Ladislav Baránek: Investície do vzťahov v rodine sa nám krásne vrátili

Má s manželkou Majkou plnosť siedmich detí a je pre mnohých z nás inšpiráciou, ako byť otcom, ktorý je radostný, vynachádzavý, kreatívny a pritom zásadový, pevný a plný viery. Na rozhovor nebolo treba Lacka Baránka (50) z Konskej nahovárať dlho – prijal ho v pokore ako možnosť poslúžiť iným.

CHCEL SOM BYŤ DOBRÝ OTEC. ZAČAL SOM TEDA VYCHOVÁVAŤ NAJPRV SEBA

Pred nedávnom si viedol pred oltár prvú dcéru. Čo cíti otec v takomto okamihu?

Keď som kráčal s dcérou k oltáru a odovzdával som ju jej budúcemu manželovi, mal som pred očami citát z Biblie: „Preto muž opustí otca i matku svoju a priľne k svojej manželke a budú jedným telom…“ Skôr som rozmýšľal, ako budem napĺňať tieto požiadavky voči dcére a jej budúcemu manželovi a tým aj nášmu novému synovi. Dar slobody je vzácny, aby od prvého okamihu mohli mladomanželia žiť sviatosť manželstva.

Vydať dcéru znamená odovzdať štafetu ďalej. Bol beh otcovstva náročný?

Všetky deti vychovávame ako budúcich manželov/ky, otcov, matky. Dobre si to pomenovala ako „odovzdávanie štafety“. Výchova je vlastne odovzdávanie skúseností, zvykov a návykov, dobrých aj zlých. Moje otcovstvo som si začal uvedomovať, až keď som začal vnímať manželstvo ako sviatosť: Ja + Ty = My. Otcovstvo a materstvo ako MY. Hovorí sa, že otec môže najviac urobiť pre svoje deti to, že bude milovať ich matku. Pri tejto dcére obdobie dozrievania bolo náročné v tom, aby uverila, že sa netreba až tak vyrovnávať druhým súrodencom, že pre nás je darom taká, aká je a jej prednosti sú jedinečné.

Nemáš len jedno dieťa, každé originál. Ako sa to prejavuje vo vynachádzavosti otcovskej lásky?

Keď som bol mladý, myslel som si, že vychovávať deti je úloha matky a ja budem akože robiť dohľad a pomáhať len tam, kde bude treba. No rýchlo som túto cestu musel opustiť. Ako pribúdali deti, tak bolo potrebné naozaj „zavnímať“ aj to, že každé je originálne a na každé platí niečo iné. A tak som začal vychovávať sám seba. Začal som sa trénovať v láske k svojej manželke, trpezlivosti a úcte. Potláčal som lenivosť a pýchu. Až potom som mohol začať vychovávať deti spolu s mojou manželkou Majkou. Deti boli súčasťou nášho každodenného života. Našich prác, námah, starostí, radostí. Pomáhali v domácnosti, na poli, okolo statku. Dnes, keď pozeráme staré videopásky, ani sa nám nechce veriť, čo všetko sme s nimi zažili. Skákanie do slamy v humne, lozenie po kope sena, vozenie na traktore…

Iné chcú aj potrebujú od otca dievčatá, iné chlapci… Stíhal si prehadzovať výhybky?

Máme to v rodine krásne podelené. Na začiatku, v strede a na konci sú chlapci a medzi nimi po dve dievčatá. Keď boli malí, tak som rozdielnosť až tak nevnímal. Dokázal som sa hrať s autíčkami, rôznymi stavebnicami, aj s bábikami. Ako bežal čas, viac a viac som si uvedomoval aj to, že ich záľuby a správanie je iné. Chlapčenský svet som poznal, aj mu rozumel, ale dievčenský svet som lepšie chápal, až keď sme sa s Majkou častejšie zhovárali o tom, ako dievčatá vnímajú, cítia, prežívajú veci. Tu v pokore priznávam, že bez rozhovorov s Majkou by som určite narobil vo výchove mnoho chýb…. Mohol by som povedať, že z Majky sa stala „výhybkárka“, ktorá mi pomáhala spoznávať a pochopiť dievčenský a ženský svet.

