Lekárka Daniela Hrtúsová: Sme Bohom stvorení tak, aby sme vlastnili pokoj

O tom, čo vlastne znamená skutočný oddych, aký má súvis s tým, ako sme boli stvorení, a prečo si niektorí ľudia nevedia oddýchnuť napriek tomu, že si nájdu voľný čas, sme sa rozprávali s MUDr. Danielou Hrtúsovou (54), lekárkou v odbore psychiatria a psychoterapia, ktorá spolupracuje aj v službe Malá cesta uzdravenia spomienok, Otcovo srdce a Kontemplatívne semináre.

Najmä počas letných mesiacov sa veľa hovorí o oddychu. Ľudia ho hľadajú najčastejšie pri vode či na horách. Sú toto príležitosti, ktoré človeku dávajú skutočný oddych?

Určite áno, aj. Ale… čo rozumieme pod pojmom skutočný oddych? Čo to pre nás vôbec znamená? Zamýšľame sa nad tým? Kedy vnímame, že sme skutočne oddýchnutí? To sú otázky, ktoré sa mi vynárajú. Už roky si uvedomujem, že je to našou bytostnou témou.

Pri hľadaní odpovede na otázku, čo je skutočný odpočinok, sa musíme pozrieť na seba v celistvosti. Nazrieť aj do vnútra, aby sme zistili, čo naozaj potrebuje duša človeka. Musíme sa pozrieť do duše.

 

Vysvetlíte nám to viac? Prečo oddych súvisí s našou dušou?

Som povolaním lekárka, pôvodne internista. Po atestácii som prešla na psychiatriu, psychoterapiu, aby som lepšie porozumela, čo sa to v človeku deje, keď „ochorie“ – či už telesne, alebo duševne. Medicína vie, že až okolo osemdesiat percent všetkých chorôb je psychosomatických (duševno-telesných). Napriek tomu medicína nedefinuje, čo je to duša, definuje však, že má poruchy… Hovoríme o liečbe, diagnostike duševných porúch. Teda duša má z nejakých príčin poruchu.

 

Ak sa chceme pozerať na človeka a riešiť nejaký jeho problém či chorobu, potrebujeme naňho hľadieť v tejto celistvosti? Zistiť viac o duši človeka?

Tento rok robím v medicíne dvadsaťdeväť rokov. Pred rokmi som si – po absolvovaní seminárov za Vnútorné uzdravenie, ktoré viedol páter Elias Vella – zrazu uvedomila, že mi to konečne začína dávať zmysel. To som mala už tri atestácie a najrôznejšie výcviky v psychoterapii.

Začala som vnímať, že by som mala viac poznať Bibliu. Sama sebe som oponovala, že na to predsa nemám čas, veď mám toľko neprečítanej odbornej literatúry. No a ten tichý vnútorný hlas mi povedal: „Lenže, čo ak minieš to najpodstatnejšie…“ A to ma dalo do pozoru! Môžem sa stále vzdelávať v odbore, a napriek tomu na dôchodku zistiť, že som minula to najpodstatnejšie… Vedela  som, že to nechcem.

 

 

KRÁTKODOBÉ UPOKOJENIE NESTAČÍ

Čo znamená oddych, ak sa naň pozrieme v celistvom pohľade – zahŕňajúc telo i dušu človeka?

Biblický shalom neznamená len pokoj. Je to Božia celistvosť ducha – duše – tela. V jednote so Stvoriteľom, ktorý v nás prebýva, sa naša ľudská prirodzenosť – duša – dostáva do poriadku, pre ktorý bola pôvodne stvorená. Alebo sa aspoň vydá na túto cestu.

 

Prečo podľa vás dnešný človek nevie oddychovať? Čo všetko mu v tom bráni a za čo si zamieňa skutočný oddych?

