Kvety v kostole? Umelé kvety nemajú v sebe život, sú atrapou a nemajú sa používať

Pán Boh si zaslúži na svoju oslavu to najkrajšie, preto je aj kvetinová výzdoba prirodzenou súčasťou našich chrámov. Ako sa však zdobili chrámy v minulosti a ako je tomu dnes? Aké kvety sú vhodné na to-ktoré konkrétne liturgické obdobie v roku? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal liturgista Štefan Fábry.

O svojej životnej úlohe – vyzdobiť priestor na slávenie liturgie počas návštevy pápeža Františka v Prešove v roku 2021 – nám zas porozprávala mladá kvetinárka z Kežmarku Andrea Zelinová.

ŠTEFÁN FÁBRY, LITURGISTA

Aká bola výzdoba chrámov v minulosti?

Dnes žijeme v dobe, keď sú kvetinárstva preplnené pestrofarebnými kvetmi, ktoré kamióny prevážajú tisíce kilometrov prakticky po celý rok. V minulosti to tak nebolo. Preto sa pri výzdobe kostolov a oltárov mohli použiť len také kvety, aké boli v tej-ktorej oblasti v danom období k dispozícii. Je zrejmé, že výzdoba sa neriadila pravidlami liturgie, ale dostupnosťou kvetov. V zimnom období sa kvety do kostolov nedávali.

Ako to teda vyzeralo v chrámoch v zimnom období?

Chrámy bývali počas Adventu skrášlené len adventným vencom, prípadne suchými kvetmi, ktoré sa zadovážili ešte v jeseni. Počas vianočného obdobia tvoril centrálnu výzdobu vianočný stromček. Na mnohých miestach sa tento symbol mierne narušil tým, že sa do kostolov nanosilo veľké množstvo stromčekov, čím sa síce vyriešil nedostatok kvetov, ale strom ako symbol (ten má význam, ak je jeden) sa úplne oslabil. Takáto výzdoba bývala v kostoloch až do Hromníc, tak sa prakticky preklenulo obdobie medzi Vianocami a Pôstnym obdobím.

Ako vyzerala výzdoba počas Pôstneho obdobia a Veľkej noci?

Počas Pôstneho obdobia sa kvety do kostolov nedávali. Po Veľkej noci sa v kostoloch postupne objavovali kvety podľa toho, kedy ktoré kvitli. Najprv to boli biele hortenzie, ktoré sa pestovali v kvetináčoch, tie sa objavovali pri Božom hrobe a na Veľkú noc, potom už aj tulipány, narcisy, v období Turíc kvitli pivónie, zväčša červené. Neskôr, v období od júnových sviatkov Božieho Tela a Božského Srdca, sa do kostolov dávali záhradné kvety, napríklad ruže, astry, georgíny, cínie a karafiáty. Na vrchole leta to boli gladioly a ľalie, na jeseň zas chryzantémy, ktoré „prekryli“ obdobie novembrových sviatkov.

O akých ďalších kvetoch môžeme ešte hovoriť?

Niektoré druhy kvetov sa nepoužívali, alebo len veľmi mierne. Napríklad orgovány, ktoré sú veľmi aromatické a mohli spôsobovať alergické reakcie. Podobný problém bol s ľaliami, ktorých ťažkú vôňu nie každý znesie, keďže sú však pekné a dostupné, problém sa riešil vystrihovaním peľových tyčiniek. Samozrejme, že ak to bolo možné, kvety sa vyberali podľa toho, aby bola zachovaná ich farebná symbolika v súlade so slávenými sviatkami. Na Veľkú noc sa používali zásadne kvety bielej, prípadne žltej farby, na Turíce a pri birmovkách zas červené, pri sobášoch biele.

Je nedôstojné ponúknuť Bohu mŕtvu atrapu kvetov

Aká kvetinová výzdoba sa používa v našich chrámoch dnes?

V princípe platia dve pravidlá a týkajú sa oltára, ako centra liturgického priestoru a miesta vzdávania vďaky. Jedno sa týka výzdoby vo všeobecnosti. To hovorí, že ozdobovanie kvetmi má byť umiernené a nech sa usporiada skôr okolo oltára. Druhé sa týka Adventu a Pôstneho obdobia – teda období, ktoré sa vyznačujú miernejším prežívaním radosti, ba dokonca Pôst aj pokáním a kajúcnosťou. Preto Všeobecné smernice Rímskeho misála predpisujú, aby sa počas Adventného obdobia oltár vyzdoboval s umiernenosťou, ktorá je vlastná povahe tohto obdobia a v Pôstnom období sa výzdoba oltára zakazuje úplne.