Čo je najdôležitejšie pre deti od otca?

Čo je najdôležitejšie, neviem. Dôležité sú hodnoty, ktoré sú tu od stvorenia sveta. Láska, viera, nádej. Boh je láska, od neho sa učím a vzdelávam. Verím v Boha a verím, že to, čo som sa naučil, dokážem s jeho pomocou svojím životom uskutočňovať. Mám nádej, že to dobré odovzdám rodine a to zlé mi Boh vo svojom milosrdenstve odpustí – a prídem do neba i so všetkými mojimi drahými.

SRDCOM MÔJHO OTCOVSTVA JE MAJKA

Nie všetky dni výchovy sú slnečné. Čo ťa dokázalo položiť a čo na to zaberalo?

Znechutený sám zo seba ostávam vždy, keď sa nesprávam tak, ako sa správať mám. Keď „vodu kážem a víno pijem“. Keď sa prichytím pri tom, ako poučujem deti a sám robím chyby. Často sa spovedám, že porušujem prvé prikázanie. Že som si to preložil do vlastnej podoby: „Ja som Pán, BOH SVOJ, nebudem mať iných bohov.“ A čo na to zaberá? No práve svätá spoveď a nový začiatok, kde odpustenie má svoj jedinečný uzdravujúci prvok. Raz pri jednej potýčke mojich detí som rázne zakročil, potrestal som nevinnú dcéru a ostatných som len tak napomenul. Dcéra sa zatvorila do izby a plakala. Manželka Majka mi však s pokojom vysvetlila, že situáciu videla inak a povedala, že som konal nespravodlivo. Otec-neotec, pristúpil som k dcére a poprosil o odpustenie za nesprávne počínanie. Silné objatie bolo pre mňa darom.

Ako vnímaš otcovstvo teraz?

Je to proces, ktorý trvá roky. Prvé deti sme vychovávali v náročnosti a boli sme prísnejší k úlohám, povinnostiam, učeniu, konaniu. Jednak sme mali viac sily a svoje zohralo aj okolie. Ako deti rástli a dospievali, bolo treba na ne prenášať väčšiu zodpovednosť a zároveň dávať väčšiu slobodu. To nás naučilo, že výchova je proces, kde sa všetci učíme milovať jeden druhého. Sobotné doobedie sa stalo naším stretnutím, kde sme si nachádzali čas na vyjadrenie a zhodnotenie celého týždňa, zážitkov, radostí i skúšok. Samozrejme, aj kritiky na našu výchovu.

Čo si si rád odniesol od svojho otca ako dar a rád ako otec dal svojim deťom?

Tak to je jasná odpoveď! Otec miloval moju mamu. Vrúcnou láskou. Bolo úžasné ich sledovať, ako žijú jeden pre druhého a spolu pre nás deti. Obetovali sa pre rodinu. To by som rád ponúkol aj svojim deťom. Milujem svoju Majku ako kráľovnú a lásku svojho života. A spolu sa chceme obetovať pre deti a modlíme sa za budúcich partnerov našich detí, aby sa aj oni milovali v láske.

Byť otcom nie je nemenný stav, treba stále rásť. Čo pre to robíš ty?

Je pravda, že nestačí mať len návyky z rodín, z ktorých pochádzame, ale treba sa aj vzdelávať, učiť. U nás s Majkou sú to stretnutia s rodinami na Manželských stretnutiach, Manželských stretnutiach seniorov, rodinných spoločenstiev a vzdelávacích prednášok. A keby sme nemali najmladšieho, nepoznali by sme úskalia „ADHD“ a iný, nový spôsob výchovy. Tak sme sa museli vzdelávať aj odborne…

Vo výchove ste dvaja: ako ti pomáhalo Majkino materstvo byť lepším otcom?

