porozumieť jej. Skúste teda napísať niečo v zmysle: „Obávam sa energetickej krízy, pretože sa nám zvýšia účty za elektrinu a nabúra nám to rodinný rozpočet.“
Podarilo sa? Ak áno, máte pred sebou vcelku podrobný zoznam obáv či problémov. Čo s ním?
Postupujte zľava hore. Začnite kolónkou dôležité/mám dosah. Mám dosah znamená, že reálne dokážem vec nejako ovplyvniť. Hneď si poznačte, ako ju dokážete ovplyvniť tak, aby vás čo najmenej stresovala. K príkladu s energetickou krízou môže byť riešenie nasledovné: „Ako rodina si spíšeme dobré tipy na šetrenie energiou a budeme ich poctivo dodržiavať. Po troch mesiacoch vyhodnotíme efektivitu a rozhodneme sa, ako ďalej.“
Pokračujte kolónkou dôležité/nemám dosah. Dobre sa nad ňou zamyslite. Je to reálne situácia, v ktorej nedokážem urobiť nič? Skúste poprosiť o pomoc ďalšiu osobu alebo sa pokúste vyhľadať riešenie online. V niektorých prípadoch majú aj zdanlivo veľmi stresujúce problémy pomerne jednoduché riešenie. Ak však naozaj neviete, čo s tým, zverte to v modlitbe Božej prozreteľnosti. Môžete sa napríklad na daný úmysel začať modliť Novénu odovzdanosti alebo to odovzdať Bohu slovami svätého Tomáša Akvinského: „Bože, daj mi pokojnú myseľ, aby som prijal veci, ktoré zmeniť nemôžem. Daj mi silu, aby som zmenil veci, ktoré zmeniť môžem. A daj mi múdrosť, aby som rozlíšil jedno od druhého.“
Nasleduje kolónka nedôležité/mám dosah. Ak je to pre vás nedôležité, prečo sa tým vlastne zaoberáte? Je to problém priateľa, príbuzného či spoločnosti a vy máte nielen pocit, ale aj nástroj na jeho riešenie? Ponúknite pomoc, ale len v prípade, že na to máte čas a priestor a máte vyriešenú kolónku dôležité/mám dosah.
No a na záver ostalo nedôležité/nemám dosah. Prečo sa ňou vlastne zaoberať? Pomôže nám totiž pomenovať veci, ktoré je dobré vypustiť a nedovoliť, aby nás podprahovo stresovali. Tieto situácie nám zväčša bránia zaoberať sa vecami, ktoré reálne zmeniť môžeme. Často nás paralyzujú, prípadne v nás budujú zbytočné strachy a stresy. Keď ich pomenujeme a správne zaradíme, môžeme postupne pracovať na tom, aby neboli „zlodejmi nádeje“ v našich životoch.