V oboch prípadoch platí jednoduchá logika, že výzdoba chrámu, predovšetkým oltára, má korešpondovať s atmosférou liturgie týchto období. Tu možno poukázať na zvláštny paradox u nás. V Pôstnom období sa kvetinová výzdoba zakazuje úplne, ale v Piatok Pánovho utrpenia (Veľký piatok), ktorým Pôstne obdobie vrcholí, sa v našich krajoch pripravuje tzv. Boží hrob, ktorý býva často taký prezdobený kvetmi, že mnohí sa úsmevne pýtajú, či bol Pán Ježiš pochovaný v botanickej záhrade. (smiech)

Sú kvety, ktoré sú typické pre nejakých konkrétnych svätých?

Typický kvet sv. Jozefa, sv. Antona, sv. Terezky je ľalia, symbol čistoty. Pre Pannu Máriu je charakteristická ruža, ktorá symbolizuje lásku, vieru a pôvab. V ľudovej tradícii vznikli rôzne kombinácie kvetov a farieb, možno spomenúť napríklad ružu. Červená symbolizovala utrpenie, dávala sa k sochám mučeníkov, žltá zas slávu a pripomínala farbu zlata, a biela nevinnosť.

 V kráse kvetov môžeme vidieť krásu boha

Čaro každej kvetinovej výzdoby spočíva zrejme v miernosti…

Ak ide o množstvo použitých kvetov, treba vnímať ich prvoradé poslanie a teda skrášliť a dekorovať. Platí zásada, že nie ony sú dôležité a ani nemajú byť v centre pozornosti. Ich úloha je len dať tomu, čo je najdôležitejšie, istý „šmrnc“, zvýrazniť krásu. Napríklad, ak si nevesta pri sobáši dá na seba nejaký šperk, nerobí to preto, aby sa šperk stal centrom pozornosti všetkých, ktorí ju vidia, ale preto, aby skrášlil ju, ona je dôležitá.

Ak dáme do kostola kvety, tak nie preto, aby sa stali centrom pozornosti, ale aby zvýraznili slávené tajomstvo, aby prostredie urobili krajším a príjemnejším. Krásne kvety v chráme vyjadrujú náš vzťah k Bohu. To je aj dôvod, prečo sa v kostole nikdy nepoužívajú umelé kvety. Tie sú len atrapou, napodobeninou a nemajú v sebe život. Zrejme nikdy nikto nepríde na oslavu a gratuláciu s kyticou umelých kvetov, urazil by nimi oslávenca. Je absolútne nedôstojné ponúknuť Bohu, ktorý je darcom života, mŕtvu atrapu kvetov.

Kde všade v chráme sa odporúča umiestniť kvety?

To, kde sa kvetinová výzdoba v kostole umiestni, záleží najmä od veľkosti kostola, od množstva použitých kvetov a od istej zvyklosti. Platí zásada, že kvetinová výzdoba by mala korešpondovať s dôležitosťou miesta, ktoré sa ozdobuje. V liturgickom priestore platí istá hierarchia. Najdôležitejší je oltár – miesto, kde sa Eucharistia slávi (v nových kostoloch veľmi nesprávne nazývaný ako obetný stôl), potom ambona – stôl Božieho slova a svätostánok – miesto, kde sa uchováva Eucharistia. Potom nasledujú sochy Pána Ježiša, Panny Márie, svätých, ktoré často bývajú umiestnené na tzv. starých (bočných) oltároch.

Samozrejme, ak máme v kostole sochu, či obraz svätca, ktorého sviatok sa slávi, je náležité ozdobiť ich kvetmi. V mariánskych mesiacoch máj a október sa zvykli ozdobovať sochy Panny Márie, v júni socha Božského Srdca Ježišovho a podobne. Sú príležitosti, pri ktorých sa zvykne ozdobiť aj brána kostola či lavice. Ale žiadne pravidlá, a už vôbec nie liturgické, v tejto oblasti neexistujú. Ide najmä o cit aranžéra.

Vnímate aj vy ako kňaz počas svätej omše výzdobu kostola? Má aj pre vás svoj význam?

Myslím, že kvetinovú výzdobu vnímajú všetci, ktorí do chrámu prichádzajú, kňaz i veriaci. Aby splnila svoju úlohu, nesmie byť rušivá, napríklad umiestnením alebo prílišnou vôňou, nesmie zatieniť to, čo je dôležité, nesmie odpútavať pozornosť. Zdá sa, že v prípade kvetov platí stará zásada „niekedy je menej viac“. Kvety majú svoju krásu, majú svoju symboliku, a tak, ako sú neodmysliteľnou súčasťou prírody okolo nás, majú aj nenahraditeľný význam v našom živote. Veríme, že Boh je najväčšia krása, preto v kráse kvetov môžeme vidieť krásu Boha. Kvety do kostolov určite patria, lebo vždy oslavujú Boha, ktorý ich stvoril.

Práca s kvetmi je jedno veľké umenie, ktorým sa dá vyjadriť veľmi veľa

ANDREA ZELINOVÁ, KVETINÁRKA:

Andrea, pracujete ako kvetinárka. Bola práca s kvetmi vždy vašou veľkou vášňou?

