Lenka Slavkovská: Je dôležité objaviť túžby, ktoré nám do srdca vložil Boh

Aktuálne som zapojená v projekte „Show your talent“, kde pôsobím ako mentor danému žiakovi na strednej škole, s ktorým máme štyri stretnutia. Už po prvom stretnutí som si uvedomila, že jedna z najdôležitejších vecí, ktoré v živote potrebujeme nájsť, je naše poslanie, povolanie, jednoducho to, kvôli čomu sme boli stvorení. Volám sa Lenka Slavkovská (28) a poviem vám niečo o svojom poslaní.

Autorka: Lenka Slavkovská

Poznám vo svojom okolí veľa príbehov ľudí, ktorí boli možno zle nasmerovaní, nepodporení, nedocenení a veľa ráz neobjavení. Keď si spomeniem už len na svoje časy dospievania a hľadania samej seba (tu by som asi nedala minulý čas, pretože sa hľadám stále nanovo), tak to bolo naozaj obdobie chaosu, keď som chcela ísť študovať andragogiku, archeológiu a nakoniec špeciálnu pedagogiku. Je to skutočne dôležité obdobie, v ktorom dospievajúci jedinci potrebujú počuť, že môžu snívať a že je v nich niečo špeciálne, čo majú len oni a nikto iný. Nie každý má takú podporu a dôveru doma – a o to viac verím, že je naším poslaním v spoločenstvách a Cirkvi poukazovať na jedinečnosť každého človeka. Boh nás stvoril na svoj obraz – a keď si toto uvedomíme, nie je úžasné, čo všetko v nás môže plodiť krásu?

NEZAMESTNANOSŤ – ČAS OBJAVOV

V dospievaní boli pre mňa moji priatelia veľmi dôležití, preto som nesmierne šťastná, že som vyrastala práve v spoločenstve na Sliači. Dodávali mi odvahu, okresávali môj charakter, doslova sme spolu rástli a rozvíjali svoje talenty a dary. Ďakujem Bohu za ľudí, ktorých mi poslal do cesty, lebo aj oni formovali moju osobnosť, ktorou som teraz. Preto má priateľstvo v mojom živote veľkú hodnotu a považujem to za naozaj živú Cirkev, keď ľudia žijú pospolu.

V spoločenstve, kde som súčasťou aj malej skupinky viac ako desať rokov, sa pravidelne zdieľame, poznáme sa, rozprávame naozaj o všetkom. Práve vďaka tomu sme mohli spolu zdieľať spoločné, ale aj rozdielne názory, plány, vízie. S mojou priateľkou Veronikou sme prežili zaujímavo kreatívne obdobie, keď sme ostali nezamestnané po škole. Spoločne sme sa ocitli v rovnakom životnom období, keď sme mali veľa času a nápadov na život bolo zrazu viac než dosť. Tlak spoločnosti bol naozaj neúprosný, a tak nájsť si poriadnu robotu malo byť našou najdôležitejšou výzvou. Aj keď, keď sa na to pozriem úprimne, každý okolo nás sa bál viac než my a musím povedať, že my sme si úrad práce celkom užívali. Mali sme konečne poriadne čas uvažovať nad tým, čo v živote naozaj chceme. Keď už nie ste motivovaní snami rodičov, dobrým ohodnotením, super postavením… zrazu vám na tých veciach až tak nezáleží a hľadáte túžby, čo máte vnútri, ktoré vám do srdca vložil Boh. Máte čas skúmať to, čo máte naozaj radi. My sme prišli na veľa vecí…

 

SPOLOČNE SME UŠILI PRVÝ RUKSAK

Veronika chcela vždy veľmi šiť. Dokonca sa aj bola pozrieť na strednú školu odevnú, ale jej rodičia usúdili, že uplatnenie nebude dostatočné. Preto vyštudovala strednú dopravnú školu, ktorá ju nebavila. Rozhodla sa však študovať na vysokej škole sociálnu prácu, pretože ju to ťahalo k ľuďom s postihnutím. Ja som v tej dobe končila externé štúdium špeciálnej pedagogiky. Veronikin sen o šití bol pre mňa štartom do nových vecí. Verím, že Boh si nás používa už tu na zemi, keď sa mu dáme k dispozícii, a tak som jej tento sen chcela sprostredkovať.

