Láska a zodpovednosť dávajú manželom slobodu
Kdesi som raz počula pekné prirovnanie. Boh nám dal dve krídla, aby sme mohli lietať. Jedno sa volá láska a druhé zodpovednosť. Ak nimi nemávame súčasne, nevzlietneme k nebu.
LÁSKA BEZ ZODPOVEDNOSTI
Poznáte to. „My sa ľúbime, ale chceme si ešte užívať.“ „Na manželstvo sa necítim, predstavuje priveľa zodpovednosti a primálo zábavy.“ „Teraz je čas baviť sa, potom bude čas na zodpovednosť.“
Tieto vety by sa ešte dali pochopiť, keby zaznievali z úst zamilovaných tínedžerov. Horšie je to vtedy, keď ich dokážu vysloviť zrelí tridsiatnici po niekoľkých rokoch chodenia. Akoby sa báli dať svojej „láske“ pečať zodpovednosti a verejne vyznať: „Milujem ťa a chcem s tebou stráviť zvyšok života.“
Hovoríme teda o láske?
Láska muža a ženy je vzájomným vzťahom ľudských bytostí a má osobný charakter. S tým sa spája jej hlboký etický význam a v tom etickom význame predstavuje obsah najväčšieho prikázania Evanjelia.
Takto píše o láske Karol Wojtyla vo svojom diele Láska a zodpovednosť. To, čo popisujú vyjadrenia z úvodu, by skôr lepšie pasovalo na zaľúbenie.
Pozor, aj zaľúbenie má svoje miesto na ceste lásky, no nemožno si ho s ňou zamieňať. Táto obojstranná ľahkosť vzájomného zaľúbenia je plodom sexuálneho pudu, chápaného ako vlastnosť a sila ľudskej prirodzenosti, ale sila, ktorá pôsobí v osobách a dožaduje sa postavenia na úrovni osôb. Zaľúbenie, obrátené k osobe druhého pohlavia, stavia túto silu prírody, akou je pud, na úroveň života osoby. (Láska a zodpovednosť)
Možno menej teoreticky popisuje toto zaľúbenie C. S. Lewis v diele Štyri lásky, keď telesnú formu lásky eros prirovnáva k dvom milencom hľadiacim si do očí – nevidia nikoho iného a nevnímajú nič iné.
Ak však na ceste lásky ostaneme len pri zaľúbení alebo pri erose, ochudobňujeme sa o hĺbku vzťahu, ktorú je možné dosiahnuť jedine slobodným a dobrovoľným záväzkom voči inej osobe.
ZODPOVEDNOSŤ BEZ LÁSKY
Brali sa z rozumu, veď to poznáte. Chýbala tomu iskra, ale spočítali si dva a dva, mali už svoj vek, zabezpečenie, aj by sa patrilo nejaké vnúčatá dať rodičom…
Iný prípad. Jedna chyba, jedno pošmyknutie, jedna noc a jeden pozitívny test. Buď chlap, postav sa k tomu zodpovedne, zober si ju za manželku a postaraj sa o dieťa! Len tak, bez lásky? Lebo sex, to nie je láska. Jedna noc na lásku nestačí.
Zodpovednosť bez lásky je čistá kalkulácia, obchodný vzťah. Bude to tak a tak a bodka, nepozerať na city, to nie je zodpovedné, treba sa riadiť rozumom.
Omyl. Láska bez citu je chladná, studená, chýba jej vášeň, iskra. Môže byť síce zodpovedné nájsť si v istom veku primeraného partnera a založiť si rodinu, ale ak tam chýba tá zložka lásky, ktorá je mnohými podceňovaná, ten eros, ktorý už nejednému páru pomútil hlavu, nehovoríme o láske. A rovnako naopak – môžete sa stať rodičmi, prevziať zodpovednosť, no to z vás manželov nerobí. Do manželstva musíte vstupovať slobodne, bez nátlaku a v čo najlepšom poznaní toho druhého.
STE SLOBODNÍ NAOZAJ ALEBO NAOKO?
„Už si v chomúte, skončila sa tvoja sloboda!“ Žeby jedno z dobrosrdečných prianí novomanželom? A čo tie tradičné rozlúčky so slobodou? Ba dokonca aj slovenské ľudové piesne týkajúce sa svadby hovoria o konci slobody dvoch mladých, ktorí navždy spoja svoje životy.
Opak je však pravdou. Láska oslobodzuje. Zodpovednosť oslobodzuje. A láska a zodpovednosť dávajú manželom krídla slobody.
Predstavte si ten pocit tesne po uzatvorení manželstva. Mne spadol obrovský kameň zo srdca.Už žiadne randenie, žiadne tŕpnutie, či je to ten pravý – toto je môj manžel a je to on, ten, koho som si vyvolila, ktorý si vyvolil mňa a koho mi daroval Boh. Bodka.
Manželstvo je spečatené nie v kostole vyslovením manželského súhlasu, ale až v manželskej spálni, keď je manželský súhlas potvrdený rečou tela – úplným pohlavným stykom otvoreným pre život.
Manželia sú povolaní do každého manželského spojenia vstupovať vo vedomí: „Môžem byť otcom, môžem byť matkou.“ To neznamená, že sa majú intímne spájať len vtedy, keď túžia po dieťati, ale to, že sú si vedomí zodpovednosti za možný počatý život a sú pripravení ho s láskou prijať. Práve v tejto situácii sa najviac stávajú mužom a ženou, najintenzívnejšie prežívajú rozdielnosť, ktorá nevzďaľuje, ale spája. Tvorivosť, kreativitu, možnosť byť spoluúčastnými na Stvoriteľovom pláne so svetom.
Ak manželia vstupujú na manželské lôžko, ale cielene kladú prekážky k počatiu, zbavujú sa zodpovednosti. Tvrdia, že si chcú prejaviť lásku, ale odmietajú prijať zodpovednosť, ktorú táto láska so sebou prirodzene prináša. Vrátiac sa k metafore zo začiatku článku – mávajú len jedným krídlom a nemôžu vzlietnuť.
Manželia majú vždy v slobode, vo vzájomnom rozhovore a najmä pred tvárou Najvyššieho rozlíšiť, či sú v danej situácii schopní prijať a dobre vychovať ďalšie dieťa a ak nie, majú možnosť využiť prirodzené prostriedky, prípadne sa na určitý (obmedzený) čas zdržať manželského zjednodetia. Prijať do života lásku a zodpovednosť zároveň prináša nielen slobodu, ale aj pokoj a odovzdanosť Prozreteľnosti.