Majka je mojím srdcom. Bez nej by som nebol tým, čím som. Je zdrojom lásky a obety, od nej sa učím väčšmi dôverovať Bohu. Má v sebe prirodzený dar materstva. To je jej vzácnosť. Vycíti nebezpečenstvo, upokojí v náročných situáciách a dokáže obetovať svoje utrpenie a bolesť.

OTEC MÁ BYŤ CHLAP, HRDINA, STROJ, DUB

Byť otcom znamená mať aj vzor v tejto úlohe. Tým tvojím je…?

Mojím vzorom sú vzory zo slovenského jazyka (chlap, dub, stroj, hrdina). Takto nejako má vyzerať správny otec. Má byť chlapom (nie chlapcom). Má byť hrdinom, obetujúcim sa pre rodinu, zápasiacim pre dobro rodiny. Má byť stroj, pracovitý, zarábajúci, spoľahlivý. Má byť dub, pri ktorom si rodina oddýchne, skryje sa pred horúčavou, ochráni pred dažďom. Každý vzor je len odvodený od toho jedinečného vzoru, akým je Ježiš Kristus. Ten nás naučil, ako milovať svoju manželku, rodinu. Obetoval sa za nás až na kríž, aby nás naučil, ako milovať.

Hovorí sa o kríze otcovstva, aj o probléme neprítomnosti otca v živote detí. Zarábať a starať sa však treba. Ako si to vyriešil ty?

Začali sme skromne žiť v domčeku po starých rodičoch, kde sme si postupne zvykali jeden na druhého a budovali si dôveru. Viac sme investovali do vzťahu, ako do hmotných vecí. Namiesto rastu v povolaniach sme sa zúčastňovali na kurzoch pre rodiny a na výchovu detí. Stretávali sme sa pravidelne na modlitbe s rodinami a často sa zúčastňovali na sv. omšiach. Čo sme nezvládali, to Boh doplnil vo svojej láske. Doplnil aj čas, keď som býval dlho do noci v práci. Čas a peniaze na akcie sa nám vrátili vo vzťahovej miere, vo vzťahu v rodine a vzájomnej pomoci súrodencov.

Keď sa povedalo „otec“, znamenalo to autoritu, príkaz či zákaz bez nádeje na zmenu. Si takýmto otcom?

To je taká vec, kde si môžem myslieť, že nie som taký a deti by mohli povedať, že som taký. Príkazy a zákazy sú skôr o vytrvalosti toho, kto ich dáva, ako toho, kto ich musí naplniť. V niektorých prípadoch sú však veľmi dôležité a potrebné.

Deti predsa však potrebujú hranice a jasné pravidlá. Na druhej strane bez vzťahu ťažko čakať, že pri nich ako veľkí ostanú… Tvoji nerebelovali?

Určite áno. Mnohokrát si deti z nás urobia rozhodcov, policajtov, sudcov… Ja sa snažím ostať vždy otcom. A nedá sa ináč. Všimol som si, že naše dievčatá (13 a 16-ročné) začali sedávať vzadu v kostole. Upozornil som ich, že si môžu slobodne sadnúť v kostole kde chcú, ale maximálne po piatu lavicu. Ak si sadli do piatej, ja do štvrtej. Po čase prekonali túto rebéliu a sedávame spolu v predných laviciach.

Odkiaľ má normálny chlap brať silu a inšpiráciu byť stále lepším otcom?

Byť otvorený Bohu a jeho milostiam. Tieto milosti môžu prúdiť cez príklady svätých (napríklad don Bosco), až cez príklady našich priateľov. Nebezpečná cesta je porovnávanie sa s inými, horšími, čo sedia v krčmách, drogujú, bijú deti…

Boh je tiež Otec a to skutočne dokonalý. Keď sa na neho dívaš, čo sa ešte musíš od neho naučiť?