Ešte dávno pred koronavírusom sme vstúpili do epidémie stresom vyvolaných porúch – či už duševných, alebo psychosomatických. Ženieme sa vo výkone, za získaním prostriedkov, aby sme mali komfort, potom konečne tú dobrú dovolenku all inclusive, aby sme si oddýchli, dosiahli pokoj. Čo však robíme, je, že ideme skôr od jedného krátkodobého upokojenia či uspokojenia k ďalšiemu. Podobne ako závislí – idú od chvíľkového upokojenia, napríklad pri droge, k ďalšiemu… Dnes vieme, že závislosť môže byť od všetkého – práce, športu, nakupovania, zdravej stravy aj náboženských výkonov… Nakrátko sa uspokojím a musím čakať na ďalšie uspokojenie. Toto však nefunguje ako skutočný oddych.

 

Prečo?

Nie sme tak dizajnovaní. Sme Bohom stvorení tak, aby sme pokoj vlastnili. A v Božom význame je pokoj Osoba. Je to Boh sám. On je Knieža pokoja. A my sme pozvaní do tohto zjednotenia s ním. On je dokonalý shalom, plnosť, múdrosť, poznanie, pokoj, odpočinok, sloboda, kreativita, veda, umenie… je všetkým. Do takéhoto pokoja máme pozvanie vstúpiť. Do pokoja, ktorý on vlastní. Máme to urobiť dnes, teraz, teda nielen na dovolenke alebo v nedeľu, ale stále – teraz, v prítomnosti, jeho pokoji.

 

„ZOMIERAME“ NA STRES A PREŤAŽENOSŤ

Ako sa môžeme vydať na cestu oddychu, o ktorej hovoríte?

Naša duša je Bohom vdýchnutá, náš duch je určený na spojenie s Božím Duchom. Toto spojenie sa deje v hĺbke nášho bytia, duše či ducha. A zároveň sme v hmotnom tele, ktoré po smrti mení formu. Mystici hovoria o kontemplácii. V tichu vstupujeme do hĺbky svojho bytia, svojho vnútorného chrámu (contemplatio – con = zjednotenie rozptýlenej pozornosti, templum = územie zasvätené na uctievanie, kde sa zjednocujeme s Bohom). Oddelenie sa od Stvoriteľa spôsobuje, že sa nevieme upokojiť. Lebo sami sa ani nemôžeme. Nie sme stvorení na to byť od neho oddelení. Následkom tohto oddelenia je to, že trpíme.

 

Ak to správne chápem, boli sme stvorení tak, aby sme kontemplovali Boha – a bez toho nenájdeme skutočný odpočinok?

Pozrime sa na náš začiatok. V Knihe Genezis sa píše, že Boh stvoril človeka na svoj obraz, vdýchol do neho dych života a povedal, že je to veľmi dobré. Na siedmy deň, keď dokončil prácu na diele stvorenstva, Boh odpočíval. Tento siedmy deň, biblicky sabat, posvätil a požehnal. Neposvätil žiadny iný deň, ale ten deň, keď odpočíval. Keď sa adorujúcim pohľadom pozeral a kontemploval svoje stvorenie…

 

Dal takto príklad aj človeku…

Áno, lebo neskôr povedal: Pamätaj, aby si tento deň svätil. Dal nám tento príkaz. Až s upozornením, že ak nebudeme odpočívať a spočívať v jeho láske, tak zomrieme. „Toto je to, čo Pán prikazuje robiť: Šesť dní budete pracovať, v siedmy deň však budete mať svätú sobotu, úplný odpočinok pre Pána. Každý, kto bude v ten deň konať nejakú prácu, musí zomrieť.“ (Ex 35, 1 – 2)

 

Čo máme chápať pod tým, že ak to nebudeme robiť, zomrieme?

„Zomierame“ na stres, preťaženosť, na túto epidémiu stresom vyvolaných porúch. Stres je všetko to, čo každý osobne vníma ako ohrozujúce. Nemôžeme sa z toho dostať nijako inak, iba spočívaním v intimite so Stvoriteľom. Tým, že sa naučíme prijímať jeho samého, jeho shalom. On je Darca, ja som príjemca. Deje sa to vtedy, keď odpočívame, keď nepodávame výkon – ani ten „náboženský“.

 

 

SKUTOČNÝ ODPOČINOK NÁS UZDRAVUJE

Keď si znovu položíme úvodnú otázku, čo teda znamená skutočne oddychovať?