Ak mám pravdu povedať, do svojich dvadsiatich štyroch rokov som o práci s kvetmi nechcela ani počuť. Celá moja rodina od roku 1989 pracuje s kvetmi, i naša babka sa učila za kvetinárku ešte po druhej svetovej vojne. Ja som preto túžila robiť niečo úplne iné. Skúsila som to teda v gastro odvetví, no nenapĺňalo ma to natoľko, ako som očakávala.

Keď som prišla zo zahraničia domov, tak moja jediná šanca na zamestnanie bolo zamestnať sa u mojej mamy v kvetinárstve. Keď som tam prišla a videla tých šťastných a spokojných ľudí, ktorí si brali svoje kytice, zrazu mi to všetko začalo akosi chutiť. Urobila som si zopár kurzov, seminárov a zistila som, že toto je skutočne to, čo ma napĺňa a baví.

Neskôr som sa dostala k slovenskej asociácii floristov. Oni mi pomohli sa ďalej rozvíjať, mať nové skúsenosti a spoznávať nových ľudí.

V roku 2021 ste dostali veľkú úlohu, vyzdobiť priestory pre archijerejskú liturgiu s pápežom Františkom pred prešovskou mestskou halou počas jeho návštevy na Slovensku. Aké boli vaše pocity, keď vás gréckokatolícke arcibiskupstvo s touto ponukou oslovilo?

Tie pocity boli prekvapujúce, naozaj som nečakala, že si môžu vybrať práve mňa. Jeden deň zazvonil telefón a do večera bolo treba vypracovať ponuku a poslať ju na schválenie. Pracovala som na tom celú noc, takáto príležitosť sa naskytne človeku raz za život, takže som to skúsila. Výsledok bol taký, že asi o týždeň mi bolo potvrdené, že moju ponuku berú.

Čo nasledovalo po tomto telefonáte, aké boli ďalšie plány?

Následne sme sa stretli s pánom architektom a s kňazmi v Prešove. Povedali mi ich predstavy, aké potrebujeme technické zázemie a nasledovali ukážky kvetinovej výzdoby. Zvolili sme bielu a červenú. Nielen kvôli vizuálu, všetko to malo svoju symboliku. Červená symbolizuje krv Ježiša Krista a biela čistotu a panenskosť.

Aké konkrétne kvety ste do výzdoby použili?

Používali sme ruže, chryzantémy, gerbery, ľalie, lisiantusy, agapantus a iné.

Ako dlho trvala samotná príprava výzdoby?

Celková príprava trvala asi mesiac. Samotné aranžovanie tri dni. Počas toho jedného mesiaca sme museli vybaviť všetko, čo sa týkalo kvetín. Plánovanie, chystanie dodávateľov, oslovenie pestovateľov, rozpočítanie, aby všetko sedelo, doprava – tej musím vzdať skutočne veľkú poklonu, najmä za jej dochvíľnosť, že mi kvety z Holandska dokázali priviesť načas. Skutočne to bola obrovská akcia. Jedinečná príležitosť, kde sme my floristi mohli svoje pocity a emócie naplno vložiť do práce.

Kto všetko sa na nej podieľal?

Dokopy nás bolo štrnásť ľudí, z toho päť floristov, ostatní pracovníci a ďalší len takí hobby aranžéri, ktorých som oslovila v rámci pomoci čistenia kvetov. Všetci boli naozaj skvelí a vedeli ukážkovo spolupracovať. Finálny efekt bol nakoniec úžasný a bolo vidieť, že za tým bolo kopec tvrdej práce.

Dostali ste od Boha krásny talent kreativity a aj cit pre krásu. Určite je pre vás potešujúce vracať Pánovi toto všetko aj cez to, že vyzdobíte jeho chrám krásnymi kvetmi…

Áno, určite som za to vďačná a poctená tým, že môžem Pánu Bohu vracať to, čo mi dal a robiť tým iným ľuďom okolo seba radosť. Práca s kvetmi je jedno veľké umenie, ktorým sa dá vyjadriť veľmi veľa – a vidno to aj na samotnej kytici. Keď je človek smutný a veselý, kytica hovorí za neho. Vidno to a ľudia si to tiež všimnú. Je to podobné, ako keď maliar maľuje obrazy.

Čo pre vás práca s kvetmi znamená? Vnímate vďaka nej napríklad viac krásu prírody, ktorú Boh stvoril?

Určite áno. Veľmi rada mám prechádzky v prírode a často pri pozorovaní tej nádhery okolo seba len v duchu žasnem nad tým, ako to Boh celé dokázal stvoriť. On je skutočný majster tohto umenia.

Zdroj foto: Ingrid Timková, kvetinárstvo Andan Deco a súkromný archív respondentov