Ako malá skupinka zo spoločenstva sme sa spojili a kúpili jej šijací stroj. Pamätám si ten deň, brigádovali sme v kaviarni, kde sme si ho dali na pult a celý deň ho obzerali. Bol to splnený sen aj pre mňa. Viac dávať, ako prijímať, to je naozaj pre človeka oveľa prínosnejšie. Keďže sme stále nemali robotu, mali sme dosť času začať na stroji šiť. Vymýšľali sme rôzne nápady. Najskôr sme chodili do sekáčov kupovať veľké XXL saká, ktoré sme premieňali na ruksaky. Nemali sme veľa peňazí, takže sme starým veciam dávali druhú šancu – a bol to perfektný pocit vidieť, že spoločnými silami dokážeme ušiť ruksak. Dovtedy boli tieto vody pre nás úplne neprebádané, ale čím ďalej, tým viac sme začali o niečom takomto snívať.

Možno ste sa aj vy stretli s niečím podobným a váš sen alebo túžba bola v začiatku nenaplnená, nepochopená. Čo som sa naučila za ten čas vo vzťahu s Bohom, je, že jeho načasovanie je dokonalé. Aj vo Svätom písme môžeme čítať: „Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať. Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť.“ (Kaz 3, 8) Všetko má svoj čas, ale my máme tie naše nekonečné predstavy, ako by malo čo vyzerať a kedy by sa malo čo naplniť. Tohto sa ja úplne vzdávam a mám bázeň pred Pánom, keď vidím aj tento náš príbeh, ktorý si musím stále pripomínať.

Neviem si predstaviť svoj život bez Boha, bez najväčšej istoty vo svojom živote. Niekedy som mala pocit, že my kresťania dávame všetko za vinu a vďaku Bohu. Od úplne malicherných vecí až po tie dôležité. Od voľného parkovacieho miesta až po modlitbu za záchranu rodinného príslušníka alebo odvrátenie choroby. A viete čo? Áno. To je život s Bohom. Lebo život je aj o každodenných starostiach, každodenných obyčajoch, ale aj o dôležitých rozhodnutiach a situáciách. Nemôžem Bohu povedať: „Dobre, tak do tohto ťa zavolám a môžeš konať, ale toto je malichernosť, tu ťa nepotrebujem.“ Verím, že Pán Boh chce byť so mnou za akýchkoľvek okolností, ako sa píše v Knihe proroka Izaiáša: „Keď budeš brodiť vodami, budem s tebou, a keď riekami, nepotopia ťa, keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň nebude horieť na tebe.“

ŠI A NECHAJ ŠIŤ

Pomalé spoznávanie sa so šijacím strojom nás priviedlo aj k ponuke prešiť staršie Godzone tour tričká a skúsiť ich upcyklovať. Prerobili sme ich na ruksaky a ľadvinky. Bola to naša prvá verejná skúška, ktorá sa skončila veľmi dobre. Samy sme neverili, že si to ľudia naozaj kúpili. A takto sme odštartovali šijaciu kariéru. Veronika sa neustále zdokonaľovala v šití a išlo jej to stále lepšie a lepšie. Vedeli sme, že chceme robiť ručné výrobky, ale chceli sme, aby to bolo ľuďom dostupné. Túžili sme veci robiť inak a záujem o slovenské výrobky stále rástol, no zdalo sa nám to na trhu drahé. Vždy sme sa pozreli na ľadvinku a povedali sme si, či by sme si to boli ochotné kúpiť aj my. Ak teda chceme urobiť s týmto zmenu, musí to byť v takej cenovej kategórii, aby si na to človek dokázal ušetriť – a tým pádom dal prednosť pomalej móde. O spomalení nielen v móde hovorí aj pápež František: „Len také srdce, ktoré nie je otrokom zhonu, vie prežívať pohnutie, takže sa nedá opantať sebou samým a vecami, čo má na práci, ale všimne si druhých, ich rany a potreby. Spolucítenie sa rodí z kontemplácie.“

Hneď od začiatku sme vedeli, že nebudeme dobré „bussinesmanky“, a tak prišiel aj iný rozmer. Do nášho rozvíjajúceho sa projektu sa pridala Kateřina Launerová, s ktorou sme začali snívať o novom a hlbšom rozmere. Náš sen bol šiť a pracovať s ľuďmi s handikepom. Začali sme rozmýšľať, ako by sme to mohli spojiť, a vysnívali sme si chránenú dielňu. Katka s Veronikou mali vyštudovanú sociálnu prácu, ja špeciálnu pedagogiku, takže sme k tomu mali všetky blízko. Niekde sme museli začať, a tak sme si založili občianske združenie – Ši a nechaj šiť. Znamená to pre nás veľa. Nielen šiť, ale v prvom rade nechať naozaj žiť ľudí, ktorí majú obrovský potenciál, ktorý väčšinou ostáva nepovšimnutý a zanesený prachom. Náš štvrtý najdôležitejší člen občianskeho združenia je Andrejka Tomíková, ktorá jediná z nás má oficiálny krajčírsky kurz a Downov syndróm.

