Lectio Mamina: Generačná hluchota

Ak máte deti v tínedžerskom veku, možno sa – s ich pomocou – orientujete v dnes tak populárnom delení sa na generácie. Som vraj generácia X a moje slečny niekde v rozpätí generácie Z a Alfa (áno, cítim sa pri písaní týchto slov rovnako ako vy pri ich čítaní). O rozdieloch medzi nami by sa dalo napísať tisíc srdcervúcich viet; ostanem pri rozdieloch v používaní technológií.

Čo sa sociálnych sietí týka, ja a moji priatelia využívame sociálnu sieť F. Hráme sa s príbehmi, zdobíme ich nálepkami a vyberáme piesne od Briana Adamsa. Moje deti komunikujú takmer výlučne prostredníctvom sociálnej siete I a pokusy svojej matky zapadnúť do I komunity opisujú ako „cringe“ (Bohu vďaka za ich ochotu mi tento termín vysvetliť – často v kontexte týkajúcom sa mňa, môjho vzhľadu či ďalšieho z pokusov o získanie ich insta-uznania). Nemám „rizz“ a ak tomu aspoň trochu rozumiem, dosahujem v tomto ohľade mínusové hodnoty.

Slang a neúspechy v insta-svete sa dajú zvládnuť; je prirodzené, že naše vesmíry sa nemôžu prekrývať vo všetkom. Čo ma však vytáča, sú slúchadlá. Nemyslím veľké, viditeľné slúchadlá Otíka z Vesničky. Mám na mysli tie malé zákerné potvory, vrazené do uší mojich detí až po nákovku (či čo to tam vlastne majú). Koľkokrát už som viedla siahodlhé monológy ako múdra starena odovzdávajúca skúsenosti mladým; dávala som im inštrukcie alebo sa pýtala na školu… kým som nezistila, že ani netušia, že im dačo hovorím. Slúchadlá, úspešne schované za dlhými vlasmi, ma zas a znova okradli o ich pozornosť a interakciu.

Svet sa mení. To, čo sa nemení, je moja rodičovská túžba, aby moje deti žili hodnoty. Nemôžem byť všade, kam ich skutočné či tie internetové chodníčky zavedú – ale Mária áno. Preto sa k nej utiekam – a odovzdávam ich príbehy do jej rúk vyžarujúcich lúče milostí. Bez hriechu počatá Panna Mária, vyprosuj generácii Z aj tej Alfa milosť počúvať Ježišov hlas. Amen.

Foto: pexels.com