Boh nám dáva odpočinok ako spôsob, v ktorom chce, aby sme boli s ním. Aby sme sa naučili znovu s ním v plnosti zjednocovať, aby v nás mohol pôsobiť jeho Duch a nie duch sveta. Toto sa nedá, ak sme stále v nejakom výkone…

Celý svet je vystresovaný, chceme prosperovať, ale Boh hovorí, že on nám dá rozvíjať sa. Stane sa tak, ak budeme prebývať s ním, v jeho prítomnosti. Teda deň odpočinku je deň, keď nás chce náš Stvoriteľ naplniť sebou samým, aby sme potom mohli napredovať vo svojich dielach. Nedeľa nemá byť iba dňom, keď sú zatvorené obchody. To má byť iba pomôcka, aby sme mali priestor na slávenie intimity s Pánom, pre ktorú je deň odpočinku posvätený.

 

Ako človeka mení takýto odpočinok?

Keď začneme praktizovať skutočný odpočinok, ideme úplne proti prílivovej vlne, na ktorej ide celý svet. Pôjdeme však tam, kde máme byť. Boh sám bude v hĺbke nášho bytia vstupovať do nášho rozumu, pamäti, vôle… a zároveň bude uzdravované naše telo. Lebo fungujeme v celistvosti psychosomatiky.

 

Okrem toho, že sa v oddychu zjednocujeme s Bohom, čo konkrétne nám ešte prináša?

Keď žijeme Boží shalom – celistvosť, ktorú chce on v nás urobiť –, tak začneme žiť život v prítomnosti. Nie v neustálom cestovaní v čase, v strachoch z bolesti z minulosti a obavách z budúcnosti. Chceme mať všetko pod kontrolou a nevieme, ako sa nechať obdarovať. Nevieme prijímať. Nevieme prijímať Darcu, ktorý sa nám chce dať.

Keď spočívame v tichu a odpočinku so zámerom, že sa chceme učiť prijímať Darcu, vtedy sa učíme skutočnému odpočinku. Inak povedané – odovzdanosti Bohu. Potom máme úžitok a vieme si vychutnať aj dovolenku, šport, turistiku, umenie či duševne pracujúci, naopak, fyzickú prácu. Jeho pokoj začne v nás prebývať a nebude to len cez dovolenku. Potrebujeme sa to učiť zľahka – teda, že to nehodnotíme, nechceme kontrolovať, ale vytrvalo, denným praktizovaním, s vďačnosťou. Inak môžeme byť vystresovaní aj z dovolenky akéhokoľvek typu.

 

Ako oddychujete vy?

Čím ďalej, tým častejšie chodím do ticha – aspoň na týždeň. Tam so sebou neberiem svoje starosti a otváram sa túžbe pre hlbšie zjednotenie s Pánom. A potom skúšam praktizovať toto zjednocovanie denne v modlitbe, ale hlavne v živote v prítomnosti. V bdelej zameranosti, že on je prítomný. V každom okamihu. Učím sa praktizovať tento postoj. Obnovujem toto zjednocovanie. Tak majú všetky moje činnosti úplne inú kvalitu – rozhovory, bežné práce, akékoľvek aktivity ako jedlo, upratovanie, pohyb, šport, ktorý mám rada, pozeranie dobrého filmu, fyzická práca. V prítomnosti sa všetko krásne spomaľuje. Lepšie sa zvládajú ťažkosti a bolesti, ktoré sú dennou súčasťou.

S kamarátom Vaškom Čápom sme začali robiť Semináre o kontemplatívnej modlitbe. Také „ochutnávky“ na kontemplatívny spôsob života. Je to veľmi dobré.

 

Viete nám poradiť nejaké konkrétne kroky, čo robiť, aby sme sa učili takto oddychovať?

Konkrétne kroky sú každý deň sa aspoň na pätnásť minút stíšiť a ísť do bdelého uvedomovania si Božej prítomnosti v sebe. Potom aj v prírode a neskôr i v druhých ľuďoch – aj v tých, čo mi vadia. Ale toto už v nás robí samotný Boh.