 

UŽÍVAJME SI BOŽIE KRÁĽOVSTVO

Dúfame, že po pandémii sa spolu budeme môcť opäť plnohodnotne stretávať. Na tejto ceste od rozhodnutia až po dnešok sa nám stalo veľa zázrakov, ktorými nás Pán Boh neprestal prekvapovať. Napríklad náš známy kamarát prišiel na samom začiatku a povedal, že tento sen chce podporiť, a kúpil nám šijací stroj. Dostali sme sa úplne zadarmo na školenia, ktoré stáli dosť veľa peňazí. Začali sme si robiť kurzy. Dostali sme sa do živého vysielania RTVS. Boli sme hosťami v relácii Rádia Lumen. Ľudia si začali objednávať naše ľadvinky – a tým podporovať chod občianskeho združenia. Skontaktovali sa s nami rôzne organizácie. Našli sme priestory, kde by sme mohli začať fungovať, a dokonca na jedno miesto momentálne aj čakáme.

Chce to veľa krokov viery, ale o to viac si uvedomujeme, že to nie je len náš projekt, ale že Pán Boh s nami počíta. Že on nechce, aby sme boli len obyvatelia Božieho kráľovstva, on chce, aby sme si vedeli toto kráľovstvo užiť. A to nehovorím o všetkých ružových dňoch, ale aj o dňoch, ktoré sú ťažké, ktoré nezvládame, o dňoch keď nám nie je ľahko. No máme vieru v živého Boha. Máme sa o koho oprieť.

Sme občianske združenie, ktorého cieľom je ochrana životného prostredia pomocou aktivít zameraných najmä na recykláciu textilu, šírenia osvety v oblasti znečisťovania prírody a podporou aktivít venujúcim sa týmto témam: ekológia, ochrana životného prostredia, recyklácia, život bez odpadu, textilný priemysel, kozmetický priemysel, zdravý životný štýl, podpora lokálnych výrobcov, rozvoj miestnej komunity, tradičné remeslá a podobne.

Okrem toho, že milujeme našu planétu, milujeme aj ľudí, ktorí na nej žijú – a trochu špeciálnejšie ľudí s postihnutím. Práve preto je naším ďalším cieľom pomoc a podpora zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov a ich zapojenie do aktivít združenia. Na základe vytvorenia priestoru pre zmysluplnú činnosť chceme pomôcť znevýhodneným občanom k lepšej integrácii do spoločnosti a na trh práce. Síce je náš príbeh ešte stále v procese a my v ňom zatiaľ nepracujeme naplno, veríme, že raz to tak bude.

Chcem nás všetkých povzbudiť slovami pápeža Františka: „Čeliť klimatickým zmenám je súčasťou našej povinnosti ako kresťanov milovať a starať sa o Božie stvorenie; je to dôležitá dimenzia nášho povolania spravovať a podmaniť si zem. Naši bratia a sestry sú po celom svete tlačení do väčšej biedy a chudoby aj kvôli zmene klímy. Viera nás má pohýnať k tomu, aby sme v solidarite otvorene hovorili o týchto problémoch. Existuje mnoho spôsobov, ako prispieť k boju proti klimatickým zmenám, či už na individuálnej, alebo celospoločenskej úrovni. Jedným spôsobom sú kampane v mene týchto hodnôt a cieľov. Dôležité je však v praktickom živote konať tak, aby sme prispievali k ochrane životného prostredia a stavali sa zodpovedne voči stvoreniu vo všetkých životných situáciách.“

 

3 kroky, ktoré mi pomáhajú na ceste viery:

• disciplína,
• radosť,
• milosrdenstvo.

 

SÚŤAŽ

Chceli by ste vlastniť originálnu ľadvinku z dielne Ši a nechaj šiť? Napíšte nám, či sa vám podarilo nájsť svoje poslanie, čo to je a ako sa vám ho darí napĺňať. Svoje odpovede píšte na mail [email protected] do konca januára.