Krotitelia mýtov (4): Kňazov platí štát a majú sa dobre

Už v úvode je potrebné povedať, že nie všetko je tak, ako sa zdá. Áno, je pravda, že platy kňazov idú zo štátneho rozpočtu, ale tam predsa prispievame všetci – rovnako ako napríklad na platy učiteľov.

Niektorí by ste mohli hneď oponovať, že nech si veriaci platia svojho duchovného, a prečo by neveriaci mali prispievať na plat niekoho, koho „služby“ nikdy nevyužili a ani nevyužijú.

Nevyužijú?

Kňazi by vedeli rozprávať príbehy zo spovedníc, keď sa „zarytí antikresťania“ obrátili po dlhých rokoch. Alebo dokonca na smrteľnej posteli, doslova v hodine dvanástej, pri nich stál kňaz.

 

KOĽKO VLASTNE ZARÁBAJÚ?

Platy kňazov závisia, ako inak, od počtu odslúžených rokov. Na Slovensku je plat začínajúceho duchovného približne vo výške minimálnej mzdy, biskupi dostávajú približne šesťstoosemdesiatosem eur. To je zatiaľ bez príplatkov a bez intencií. Výška intencie za odslúženú svätú omšu bola Konferenciou biskupov Slovenska stanovená na päť eur.

Na prvý pohľad sa môžu tieto sumy niekomu zdať vysoké – veď kapláni a kňazi si ešte môžu privyrobiť učením náboženstva a skutočné výdavky vlastne nemajú. Ako to? Či vari kňaz nie je človek?

 

NA ČO MÍŇAJÚ

Azda najväčším výdavkom takmer každého diecézneho kňaza je auto. Keď príde do farnosti nový kňaz či farár, automaticky sa očakáva, že má svoje auto, aby mohol navštevovať veriacich napríklad aj v akútnych prípadoch (v noci, v nemocniciach), alebo ho bude využívať pre farské potreby (v pastorácii s mládežou). Tí z vás, ktorí auto majú, vedia, že je to nemalá investícia, na ktorú si kňaz musí našetriť rovnako ako hocikto iný – alebo, ak si ho kúpi na splátky, musí ich mesačne splácať.

Margita Occhienová, mama dona Bosca, mu pred odchodom do seminára povedala, aby sa nikdy nestal bohatým kňazom, lebo nevojde do jeho domu. Bolo by teda priam do očí bijúce, keby farár chudobnejšej farnosti jazdil na Mercedese alebo nakupoval v najdrahších obchodoch. Nie nadarmo prízvukoval aj pápež František kňazom i v Rímskej kúrii, aby preferovali jednoduchšie a menej honosné autá.

Zhodnime sa však na tom, že kňaz to auto naozaj potrebuje – nuž, mesačné náklady na údržbu a benzín (vynímajúc splátky) sa určite pohybujú okolo sumy osemdesiat-sto eur.

Je pravda, že bývanie majú zabezpečené v diecéznych priestoroch, avšak ani to nie je zadarmo a výška príspevku, ktorú platia za bývanie, sa líši. Mnohí kňazi sú však ochotní ešte i z vlastného vrecka prispievať na opravu fary alebo sa neštítia obliecť si montérky a priložiť ruku k dielu.

Rovnako si sami platia telefón, oblečenie, hygienu – veci, ktoré musí riešiť každý človek.

Sama poznám kňazov, ktorí zo svojho platu pravidelne a tajne prispievajú na rôzne projekty (napríklad Adopcia na diaľku) alebo priamo tam, kde je to potrebné. Vzdajú sa stravných lístkov v prospech rodiny, ktorá ich potrebuje viac ako oni. Pozvú mladých večer na pizzu alebo do kina, lebo inak by si to nemohli dovoliť. Na Vianoce obdarujú niekoho z núdznych väčším darčekom. Len o tom nehovoria. Deje sa to v tichosti. A na povrch, a najmä do médií, sa dostávajú skôr škandály týkajúce sa kňazov, ktorí si Kristovo evanjelium vysvetlili trochu inak.

Je to tak, nebudeme si klamať. Aj medzi kňazmi existujú takí, ktorých zlákala táto silná mamona tohto sveta a namiesto veriacich vidia ich peňaženky. No byť kňazom, ozaj dobrým kňazom, ktorý je pastierom, vôbec nie je sranda.

 

 

POHOTOVOSŤ 24/7

Ste stále na telefóne. Umierajúci o druhej v noci? Dvihnete sa z postele, aj keď máte slúžiť ráno omšu o šiestej a od ôsmej učíte, beriete si štólu, kufrík „prvej pomoci“ a idete.

Predvianočné či veľkonočné spovedania v nevykúrenom kostole? Žiadny problém. Gotika síce bola majestátna, no na podlahové kúrenie vtedy nemysleli. A preto teraz množstvo kňazov dlhé hodiny sedí v spovedniciach pod dekami, občas im niekto prinesie horúci čaj a oni trpezlivo spovedajú ďalej.

Letný tábor? Prímestský, alebo pobytový? Treba to zariadiť, obvolať, zorganizovať animátorov, birmovancov a potom ešte celý ten tábor prežiť. Riadna drina!

A do toho ešte riešiť ekonómiu farnosti, rozhádaných farníkov, načerpať v modlitbe, nejaké štúdium, slúžiť sväté omše a je polnoc a ktovie, čo sa ešte do rána prihodí. Aj takýto rušný môže byť život obyčajného kňaza.

 

ALE VEĎ RODINY ČASTO ŽIJÚ Z MÁLA…

A dokonca aj rodiny kňazov! Áno, nezabúdajme, že rodiny gréckokatolíckych kňazov žijú práve z týchto platov. Ak pracuje aj farárova manželka, príjem rodiny je o čosi vyšší. Práve tieto rodiny sa musia najviac uskromňovať, pretože ich farnosti sú často malé a intencií nebýva mnoho. A tak „otcovia v službe“ často pracujú na rôznych iných pozíciách, aby uživili svoje rodiny.

Nechcem ale teraz porovnávať priemerné platy kňazov s výškou mzdy otca rodiny niekde na východnom Slovensku. Chcem len poukázať na to, že každý robotník (aj ten v Pánovej vinici) si zaslúži spravodlivú (!!!) odmenu za vykonanú prácu. Či už teda hovoríme o kňazovi, učiteľovi alebo lekárovi (pričom všetky tieto profesie sa radia medzi „povolania“ – t. j. ľudia sú povolávaní robiť ich), zhodnime sa na tom, že problémom nie sú „prehnané“ platy kňazov, ale sociálny systém, ktorý vôbec nenadŕža rodinnej politike.

Ak by si ešte stále niekto mylne myslel, že peniaze zo zvončeka končia vo vrecku pána farára, odporúčam, aby zašiel do kostola 31. decembra a vypočul si výročnú správu. Na Slovensku je dobrým zvykom práve v tento deň rekapitulovať príjmy a výdavky farnosti – napríklad zaplatená elektrina, kúrenie, oprava kostola, údržba farských budov a podobne.