Krotitelia mýtov (7): Ak žena ide na potrat, lebo má rizikové, nie je to hriech – dieťa je šťastné a hneď je anjelikom
Rizikových tehotenstiev je dnes veľa – ak by sa čo len každá druhá mama s takouto diagnózou zachovala podľa tejto rady… koľko detí by sa vôbec nenarodilo?
Začnime ale po poriadku: Rizikové tehotenstvo je mnohokrát nie záležitosťou obavy, či je dieťatko skutočne zdravé (a teda mama dostane voľno na oddych a „šanovanie“ sa doma) alebo či mama ostáva pod dohľadom lekárov v nemocnici – práve preto, aby sa dieťatko narodilo čo najviac v poriadku, ale často je „faktorom“ pre rizikové tehotenstvo zdravotný stav mamy. Stačí, ak je „len“ cukrovkárka, niekedy sú dôvodom na rizikové aj ťažké stavy tehotenského vracania, pretrvávajúce dlhšie ako prvý trimester.
Za normálnych okolností – aj keď sa teda rizikové tehotenstvo vypisuje a diagnostikuje kvôli nejakej zdravotnej anomálii – nie je tento stav dôvodom na to, aby žena zvažovala potrat. Dokonca aj lekári robia všetko pre to, aby žena aj bábätko ostali v poriadku, a veľa žienok, ktoré majú takéto tehotenstvo, sa na svoje dieťatko teší a rešpektuje obmedzenia, ktoré im takéto tehotenstvo prináša.
Skĺznime však do pravdepodobného extrému, ktorý často nastáva, a to do odberu plodovej vody pri podozrení na vývojové chyby zo zlých výsledkov AFP testu – keď najčastejšie dochádza k tlaku gynekológov, aby sa žena rozhodla z dôvodu pravdepodobnosti „poškodenia plodu“ pre potrat. Len málo mám a ľudí vie, že pravdepodobnosť poškodenia plodu – povedzme to takto odborne – je po odbere plodovej vody 0,5%. Mnohé z detí (osobne mám vo svojom okolí množstvo z nich), ktoré vyšli z výsledkov odberu ako rizikové, sa narodili úplne zdravé. Znamená to, že kvôli „poplachu“ z podozrenia výsledkov odberu často odchádzajú z maminho lona zdravé deti – a to sa akosi ani ľudsky nedá ospravedlniť.
Pohľad zo strany viery je náročnejší na prijatie, ale pritom jednoznačný. Potrat je morálne zlo z akýchkoľvek príčin, jednoducho sa nedá ospravedlniť: „Priamy potrat, to znamená chcený ako cieľ alebo ako prostriedok, závažne protirečí morálnemu zákonu:„Nezabiješ zárodok potratom ani neusmrtíš novonarodené dieťa.“ Boh… Pán života zveril ľuďom vznešenú úlohu chrániť život, čo sa má uskutočňovať spôsobom dôstojným človeka. Život treba teda chrániť s najväčšou starostlivosťou už od počatia;potrata vražda novonarodeného dieťaťa sú ohavnými zločinmi“ (viď. Katechizmus Katolíckej cirkvi).
Pre kresťana, ktorý prijal svoju vieru celú (a nevyberal si omrvinky, ktoré mu najviac chutia), je život darom od počatia až po prirodzenú smrť. Ak sme život nedali, ako môžeme rozhodovať, ktoré dieťa sa má a ktoré sa nemá narodiť – z akýchkoľvek ľudsky obhájiteľných (aj lekársky podložených) dôvodov? Prijať život a všetko, čo doň Boh vkladá – aj v podobe dieťatka, ktoré je iné ako ostatné –, má svoj zmysel v Božom pláne, o čom svedčia aj mnohé neveriace rodiny a mamy. Ich život sa hodnotovo zmenil práve príchodom postihnutého dieťatka, oveľa intenzívnejšie prežívajú radosť a lásku práve preto, že odsunuli „nepotrebnosti“ v zmýšľaní. To len náš ľudský strach z bolesti a tiež egoizmus (to dieťa nebude šťastné, lebo bude choré, a ani ja) sú motívmi rozhodnúť sa aj pri teoretickej pravdepodobnosti pre potrat.
V každom prípade je to stále hriech, aj pri rizikovom tehotenstve, navyše, je to urážka Boha, akoby sme mu vraveli: Ako si si dovolil ponúknuť mi pravdepodobne postihnuté dieťa? Ja to nechcem, tovar vraciam…
K dušiam potratených detí: Nie je pravda, že sa vracajú do neba a stávajú sa anjelmi. Duše týchto detí sú hlboko poznačené egoizmom rodičov a väčšina z nich sa podľa téz teológov nachádza v očistci, kde sa potrebuje očistiť od zranení spôsobených rodičmi. Tieto deti, ktoré nikdy nemohli uvidieť zem a svojich blízkych, trpia a potrebujú modlitby, odslúžené sväté omše a prijatie do rodiny, kde ich v čase ich príchodu do maminho lona neprijali. Cirkev sama zveruje tieto deti Božiemu milosrdenstvu v nádeji, že Pán ich prijme napriek neprijatému krstu.
Takže, zhrnuté, podčiarknuté: Potrat je vždy zlo a všetky potratené deti potrebujú naše modlitby a prosby o prejavenie Božieho milosrdenstva.