Boh je najúžasnejší otec. Koľkokrát som s ním zápasil, hneval sa na neho a ubližoval svojimi slovami. Keď som sa však vrátil do jeho milosrdného objatia a cítil sa ako márnotratný syn, bol som šťastný, ako ma miluje. Toto sa učím od Boha. Milovať toho druhého takého, aký je. Bezpodmienečne.

Aj otec má chyby a deti nie sú slepé ani hluché, ani hlúpe…

V našej rodine deti reagujú okamžite, ak niečo vybočuje od normálu. Keď posudzujeme, náš syn nás upozorní, že ohovárame a obviňujeme. Keď čítam v kostole, deti ma niekedy okomentujú, že čítam afektovane. Naše dospelé deti nám už tiež dávajú alebo naznačujú hranice, po ktoré nás pustia a čo je už v ich réžii.

Na svojom fb profile rád postneš fotky vašej rodiny. Vždy sa tam všetci usmievate od ucha k uchu…

Deti nám už odchádzajú z domu. Najstarší už pracujú mimo bydliska, a tak každé stretnutie celej rodiny je pre nás dňom radosti a šťastia. O túto radosť sa rád podelím s priateľmi na facebooku.

DÍVAJ SA ĎALEJ AKO DOVIDÍŠ

Ako otec si neskutočne kreatívny. Skúšaš na deti filmy, dokonca z nich robíte rodinné heslá. Ako to, že ti to „zožerú“, ba že na tom frčia?

Rád pozerám rozprávky a filmy s deťmi. Je to zážitok sadnúť si, spolu  pozerať a potom sa zhovárať, kto si čo všimol. Tie naše heslá potom idú do sveta spolu s našimi deťmi. Napríklad heslo z Levieho kráľa: „Pozeraj sa za to, čo vidíš“ nám pomáha prekonávať veci a dávať zmysel pre obetu. Len obetovaná vec je premenená. A tak rozhovor o ťažkostiach v práci dokážeme prekonať takto cez heslo. Ale je to aj opačne. Najstarší syn si chcel s nami pozrieť film Pán prsteňov. Upozornil ma, aby som nekomentoval dej a rád sa so mnou o filme porozpráva. Ja som mal veľkú výhradu, videl som tam veľa nebezpečenstva pre dospievajúceho syna, stále som mu oponoval a ovplyvňoval som ho, aby sa díval mojimi očami. Majka počúvala našu komunikáciu a požiadala ma, aby som sa stíšil a začal počúvať. Dozvedel som sa veľa dobrých vecí, napríklad: čo sa mu páčilo, ako obdivoval prírodu, hodnoty, ktoré niektorí hrdinovia predstavovali… Som vďačný za tento zážitok a spoznanie názorov môjho syna.

A tá „ohana“… kým som na to prišla (aj to od vás)…

„”Ohana” znamená rodina. Rodina znamená nikoho neopustiť a na nikoho nezabudnúť“ (z filmu Lilo a Stitch). Mám rád, keď láska zvíťazí nad pýchou. Niekedy ma to tak dojme, že si aj poplačem. Minulý rok sme boli za synom v Londýne a viete, kam nás pozval? Na muzikál Leví kráľ do divadla. Hovorí mi: „Nevieš po anglicky, ale Levieho kráľa poznáš naspamäť!“ To bola jedna nádhera!

Čo musí urobiť dobrý otec každý deň?

Budovať si vzťah s nebeským Otcom, aby bol dobrým pozemským otcom. Dobrý otec nemusí toho robiť veľa. Stačí, ak ostáva verný krstným sľubom, ak napĺňa poslanie sviatosti birmovania. Je verný manželskému sľubu, rád prijíma Eucharistiu a popri tom sa modlí. Také bežné, nenáročné veci.

Myslia si o tebe tí tvoji doma, že si dobrý otec?

Byť dobrý otec – to je ako byť spokojný s trojkou na vysvedčení. A ja som bol spokojný aj s trojkou. Ale aké by to bolo mať jednotku? Musím to skúsiť a presvedčiť sa.