Láskou bez hraníc ubližujete sebe aj svojmu partnerovi
Milujete svojho partnera tak veľmi, že by ste pre neho urobili všetko, čo mu vidíte na očiach? Zabúdate na seba, svoje sny a túžby, lebo ste si vybrali cestu sebaobetovania? Robíte to s dobrým úmyslom, a vôbec si pri tom neuvedomujete, že svojou bezhraničnou láskou ubližujete sebe aj svojmu partnerovi.
Možno si myslíte, že žijete v usporiadanom manželstve, kde nejaké vymedzovanie hraníc nie je vôbec potrebné. Veď vo vašom vzťahu všetko funguje… Správne nastavené hranice by však mali byť súčasťou každého nášho vzťahu. To, že milujete svojho partnera a on miluje vás, nestačí. Okrem lásky potrebujeme v manželstve zažívať aj slobodu a zodpovednosť. Ako ľahko však dokážeme slobodu stratiť. A ako ľahko dokážeme druhých ľudí o slobodu obrať. Zodpovednosti sa radi vyhneme a s úsmevom ju prenesieme na svojho partnera.
O dôležitosti hraníc v manželstve píšu klinickí psychológovia Dr. Henry Cloud a Dr. John Townsend v knihe Hranice v manželstve. Hranice sú niečím, čo má chrániť nás a naše vzťahy. Nedokážeme však nimi zmeniť správanie druhých ľudí – iba svoje. Práve preto nie sú hranice niečo, čím ovládame druhých ľudí. Majú chrániť nás, a preto ich dávame sebe a na to, aby naše hranice fungovali, potrebujeme sebadisciplínu.
Hranice nám okrem iného pomáhajú určiť, kto je za čo zodpovedný. Ešte stále máte pocit, že hranice vo svojom manželstve nepotrebujete? Ruku na srdce, kto v manželstve nikdy nezažil situáciu, keď čakal, že jeho partner niečo urobí, a on to neurobil… (Nečakáte napríklad od svojho manžela, že vám v nedeľu ráno pomôže vychystať deti do kostola? A on sa ráno iba oblečie, postaví sa k dverám a hovorí, že budete meškať, ak sa nepoponáhľate?) Keď sa na svoj život pozriete okom pozorovateľa, nie je vo vašom živote oblasť, v ktorej sa vedome vyhýbate zodpovednosti? (Možno je to upratanie domácnosti alebo oprava niečoho, čo ste pred mesiacmi sľúbili, že opravíte.)
Jedným zo základných zákonov, ktoré nám pomáhajú určiť hranice, je zákon sejby a žatvy, ktorý hovorí o tom, že čo zasejeme, to budeme aj žať. V podstate ide o veľmi jednoduchý princíp. Ak zasejeme niečo zlé, mali by sme žať niečo zlé. Ak nás náš partner príde zachrániť, tak nezažijeme následky našich činov, a preto ich veľmi ľahko zopakujeme. Jednoduchý príklad je, keď má jeden z partnerov problém s nesprávnym hospodárením s peniazmi a druhý partner mu nielenže neobmedzí financie, ktoré môže za nejaký čas minúť, ale ešte si aj nájde druhú robotu, aby mohol zaplatiť stále sa zväčšujúce dlhy.
Dôsledky našich činov nás vychovávajú, nútia nás dospieť. Dôvod, prečo sa manželia často navzájom zachraňujú, je ten, že dôsledky bolia. Ak však ide o bolesť, vďaka ktorej sa váš partner konečne naučí prevziať zodpovednosť za svoje činy, tak môžeme povedať, že takáto bolesť nie je zbytočná, ale – naopak – potrebná na budovanie jeho charakteru.
Manželstvo nie je len miestom lásky, ale aj miestom rastu. Našou úlohou je navzájom sa ovplyvňovať tak, aby sme sa čoraz viac podobali Kristovi. Aj v tomto nám môžu pomôcť správne nastavené hranice, ktorými chránime nie len seba, ale aj naše vzťahy. Hranice nesmú nikdy ubližovať druhým, nie sú nástrojom pomsty ani vyrovnávania si účtov. Sú prostriedkom, ako milovať svojho partnera a pritom mu dať slobodu a možnosť prijať zodpovednosť.
DESAŤ ZÁKONOV O HRANICIACH podľa knihy Hranice v manželstve:
- Zákon sejby a žatvy: Naše skutky majú dôsledky.
- Zákon zodpovednosti: Máme zodpovednosť za vzťah k tomu druhému, nie však za toho druhého.
- Zákon sily: Máme moc nad niektorými vecami, nemáme však moc nad druhými (ani moc ich zmeniť).
- Zákon rešpektu: Ak od druhých žiadame, aby rešpektovali naše hranice, musíme rešpektovať tie ich.
- Zákon motivácie: Musíme vedieť slobodne povedať „nie“ skôr, ako budeme môcť z celého srdca povedať „áno“.
- Zákon hodnotenia: Potrebujeme ohodnotiť bolesť, ktorú naše hranice spôsobujú druhým.
- Zákon proaktivity: Konáme tak, aby sme riešili problémy založené na našich hodnotách, požiadavkách a potrebách.
- Zákon závisti: Nikdy nezískame to, čo chceme, ak sa zameriame na to, čo majú iní mimo našich hraníc.
- Zákon aktivity: Musíme radšej prevziať iniciatívu pri určovaní hraníc, než byť pasívni.
- Zákon otvorenosti: O našich hraniciach musíme spolu hovoriť.