Láskavé Pôstne obdobie: Čo odporúča pápež František?
Tohtoročné Pôstne obdobie sa začína na Valentína. Nemierim k žiadnej komerčnosti, ale k tomu, že práve to je hlboký symbol, ktorý nám ukazuje, o čo v tomto milostivom čase skutočne ide.
Valentín je sviatkom zamilovaných – partneri si prejavujú špeciálnym spôsobom lásku, trávia spolu osobitný čas, aj keď iste to nie je len jednoročná záležitosť. No môžeme to vnímať ako čas, v ktorom láska dostáva špeciálny priestor, aby bola vyjadrená, vyslovená, vykonaná.
Analogicky môžeme vnímať Pôstne obdobie, ktoré tento rok začíname 14. februára. Pôstne obdobie je časom, ktorý by mal vychádzať a smerovať k láske – k sebe samému, blížnym a Bohu. Mali by sme robiť alebo nerobiť práve to, čo umožňuje láske rásť – všetko to, čo lásku vyjadruje, vyslovuje a vykonáva. V Pôstnom období by sme mali budovať lásku.
Možno by sme očakávali nezvyčajné výkony, heroické skutky, tvrdú askézu, nikdy nekončiace modlitby a zodraté kolená… Ale možno na to stačí ísť viac „normálne“. Hľadať viac tie „obyčajné“ vernosti láske ako nezvyčajné aktivity.
Ruku na srdce: Vari nie je väčšou výzvou verne si plniť svoje stavovské povolanie (ako slobodní, manželia, kňazi, zasvätení…)? Byť poctivými vo svojej práci? Nešomrať a neohovárať, ale hovoriť slová, ktoré lásku, naopak, budujú? Zahryznúť si do jazyka a radšej sa v tichosti pomodliť? Zostať verným modlitbe, aj keď by sme radšej robili niečo iné? Učiť sa byť dobrým rodičom a kresťanom? Všimnúť si kolegu, ktorého štandardne obchádzam? Prijať ťažobu života a obetovať ju Ježišovi? Každý si za to môže dosadiť to svoje…
STAČÍ „LEN“ MILOVAŤ?
Svätá Terezka z Lisieux zdanlivo nekonala žiadne veľké skutky, neopustila brány kláštora, ale napriek tomu je veľkou svätou, ktorú pozná celý svet. Jej život by sa pritom dal zhrnúť do jednej vety, ktorá sa stala červenou niťou jej života: „Mojím povolaním je láska.“ Terezka milovala. V kaplnke pri modlitbe, v kuchyni pri ťažkých hrncoch, keď obetovala svoje utrpenie a spájala sa s tým Ježišovým a aj na smrteľnom lôžku. To bolo celé jej tajomstvo. Vari je to málo? Práve naopak. Je to viac než dosť.
Možno nám je niekedy sympatickejšie konať rôzne pôstne výzvy, „dať to“, ale možno niekedy nie je zlé skúsiť ísť na to aj inak. Výzvy majú v sebe zakódovaný neustály reštart, akoby sme stále začínali od začiatku, potrebovali nový impulz. No aj náš kresťanský život je skôr o vernosti a kráčaní aj vo všednosti dní.
Pápež František napísal k tohtoročnému Pôstnemu obdobiu posolstvo na tému „Cez púšť nás Boh vedie k slobode“. Píše v ňom, že Pôst je časom milosti, „pretože púšť sa opäť stáva miestom prvej lásky, kde Boh vychováva svoj ľud, aby vyšiel zo svojho otroctva a zakúsil prechod od smrti k životu: ‚Ako ženích nás priťahuje opäť k sebe a prehovára k nášmu srdcu slovami lásky‘“. Ako prostriedky na vnímanie tejto Božej lásky, prvej lásky, odporúča zastaviť sa v modlitbe, pri Božom slove i pri svojom blížnom. „Láska k Bohu a blížnemu je jediná láska,“ dodáva.
Pôst sa napokon môže stať aj špecifickým miestom milosti, v ktorom sa ohliadneme na to, ako kráčame vo svojom živote s Bohom. Môžeme si v ňom nájsť čas, zastaviť sa a hľadať Božie stopy vo svojom živote.
„Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska,“ napísal apoštol Ján, ktorý bol tak blízko Ježišovmu srdcu (1 Jn 4, 8). A pozýva k nemu aj nás. Záleží len na nás: Ako bude vyzerať to naše Pôstne obdobie? O koľko láskavejší budeme na jeho konci? O koľko viac budeme milovať? O koľko budeme vernejší, milosrdnejší a svätejší?
Tak nám Pán Boh pomáhaj!