Láska sa neuzatvára
Voda je životodarnou látkou. Tým, že tečie, sa filtruje a očisťuje, je plná života. No ak sa stane, že prestane tiecť a ostane stáť, postupne zatuchne, už nie je chutná ani priezračná. Niečo podobné sa deje aj s láskou – keď je uzavretá, stráca chuť, priezračnosť a šťavu. A kto chce takú lásku?
Autor: Lukáš a Soňa Valachovci
Je nedeľa doobeda. Stovky veriacich sa zhromažďujú v kostole, kde spolu slávia Eucharistiu. Jeden druhého nepoznajú, ich vzájomný kontakt nastáva jedine pri podaní si ruky so slovami „pokoj s tebou“. Po skončení omše sa hneď rozídu do svojich domovov, kde žijú nasledujúci týždeň uzavretý život vo svojej rodine. Pripomína vám to niečo?
Boh nepozýva žiť v izolácii, ale v spoločenstve. Mnohokrát sa však už v mladom veku uzavrieme do seba, do svojho partnerského vzťahu, neskôr manželstva a vlastnej rodiny a nechceme sa venovať nikomu inému.
Minulý týždeň sme boli na púti v Izraeli, kde sme si v Káne Galilejskej obnovovali naše manželské sľuby. Na tom mieste nás prekvapili a zároveň povzbudili slová, ktoré sme počuli z úst kňaza: „Manželstvo patrí medzi sviatosti, ktoré sú určené na službu spoločenstvu.“
Na službu spoločenstvu! Takže náš vzťah, naše manželstvo, naša rodina nemá byť len o tom, aby „nám bolo dobre“. Má to byť miesto, z ktorého majú čerpať mnohí ďalší v Cirkvi. V našom manželstve a v rodine nemáme žiť sami pre seba.
Takéto nastavenie je však potrebné urobiť už vo vzťahu, počas nášho chodenia. Je prirodzené, že ak s niekým chodíš, chceš s ním tráviť viac času osamote, aj mimo tvojho spoločenstva, kamarátov a podobne. Avšak je veľké nebezpečenstvo, keď sa to stane pravidlom a obaja sa začnete izolovať od kolektívu či spoločenstva, ak nejaké navštevujete (ak žiadne nemáte, rozhodne vám odporúčame nejaké si nájsť).
Viackrát sme boli svedkami mladých ľudí, ktorí, keď začali spolu chodiť, začali sa čoraz menej zúčastňovať stretnutí spoločenstva, chodiť medzi iných priateľov a nakoniec ostali úplne sami.
Takýto prístup je veľmi nezdravý a spôsobuje to, čo sme už naznačili vyššie – váš vzťah, a neskôr vaše manželstvo, budete mať len sami pre seba a nebudete nijakým zásadným spôsobom slúžiť cirkevnému spoločenstvu. Ak sa izolujete už vo vzťahu, čo budete robiť v manželstve? Aký bude váš duchovný rast? Aké budú vaše vzťahy s inými kresťanmi? Ako budete slúžiť ľuďom okolo seba?
Izolácia je nebezpečná aj z hľadiska čistoty vo vzťahu – keď nikto nevidí do toho, čo žijete, veľmi ľahko si dokážete posúvať latku a sami pred sebou si ospravedlňovať svoje kompromisy. Keď aktívne nežijete v spoločenstve veriacich, nemáte sa od koho učiť a zároveň aj vy ochudobňujete ostatných o to, aby sa mohli od vás v dobrých veciach inšpirovať.
A tiež je tu zásadný problém – keď žijete len sami pre seba, môže sa stať, že si urobíte zo svojho partnera bôžika a urobíte ho prvoradým vo svojom živote. Tak to však nemôže byť, musí byť až druhý! Prvé miesto musí patriť Ježišovi.
Zdravý vzťah nie je uzavretý do seba. Vzťah podľa Božieho plánu je súčasťou spoločenstva, prijíma od neho povzbudenie, formáciu, inšpiráciu a zároveň doň sám čosi prináša. Si pozvaný žiť vo vzťahu, ktorý bude prinášať dobré ovocie pre celú Cirkev a ktorý bude inšpiráciou pre mnohých ďalších. Aby neskôr tvoje manželstvo a tvoja rodina boli miestom, kde bude prekypovať láska a služba tomu druhému. A to nielen v rámci rodiny, ale aj mimo nej.
Pozývame ťa do modlitby:
Drahý nebeský Otec, ďakujem ti za dar spoločenstva. Prosím, zlom všetok strach z toho, aby ľudia v spoločenstve videli do môjho života a do mojich vzťahov. Prosím, vezmi môj sklon izolovať sa a vezmi moju lenivosť. Prebuď vo mne ochotu investovať viac času do vzťahov v spoločenstve a služby ľuďom okolo mňa. Amen.
Viac sa dočítate v knihe Stenu dáme preč.